Kategória: Zo sveta špionáže

Pred dvoma mesiacmi britský denník Financial Times uverejnil zprávu, že Európska komisia začala pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen zriaďovať nový spravodajský orgán v snahe zlepšiť využívanie informácií zhromažďovaných národnými špionážnymi agentúrami. Jednotka, ktorá má byť vytvorená v rámci generálneho sekretariátu komisie, plánuje zamestnávať úradníkov z celej spravodajskej komunity EÚ a zhromažďovať spravodajské informácie na spoločné účely, uviedli štyria ľudia. Proti tomuto kroku sa stavajú vysokí predstavitelia diplomatických služieb EÚ, ktoré dohliadajú na Spravodajské a situačné centrum bloku (INTCEN), ktorí sa obávajú, že to zdvojí úlohu jednotky a ohrozí jej budúcnosť, dodali zdroje. Plán nebol formálne oznámený všetkým 27 členským štátom EÚ, ale cieľom orgánu je priviesť úradníkov vyslaných z národných spravodajských agentúr.

Bývalý generál zapletený do škandálov bude riadiť vedúcu izraelskú spravodajskú agentúru, čím sa skončí tradícia nestranných profesionálov v tejto funkcii. Predtým to bola vnútorná spravodajská agentúra Šin Bet. A teraz bude Mossad čoskoro mať nového, straníckeho šéfa – a to nie je dobrá správa pre už tak krehkú a nedokonalú izraelskú demokraciu. Rozhodnutie premiéra Benjamina Netanjahua vymenovať generálmajora Romana Gofmana, jeho vojenského tajomníka, za 14. šéfa elitnej zahraničnej spravodajskej služby je pokračovaním jej politizácie a prevzatia kontroly nad celou spravodajskou komunitou. Je to tiež prejav nedôvery voči 7 000 zamestnancom Mossadu, medzi ktorými Netanjahu nenašiel nikoho, kto by bol hodný viesť túto organizáciu.  V tomto zmysle Netanjahu nasleduje kroky Donalda Trumpa tým, že vymenúva svojich vlastných lojalistov. Na rozdiel od Spojených štátov, kde vymenovanie vysokých úradníkov už dlho závisí od osobných a straníckych úvah, izraelská tradícia je taká, že vedúci predstavitelia spravodajských služieb slúžia štátu, a nie jeho vodcovi, a zostávajú vo funkcii aj v prípade, že premiéra nahradí politický rival. Od roku 1976 až do príchodu Trumpa do Washingtonu mal riaditeľ FBI tiež desaťročné funkčné obdobie a CIA viedli profesionáli v oblasti spravodajských služieb. Teraz sú aj oni straníckymi prívržencami.

Bývalý riadiaci dôstojník operatívny CIA Sean Wiswesser napísal zaujímavú knihu o ruských spravodajských službách a Putinovej tajnej vojne, ktorá vyjde v apríli na budúci rok. Podrobne sa venuje používaniu dvojitých agentov, sledovaniu a „pouličnej práci“ ruských spravodajských služieb, tzv. medovým  pasciam, sabotážam, aktívnym opatreniam i atentátom. Rozoberá tiež úlohu ruských spravodajských služieb v rusko-ukrajinskej vojne, ich boj proti Západu a ich pôsobenie v modernej hybridnej vojne. Wiswesserove bezkonkurenčné odborné znalosti pramenia z rokov pôsobenia proti ruským spravodajským dôstojníkom, pôsobenia v zahraničí a používania ich vlastných metód proti nim. Ako člen expertného kádra CIA v Riaditeľstve operácií úzko spolupracoval s americkou spravodajskou komunitou a zahraničnými spojencami, čím získal jedinečný pohľad na globálny dosah ruských spravodajských služieb. O získané poznatky a skúsenosti ss delí úprimným a zrozumiteľným štýlom, ktorý si zvolil tak, aby informoval a motivoval čitateľov zo všetkých oblastí života.

„Medzi luxusnými nehnuteľnosťami londýnskej elity na opulentných uliciach Mayfair sa nachádzajú sídla popredných britských súkromných špionážnych firiem. Ich zlovestné mená pripomínajú pochybné korporácie zloduchov Jamesa Bonda – a biznis prekvitá.“ Takto uvádza internetový portál amerického časopisu Politico obsiahly článok o lukratívnych súkromných spravodajských a bezpečnostných firmách vo Veľkej Británii. Súkromné spravodajské a vyšetrovacie firmy vo Veľkej Británii, ktoré zamestnávajú bývalých britských špiónov a policajtov až po bývalých novinárov a predstaviteľov vojenskej spravodajskej služby, ponúkajú služby od základných firemných kontrol až po rozsiahly dohľad. Niektoré sa dokonca zaoberajú nelegálnym získavaním vysoko citlivých osobných údajov. V minulom roku vládni ministri a spravodajské služby varovali, že zahraničné štáty využívajú tento priemysel na „vykonávanie svojej špinavej práce“ vo Veľkej Británii – niekedy prostredníctvom sledovania a obťažovania disidentov, ktorí utiekli do Británie ako do bezpečného útočiska. Niektorí zo sledovaných tvrdia, že napriek tvrdej rétorike britskej vlády zostávajú pochybné praktiky tohto odvetvia neregulované a jeho spoločnosti do značnej miery nenesú zodpovednosť.

Sir David Omand je hosťujúcim profesorom na King’s College v Londýne, kde prednáša o otázkach bezpečnosti a spravodajských službách. V rokoch 1996 až 1997 bol riaditeľom britskej spravodajskej služby GCHQ, ktorá zodpovedá za poskytovanie signálového spravodajstva (SIGINT) a informačnej bezpečnosti. Okrem mnohých ďalších funkcií v britských a medzinárodných bezpečnostných zložkách sedem rokov pôsobil v Spoločnom výbore pre spravodajské služby Veľkej Británie. V roku 2012 vydal knihu „Zabezpečenie štátu,“ kde prezentoval  nový spôsob myslenia o cykle aktivít, ktoré generujú tajné spravodajské služby. Skúmal problémy, ktoré vyplývajú zo spôsobu, akým moderné spravodajské služby využívajú technológie na prístup k novým zdrojom informácií. Z jeho viacerých publikácií verejnosť najviac upútala kniha „Ako špióni myslia: Desať lekcií zo spravodajstva,“ ktorú recenzenti označili za „neoceniteľného sprievodcu, ako sa vyhnúť sebaklamu a falošným správam.“ Pred dvoma rokmi internetový portál Engelsberg Ideas uverejnil jeho úvahy na tému o využívaní digitálnych technológií a umelej inteligencie v špionáži. A teraz na tomto portáli publikoval esej „Špionážna revolúcia,“ ktorá si zaslúži, aby sa jeho podnetom venovali aj na Slovensku.

Prebiehajúca strategická operácia Izraela proti Iránu zvýraznila podiel spravodajskej služby Mossad na aktivitách, ktoré výraznou mierou prispeli k podkopaniu vojenského potenciálu Iránu. Z dostupných informácií vyplýva, že dôležité informácie získala izraelská rozviedka prostredníctvom HUMINT-u – teda informácií z ľudských zdrojov. V tejto súvislosti je aktuálne venovať pozornosť, ktorú v posledných rokoch venujú experti tomu, ako nové technológie zmenili podmienky operatívnej činnosti spravodajských dôstojníkov pri riadení a komunikácii s ich agentmi – teda špiónmi. Verbovanie a riadenie agentov si napriek všetkým moderným technológiám vyžaduje aj osobný kontakt, i keď v obmedzenej miere a častejšie v kyberpriestore, kde riziko odhalenia protivníkom môžu iniciovať nielen ľudské zlyhania, ale aj technické omyly. Napriek sofistikovaným technickým prostriedkom existujú sféry a geografické oblasti, kde sa ľudské zdroje nedajú nahradiť ani najdokonalejšími technológiami, a preto si operatívna činnosť spravodajských služieb vyžaduje analýzu a štúdium problémov súvisiacich s efektívnym využívaním ľudských zdrojov.

Ak si prečítate pamäti bývalých dôstojníkov CIA alebo niektorého z najvyšších funkcionárov tejto spravodajskej služby, asi si vždy neuvedomujete, že v knihe nie je všetko, čo autori počas svojej špionážnej kariéry zažili alebo, aké spravodajské operácie prebiehali v čase ich pôsobenia v spravodajskej službe. Všetci dôstojníci CIA pri nástupe do služby i zmluvní zamestnanci podpisujú štandardnú dohodu o mlčanlivosti CIA. Dohoda o mlčanlivosti nezaväzuje dôstojníkov a zmluvných zamestnancov k absolútnemu mlčaniu, ale vyžaduje od nich, aby zachovávali tajomstvá národnej bezpečnosti tak dlho, ako vláda USA určí a ktoré informácie sa majú utajiť. Ide o celoživotný záväzok, ktorý existuje, aby sa zabránilo poškodeniu národnej bezpečnosti a poslania agentúry, ktoré by spôsobilo zverejnenie utajovaných informácií. Preto CIA zriadila Komisiu na kontrolu predpublikačnej klasifikácie (PCRB) na preskúmanie materiálov vytvorených dôstojníkmi CIA,   bývalými a súčasnými príslušníkmi služby aj zmluvnými zamestnancami) – s cieľom určiť, či takéto texty obsahujú utajované informácie predtým, ako sú zdieľané s vydavateľmi, predplatiteľmi blogov, televíznym publikom, ghostwritermi, spoluautormi, redaktormi, rodinnými príslušníkmi, asistentmi, zástupcami alebo kýmkoľvek iným, kto nie je oprávnený prijímať alebo kontrolovať takéto utajované informácie.

Šesťdesiat rokov po jeho poprave – 18. mája – Mossad zverejnil takmer 2 500 dokumentov, nahrávok a osobných predmetov patriacich izraelskému špiónovi Eli Cohenovi; medzi nimi bola aj fotografia jeho cestovného pasu. Vo vyhlásení, ktoré Mossad vydal prostredníctvom úradu predsedu vlády, spravodajská služba uviedla, že operácia bola vykonaná „v spolupráci so spriaznenou zahraničnou spravodajskou službou.“ Mossad nezverejnil, ktorá „zahraničná spravodajská služba“ pomáhala pri získavaní materiálov. Medzi nájdenými materiálmi sú nahrávky a dokumentácia z Cohenovho výsluchu sýrskou tajnou službou, podrobnosti o osobách, s ktorými bol v kontakte, ručne písané listy jeho rodine v Izraeli, fotografie z jeho operácií v Sýrii a osobné veci zabavené v jeho dome po zatknutí. Dodnes neexistuje definitívne vysvetlenie, ako sýrska spravodajská služba odhalila jeho skutočnú identitu. Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich naznačuje, že Sýrčania už sledovali osobu, ktorá sa stretla s Cohenom. Iná teória naznačuje, že podozrenie vzbudil Cohenov zvyk fotografovať strategické miesta počas prehliadok Golanských výšin. Tretia verzia tvrdí, že Cohenovi nadriadení z Mossadu na neho vyvíjali tlak, aby odosielal správy častejšie, vrátane informácií o triviálnych záležitostiach. V dôsledku toho boli jeho šifrované správy v morzeovke zachytené pokročilým detekčným zariadením, ktoré Sýrii dodali Sovietsky zväz a Východné Nemecko.

CIA hľadá nových čínskych špiónov prostredníctvom videí na sociálnych médiách. Americká spravodajská agentúra sa snaží získať potenciálnych spolupracovníkov ponukou „lepšieho života.“ Príspevky sú súčasťou snahy CIA o obnovenie jej špionážnej siete v Číne po tom, ako čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti pred desiatimi rokmi uväznilo alebo popravilo desiatky čínskych občanov podozrivých zo špionáže pre USA. Pred pár dňami CIA zverejnila na YouTube dve videá v čínskom jazyku v rámci kampane zameranej na sklamaných  členov Komunistickej strany Číny a posilnenie snáh o nábor špiónov v Číne. Americká spravodajská agentúra uverejnila videá na sociálnych médiách, vrátane Instagramu a Facebooku.  Uvádzané sú pod nadpismi: „Prečo som kontaktoval CIA – aby som prevzal kontrolu nad svojím osudom“ a „Prečo som kontaktoval CIA – pre lepší život“.