Kategória: Domáca politika

Peter Pellegrini temer dva mesiace zastáva funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ale doteraz nevymenoval riaditeľa Slovenskej informačnej služby, hoci už od 7. marca 2024 vykonáva práva, povinnosti a zodpovednosti riaditeľa SIS námestník riaditeľa SIS Mgr. Pavol Gašpar, MBA. Jeho nomináciu na uvedený post schválila vláda vo februári tohto roku a návrh predložila prezidentke republiky Zuzane Čaputovej. Opozícia označila vládny návrh za škandalózny a vtedajšia hlava štátu bez priameho vyjadrenia stanoviska k osobe nominanta prenechala rozhodnutie o novom šéfovi SIS svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu. So zreteľom na právnu situáciu vláda schválila zmenu štatútu SIS, na základe ktorej bol vedením služby poverený námestník riaditeľa SIS Mgr. Pavol Gašpar, MBA.  Tento postup pri nominácii nového riaditeľa spravodajskej služby nie je celkom originálny, pretože podobným spôsobom riešili v komplikovanej politickej situácii v Českej republike obsadenie postu riaditeľa Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) v decembri 1992. Vtedy bol nominovaný za dočasného riaditeľa BIS známy disident Stanislav Devátý, ktorý v takomto provizóriu zotrval až do februára 1997, keď po politickej afére z funkcie dočasného riaditeľa odstúpil.

Premiér Robert Fico svojím prejavom na oslavách príchodu Cyrila a Metóda na hrade Devín nevyslal rozdelenému Slovensku pozitívny signál. Slovami o „rakovine“ a „more,“ ako aj o „hľadaní zhody na úprave Ústavy“ znepokojil voličov druhej najväčšej parlamentnej strany a iných, ktorí zastávajú odlišnú hodnotovú orientáciu ako strany vládnej koalície a ich voliči. Nepriamo sa dištancoval od väčšiny krajín Európskej únie a prejavil politickú náklonnosť k premiérovi štátu, ktorý pravidelne prezentuje symboly spochybňujúce Slovensko a tiež nadbieha diktátorovi v Moskve. Ficova rétorika na Devíne svedčí o tom, že slovenská spoločnosť nemá na dlhú dobu šancu na upokojenie politických vášní a prekonanie ideologických antagonizmov, hlboko zakorenených v dejinách Slovákov. Zo slovníka Ficovho vystúpenia na Devíne možno usudzovať, že strana Smer-SD a jej koaliční partneri sú odhodlaní pokračovať v politickom kurze, ktorý prehlbuje rozdelenie slovenskej spoločnosti a devalvuje euroatlantickú orientáciu Slovenska.

Peter Pellegrini sa sťahuje do Grasalkovičovho paláca, kde bude úradovať päť rokov – ale je celkom možné, že sa tam  usalaší aj na ďalšie funkčné obdobie prezidenta, pretože má na to predpoklady. Na rozdiel od svojich nedávnych predchodcov má za sebou bohatú politickú kariéru a tomu zodpovedajúce skúsenosti, aby si dokázal udržať najvyšší ústavný post v štáte. K prezidentskej funkcii sa Peter Pellegrini dopracoval vďaka tomu, že v rámci vnútrostraníckeho boja s Robertom Ficom v strane Smer-SD inicioval založenie novej politickej strany – Hlas-SD, ktorá je v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou vládnej koalície. Po parlamentných voľbách v septembri 2023 Ficova strana získala najviac voličských hlasov, ale nemala partnerov na zostavenie vlády. Ficovi sa vtedy do partie núkal okrajový politický subjekt – Slovenská národná strana, ale na ich spoločné vládnutie to nestačilo. A tak došlo k tomu, že Robert Fico navrhol Petrovi Pellegrinimu lákavú koaličnú ponuku – za účasť strany Hlas-SD vo Ficovom kabinete dostal predseda tejto strany prísľub kresla hlavy štátu, o čom sa Petrovi Pellegrinimu 11. septembra 2020 – keď jeho stranu zaregistrovali – azda ani nesnívalo.

Keďže je v súčasnosti moderné – alebo vo verejnom priestore zavedené – používanie pojmu „hybridná vojna,“ tak v prenesenom zmysle slova s trochou preháňania možno hovoriť, že na Slovensku už dlhší čas zúri „hybridná občianska vojna.“ Vyústením tohto druhu občianskeho konfliktu bol atentát na predsedu vlády Roberta Fica. Atentátnik konal pod vplyvom „vojnovej“ spoločenskej atmosféry, ktorá vládne na Slovensku už dlhšiu dobu. Ale nielen na Slovensku sa nachádza spoločnosť v stave frustrácie a vyostrených vzťahov medzi názorovo proti sebe stojacimi skupinami občanov, ktorí spoločenské problémy vnímajú radikálnou optikou – a ktorí riešenie týchto problémov hľadajú v extrémnych formách, nevylučujúc fyzické násilie. V USA si tento stav intenzívne uvedomujú už od útoku prívržencov Donalda Trumpa na Kapitol v januári 2021 a Európa naposledy  zažila násilné činy politických extrémistov v Nemecku, kde aktivisti pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) fyzicky napadli politikov sociálnej demokracie a strany Zelených.

Medzi frekventované témy diskusie o personálnych zmenách po nástupe novej vlády Roberta Fica sa dostala aj otázka, kto bude novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niektorí politici i novinári vyjadrili domnienku, že by to mohol byť bývalý policajný prezident – v súčasnosti predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť – generál v.v. Tibor Gašpar. Špekulácia hodná mediálneho bulváru sa už pomaly vytratila z verejného priestoru, ale otázka, kto by mal nahradiť súčasného šéfa SIS – plk. Tomáša Rulíška – ďalej vŕta v hlave politickým analytikom i propagandistom súčasnej opozície. Do tajnej služby ho prijal v roku 2003 vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner.  Vďaka svojej právnickej erudícii, manažérskym schopnostiam i talentu vniknúť do kultúry utajenia dokázal sa prepracovať až do  funkcie námestníka riaditeľa SIS.  Plk. Rulíšek prežil na tomto poste štyroch šéfov spravodajskej služby, až kým ho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora 21. augusta 2023 nepoverila vykonávať právomoci a povinnosti riaditeľa SIS.

Avizovaná Ficova vláda nebola ešte vymenovaná a už sa začali množiť špekulácie nielen o okolnostiach, ktoré ovplyvnili formovanie jej koaličnej podstaty – ale aj analýzy personálneho obsadenia ministerských kresiel. Najpodozrivejšie sa javí fakt, že budúci predseda parlamentu pred parlamentnými voľbami zanovito opakoval, že ašpiruje na post premiéra, avšak nakoniec pristúpil na návrh šéfa strany Smer-SD, ktorý mu ponúkol funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a sedem miest vo vládnom kabinete. Ešte väčším otáznikom v úvahách o formovaní novej vlády je Pellegriniho tretí koaličný partner Slovenská národná strana – zlepenec nacionalistických extrémistov, putinofilných exotov i konšpirátorov s výraznými črtami intelektuálne podvyživených fanatikov. Naozaj si niektorí voliči strany Hlas-SD môžu klásť otázku, čo mohlo prinútiť Petra Pellegriniho uzavrieť koaličný pakt s takýmito partnermi, keď ešte v marci tohto roku sociálny demokrat Pellegrini rokoval v Berlíne so sociálnym demokratom Olafom Scholzom. Vtedy si toto stretnutie analytici vykladali ako signál, že „nemecký kancelár jasne deklaruje, koho vidí ako svojho budúceho partnera.“

Špekulácie o výsledku parlamentných volieb 30. septembra, resp. o zložení budúcej koaličnej vlády prevažujú nad realistickým uvažovaním o tom, aká bude politická trajektória Slovenska potom, keď bude známe rozvrstvenie náklonnosti občanov k stranám, ktoré sa prebojujú do Národnej rady Slovenskej republiky. Výklad aktuálnych volebných preferencií prezentovaný v médiách je poznačený povrchnou interpretáciou čísiel a tendenčným prezentovaním súvislostí tak, ako to vyhovuje manipulátorom verejnej mienky.  Nedôveru k spoľahlivosti údajov z prieskumov verejnej mienky dokazuje neurčitosť predpovedí i opatrne formulované očakávania serióznych analytikov. Na voličov do určitej miery pôsobia mätúco snahy médií, ktoré naliehajú na straníckych lídrov, aby deklarovali ich povolebné koaličné preferencie, teda pomenovali potenciálnych partnerov, s ktorými dokážu vytvoriť vládu. Atmosfére spoločnosti pred voľbami neprospieva ani strašenie krízovými scenármi, pretože negatívne pôsobí na triezvy úsudok voličov a vyostruje spoločenské napätie.

Hlavnú politickú zodpovednosť za to, že vo februári 2020 zvíťazil v parlamentných voľbách na Slovensku politický subjekt Igora Matoviča nesie predseda strany Smer-SD Robert Fico. Za panovania jeho administratívy bujnela v krajine korupcia, klientelizmus a zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ktoré svojimi rozmermi prekonali defekty všetkých predchádzajúcich vlád – vrátane tretieho kabinetu Vladimíra Mečiara. V dôsledku toho mnohí dôverčiví voliči – hlavne občania s nedostatkom zdravého politického úsudku – naleteli populistickej demagógii Igora Matoviča a jeho oportunistických prisluhovačov v niektorých iných politických stranách. Vydali sa napospas nekompetentnej vláde, ktorá nedisponovala kvalitami, aké sa vyžadujú od ústavných činiteľov zodpovedných za spravovanie štátu. Iba tým potvrdili historickú skúsenosť, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky pomerne ľahko podlieha manipuláciám, ak im populistickí vodcovia nasadia „ružové okuliare.“

Analytici a komentátori prezentujú špekulatívne úvahy a predpovede, aké bude zloženie Národnej rady SR po voľbách 30. septembra, resp. kto má najväčšie šance zostavovať budúcu vládu. Porovnanie výsledkov parlamentných volieb vo februári 2020 s predvolebnými preferenciami, ako ich uvádzali prieskumné agentúry, núti  k opatrnejšiemu posudzovaniu aktuálne prezentovaných čísiel  i analytických predpovedí.   Najväčší počet hlasov v parlamentných voľbách získalo v roku 2020 hnutie OĽaNO – a to 25,02 %. Okrem neho sa do parlamentu dostali aj Smer-SD (18,29 %), Sme  rodina (8,24 %), Kotlebovci-ĽSNS (7,97 %), SaS (6,22 %) a strana  Za ľudí (5,77 %).  Podľa prieskumu agentúry AKO preferencie v novembri 2019 vykazovali takéto údaje:  OĽANO – 7,8 %. Smer-SD -18,24%), Sme rodina – 7,1 %, Kotlebovci-ĽSNS – 6,4 %, SaS – 6,3 % a Za ľudí – 11,5 %. V januári 2020 agentúra AKO zaznamenala takéto preferencie: OĽaNO – 8,4 % Smer-SD – 17,1 %, Sme rodina – 7,9 %, Kotlebovci-ĽSNS  – 11,0 %, SaS – 6,1 % a Za ľudí – 10,1 %. Vo februári 2020 – dva týždne pred konaním volieb – prieskum AKO zachytil tieto takúto úroveň preferencií: OĽaNO  – 15,5 %, Smer -SD – 16,9 %, Sme rodina – 7,2 %, Kotlebovci-ĽSNS – 10,3 %, SaS  – 6,1 % a Za ľudí  – 8,9 %. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že posledný prieskum vykazoval u politických subjektov KDH a SNS percentá na úrovni 5,3, resp. 5.0, ale ani jeden z nich sa napriek tomu do parlamentu nedostal.

Analytici súčasný stav v bezpečnostných zložkách štátu opisujú podľa toho, aká je miera ich informácií o dianí v polícii a o situácii v Slovenskej informačnej službe. Spoliehajú sa na zámerne cielené úniky informácií alebo akceptujú ich účelový výklad politikmi, ktorí s nimi manipulujú podľa vlastnej potreby. Ani neprekvapuje, že mnohí občania sú v takejto informačnej trme-vrme dezorientovaní a nedokážu posúdiť, či médiá alebo politici im poskytujú pravdivý obraz o tom, v akom stave sa nachádza naša polícia alebo civilná spravodajská služba. Všetci si však uvedomujú, že tento proces deštrukcie dôvery voči policajno-bezpečnostnej komunite súvisí najmä s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré určite prinesú radikálne prerozdelenie v štruktúrach štátnej moci. A v takomto kontexte interpretujú postoje a vyjadrenia nielen predstaviteľov politických strán, ale aj najvyšších ústavných činiteľov.