Robert Fico vyhral bitku, ale o výsledku nie je rozhodnuté – nevzdal sa ani myšlienky, že by získal na svoju stranu KDH

Po schválení novely ústavy Slovenskej republiky aj hlasmi niektorých opozičných poslancov možno konštatovať, že premiér Robert Fico vyhral bitku, ale o výsledku jeho „vojny“s opozíciou nie je rozhodnuté. Parlamentné voľby by mali byť o dva roky, takže nie je dôvod k unáhleným záverom ani očakávaniam. Fica zaiste potešilo, že jeho opoziční protivníci sa rozptyľujú vzájomnými súbojmi a politickú energiu vynakladajú na neúčelné konfrontácie. Iba neskúsení politici, povrchní novinárski propagandisti i analytici poplatní ideologickým schémam ignorovali fakt, že nielen Kresťanskodemokratické hnutie je konzervatívna politická strana pevne zakotvená vo svojich princípoch, ale aj Matovičovo hnutie Slovensko je útočiskom náboženských fanatikov nespôsobilých konať proti svojmu svedomiu. Z toho vyplýva, že predseda strany Smer-SD sa dokáže lepšie orientovať v myšlienkovom bludisku v hlavách húfu opozičných poslancov, ako tí lídri opozície, ktorí Slovensko vnímajú najmä cez prizmu antificizmu a niekedy im uniká konzervatívny naturel nie zanedbateľnej časti občanov, resp. voličov.

Zásadné rozdiely medzi opozičnými subjektmi na nedávno schválenú novelu Ústavy Slovenskej republiky potvrdzujú obavy, že budúca vládna koalícia – ak ju vytvoria politici súčasnej opozície – môže priniesť riziko nestabilnej vlády, ako tomu bolo v rokoch 2020-2023. Ale aj terajšia vláda Roberta Fica je krehká a drží sa iba vďaka krkolomným politickým konštrukciám a kompromisom. Z oboch uvedených charakteristík vyplýva, že nesúrodé vládne koalície môžu byť symptomatické pre politické pomery na Slovensku. So zreteľom na uvedenú okolnosť sa žiada zdôrazniť, že ak vládu, ktorá môže po nasledujúcich parlamentných voľbách vystriedať Ficov kabinet, nezloží koalícia tolerantných partnerov, potom porážka Roberta Fica vo voľbách v roku 2027 neprinesie zmenu, akú Slovensko potrebuje. Krajina pod Tatrami nie je však predurčená na takýto negatívny scenár, čo dokázali svojou aktivitou politicky pestrofarebné koaličné vlády Jozefa Moravčíka a Mikuláša Dzurindu.

Kategorické vyjadrenia podaktorých opozičných politikov v súvislosti s Ficovou novelou ústavy sú v podstate „pľuvance do vetra,“ pretože aj tak bude opozícia odkázaná na spoluprácu so všetkými, ktorí chcú nahradiť Ficov režim škodlivý pre Slovensko inou vládou. Iba lídri okrajových politických subjektov – parlamentných či mimoparlamentných – fantazírujú o generálnom štrajku, čím prejavujú profesionálnu politickú nezrelosť a odtrhnutosť od zložitej spoločenskej reality. Podaktorí ako keby zabudli, že verejnosť si ich pamätá, že kedysi asistoval pri vládnutí Igorovi Matovičovi a teraz ho nechcú ako partnera v politickom zápase proti Ficovej vláde. Tak isto ako „bumerang“ pôsobí  kritika, že diplomová práca riaditeľa SIS Pavla Gašpara je plagiát, keďže na zozname plagiátorov je na Slovensku už viac verejných činiteľov – medzi nimi Andrej Danko, Boris Kollár, Branislav Gröhling i bývalý poslanec Martin Klus, ktorý nedávno ohúril verejnosť optimistickými volebnými preferenciami opozície podľa zistení jeho prieskumnej agentúry.

Zatiaľ čo poslanci KDH a hnutia Slovensko hlasovali za novelu Ústavy SR z presvedčenia, existujú pochybnosti, či to možno konštatovať aj o všetkých poslancoch vládnych strán Smer-SD a Hlas-SD. Nedá sa spoľahlivo odhadnúť, koľkí svojím hlasom principiálne podporili „dve pohlavia“ v ústave – a u koľkých zavážil politický kalkul, teda nešlo o výraz ich názorového presvedčenia. Uvedená pochybnosť sa opiera tiež o fakt, že obe strany sa oportunisticky deklarujú ako „sociálnodemokratické,“ ale týmto „zdedeným“ prívlastkom iba zakrývajú pragmatickú náklonnosť k rozličným hodnotám, konzervatívne nevynímajúc. Schválené zmeny v ústave sa nedajú hodnotiť ako prejav sociálnodemokratického presvedčenia, a preto môžu na októbrovom kongrese Strany európskych socialistov (PES) v Amsterdame zavážiť pri rozhodovaní o vylúčení Smer-u z jej radov.

S výsledkom Ficovej poslednej ústavnej iniciatívy by sa mal zaoberať Ústavný súd SR, pretože schválená novela je v rozpore so základným ustanovením ústavy vyjadreným v článku 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Na takejto platforme by sa mal riešiť spor o tom, či novela zodpovedá nášmu základnému zákonu a tiež medzinárodným právnym záväzkom. Z ohlasov na schválenú novelu ústavy možno usudzovať, že táto legislatívna norma bude v najbližšom období zdrojom politických konfliktov, ktoré budú pokračovaním polemiky pred jej schválením v parlamente. Nie je v záujme opozičného tábora, aby pokračoval v konfrontačnej rétorike na túto tému, ale mal by uprednostniť vážnejšie úlohy opozície v politickom zápase proti režimu Roberta Fica, ktorý sa nevzdal ani myšlienky, že by získal na svoju stranu KDH.