Pokračuje Ficova hybridná občianska vojna proti opozícii – Ficovi pomáha kríza v opozícii, ktorá nie je v stave hľadať spoločné riešenia

Aktuálny stav politickej situácie na Slovensku možno charakterizovať metaforickým vyjadrením, že prebieha hybridná občianska vojna, ktorú vedie premiér Robert Fico proti prívržencom opozície. Motivuje ho predovšetkým neistota o jeho politickej budúcnosti, pretože doterajšie výsledky prieskumov volebných preferencií – aj keď nie sú alarmujúce – nevylučujú v budúcich parlamentných voľbách víťazstvo opozície. Zatiaľ sa Ficovi darí využívať „ťarbavosť“ opozície a niekedy „insitnú“ politiku opozičných lídrov, aby udával témy verejného diskurzu a udržiaval svojich opozičných kritikov v defenzívnych pozíciách. Na masovú manipuláciu využíva Fico pestrú paletu nástrojov kognitívnej vojny, čo je koncept označujúci využívanie psychologických operácií a propagandy na ovplyvňovanie myslenia a správania nielen vlastných voličov, ale aj prívržencov opozície.

Ficove zavádzajúce tvrdenia pôsobia na ľudí, ktorí nie sú hlboko „ponorení“ do politiky – teda nie sú o problémoch spoločnosti a ekonomiky primerane informovaní a vnímajú svet okolo seba čierno-bielou optikou. Takých je v spoločnosti väčšina, ale opozícia akosi neberie tento fakt, ako určujúci faktor pre svoju politiku. Žiada sa podotknúť, že mnohí ľudia sú nespokojní so súčasnou vládnou politikou a sklamaní sú aj niektorí z tých, ktorí dôverčivo považovali stranu Hlas-SD za sociálnodemokratickú stranu. V prostredí poznačenom neistotou a nedôverou prebieha boj o myslenie ľudí, v ktorom premiér Fico falošne interpretuje realitu , takže ľudia strácajú schopnosť rozlišovať medzi pravdou a manipuláciou. Z mnohých príkladov Ficovho zavádzania občanov stačí uviesť jeho tvrdenie, že ruská ekonomika je považovaná za silnejšiu ako nemecká.  Na ilustráciu tejto Ficovej nepravdy možno napríklad spomenúť, že ruské úrady čoraz viac obmedzujú prístup k základným vládnym štatistikám, keďže narastajú obavy z možného spomalenia ruskej ekonomiky v dôsledku vojny na Ukrajine a z toho vyplývajúcich sankcií.

Ficovej stratégii hybridne občianskej vojny pomáha aj fakt, že opozícia na Slovensku sa nachádza v stave krízy.  Viacerí analytici si všimli, že opozičnej politike chýbajú racionálne prvky, predovšetkým nevenujú sa adekvátne témam, ktoré občanov najviac trápia. Ide totiž o to, že iba systémový prístup k pálčivým spoločenským otázkam – podložený vecnými argumentami – presvedčí potenciálnych voličov, že  opozícia má kompetentných ľudí pripravených na vládnutie. Znovu sa žiada zopakovať, čo nedávno napísal bývalý poradca premiéra Mikuláša Dzurindu – Sergej Michalič: „Zdá sa ľahkovážne, ako opozičné strany nečinne ukrajujú z času, ktorý im zostáva do volieb. Dovtedy totiž musia voličov presvedčiť o istej veci, ktorá bude pri volebnej urne dôležitá. Ona bude nenápadne dôležitá, bez ohľadu na to, ako bude definovaná kľúčová volebné téma. A síce, že okrem návratu do proeurópskej politiky dokážu spravovať rezorty a agendy lepšie ako súčasná vláda.“

Ďalším symptómom krízového stavu opozície je fakt, na ktorý už poukázali viacerí z radov prívržencov opozície. Doteraz nenašli k sebe cestu predstavitelia opozičných strán – potenciálni koaliční partneri. V tomto kontexte je náležité varovanie bývalého predsedu poslaneckého klubu KDH v parlamente Pavla Abrhana  na sociálnej sieti, že „si zopakujeme Matovičov štýl vládnutia, tentoraz v podaní Šimečku. Ani vtedy – v roku 2020 – pred voľbami nikoho nezaujímalo, čo chce opozícia spoločne v jednotlivých rezortoch robiť – dokonca ani koho chcú nominovať za ministrov. Hlavná téma bola: kto pôjde alebo nepôjde so Smerom, či Hlasom a hlavne – ako sa to črtá aj teraz – jediná vec: poraziť Smer ! Čo bude deň po… to málokto rieši.“ Zdá sa, že toto je jeden z defektov vodcu opozície, ktorý ako podpredseda Európskeho parlamentu nestihol získať skúsenosti z domácej slovenskej politiky, a preto sa ani nevenoval nie jednoduchému problému integrácie opozičných síl, ktoré by chceli na Slovensku vládnuť.

Premiér Robert Fico nebude v hybridnej občianskej vojne úspešný, ak opoziční politici si vytýčia zreteľné strategické priority. Nie je to však iba spravodlivé a zákonné vyrovnanie sa s korupčnými , mafiánskymi a proruskými klanmi, ale je to riešenie tzv. chlebových tém bez populistického pokrytectva a zásadným spôsobom. Opozícia sa musí zbaviť historicky prekonaných stereotypov a vnímať Slovensko optikou premýšľajúceho a racionálne uvažujúceho ex-premiéra Ľudovíta Ódora, ktorého triezvy a vecný štýl politiky je podložený skúsenosťami odborníka z praxe. Sústredený útok Ficových hybridných operácií na predsedu strany Demokrati Jaroslava Naďa naznačuje, že tento mimoparlamentný subjekt považuje premiér Fico za tzv. čierneho koňa opozície, teda pripúšťa, že by sa Naďova strana dostala do parlamentu a stabilizovala tak budúcu vládu súčasného opozičného zoskupenia.