Kategória: Zo sveta špionáže

Prebiehajúca strategická operácia Izraela proti Iránu zvýraznila podiel spravodajskej služby Mossad na aktivitách, ktoré výraznou mierou prispeli k podkopaniu vojenského potenciálu Iránu. Z dostupných informácií vyplýva, že dôležité informácie získala izraelská rozviedka prostredníctvom HUMINT-u – teda informácií z ľudských zdrojov. V tejto súvislosti je aktuálne venovať pozornosť, ktorú v posledných rokoch venujú experti tomu, ako nové technológie zmenili podmienky operatívnej činnosti spravodajských dôstojníkov pri riadení a komunikácii s ich agentmi – teda špiónmi. Verbovanie a riadenie agentov si napriek všetkým moderným technológiám vyžaduje aj osobný kontakt, i keď v obmedzenej miere a častejšie v kyberpriestore, kde riziko odhalenia protivníkom môžu iniciovať nielen ľudské zlyhania, ale aj technické omyly. Napriek sofistikovaným technickým prostriedkom existujú sféry a geografické oblasti, kde sa ľudské zdroje nedajú nahradiť ani najdokonalejšími technológiami, a preto si operatívna činnosť spravodajských služieb vyžaduje analýzu a štúdium problémov súvisiacich s efektívnym využívaním ľudských zdrojov.

Ak si prečítate pamäti bývalých dôstojníkov CIA alebo niektorého z najvyšších funkcionárov tejto spravodajskej služby, asi si vždy neuvedomujete, že v knihe nie je všetko, čo autori počas svojej špionážnej kariéry zažili alebo, aké spravodajské operácie prebiehali v čase ich pôsobenia v spravodajskej službe. Všetci dôstojníci CIA pri nástupe do služby i zmluvní zamestnanci podpisujú štandardnú dohodu o mlčanlivosti CIA. Dohoda o mlčanlivosti nezaväzuje dôstojníkov a zmluvných zamestnancov k absolútnemu mlčaniu, ale vyžaduje od nich, aby zachovávali tajomstvá národnej bezpečnosti tak dlho, ako vláda USA určí a ktoré informácie sa majú utajiť. Ide o celoživotný záväzok, ktorý existuje, aby sa zabránilo poškodeniu národnej bezpečnosti a poslania agentúry, ktoré by spôsobilo zverejnenie utajovaných informácií. Preto CIA zriadila Komisiu na kontrolu predpublikačnej klasifikácie (PCRB) na preskúmanie materiálov vytvorených dôstojníkmi CIA,   bývalými a súčasnými príslušníkmi služby aj zmluvnými zamestnancami) – s cieľom určiť, či takéto texty obsahujú utajované informácie predtým, ako sú zdieľané s vydavateľmi, predplatiteľmi blogov, televíznym publikom, ghostwritermi, spoluautormi, redaktormi, rodinnými príslušníkmi, asistentmi, zástupcami alebo kýmkoľvek iným, kto nie je oprávnený prijímať alebo kontrolovať takéto utajované informácie.

Šesťdesiat rokov po jeho poprave – 18. mája – Mossad zverejnil takmer 2 500 dokumentov, nahrávok a osobných predmetov patriacich izraelskému špiónovi Eli Cohenovi; medzi nimi bola aj fotografia jeho cestovného pasu. Vo vyhlásení, ktoré Mossad vydal prostredníctvom úradu predsedu vlády, spravodajská služba uviedla, že operácia bola vykonaná „v spolupráci so spriaznenou zahraničnou spravodajskou službou.“ Mossad nezverejnil, ktorá „zahraničná spravodajská služba“ pomáhala pri získavaní materiálov. Medzi nájdenými materiálmi sú nahrávky a dokumentácia z Cohenovho výsluchu sýrskou tajnou službou, podrobnosti o osobách, s ktorými bol v kontakte, ručne písané listy jeho rodine v Izraeli, fotografie z jeho operácií v Sýrii a osobné veci zabavené v jeho dome po zatknutí. Dodnes neexistuje definitívne vysvetlenie, ako sýrska spravodajská služba odhalila jeho skutočnú identitu. Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich naznačuje, že Sýrčania už sledovali osobu, ktorá sa stretla s Cohenom. Iná teória naznačuje, že podozrenie vzbudil Cohenov zvyk fotografovať strategické miesta počas prehliadok Golanských výšin. Tretia verzia tvrdí, že Cohenovi nadriadení z Mossadu na neho vyvíjali tlak, aby odosielal správy častejšie, vrátane informácií o triviálnych záležitostiach. V dôsledku toho boli jeho šifrované správy v morzeovke zachytené pokročilým detekčným zariadením, ktoré Sýrii dodali Sovietsky zväz a Východné Nemecko.

CIA hľadá nových čínskych špiónov prostredníctvom videí na sociálnych médiách. Americká spravodajská agentúra sa snaží získať potenciálnych spolupracovníkov ponukou „lepšieho života.“ Príspevky sú súčasťou snahy CIA o obnovenie jej špionážnej siete v Číne po tom, ako čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti pred desiatimi rokmi uväznilo alebo popravilo desiatky čínskych občanov podozrivých zo špionáže pre USA. Pred pár dňami CIA zverejnila na YouTube dve videá v čínskom jazyku v rámci kampane zameranej na sklamaných  členov Komunistickej strany Číny a posilnenie snáh o nábor špiónov v Číne. Americká spravodajská agentúra uverejnila videá na sociálnych médiách, vrátane Instagramu a Facebooku.  Uvádzané sú pod nadpismi: „Prečo som kontaktoval CIA – aby som prevzal kontrolu nad svojím osudom“ a „Prečo som kontaktoval CIA – pre lepší život“.

Dňa 21. januára 2017 – deň po svojej inaugurácii – navštívil prezident Donald Trump sídlo Ústrednej spravodajskej služby v Langley vo Virgínii. Bola to jedna z jeho prvých oficiálnych akcií vo funkcii prezidenta a príležitosť obnoviť vzťahy so spravodajskou komunitou. Len desať dní predtým obvinil spravodajské služby, že pomohli k úniku správy, v ktorej sa tvrdilo, že ruskí agenti majú jeho osobné a finančné informácie. Trump však rýchlo zlyhal a nastavil tón pre svoj vzťah so spravodajskou komunitou na zvyšok svojho prvého funkčného obdobia. Stojac pred pamätnou stenou CIA – najdôležitejším a najslávnostnejším miestom agentúry – Trump prezentoval poznámky, ktoré pripomínali predvolebnú kampaň, pričom blúdil od jednej náhodnej témy k druhej, vrátane toho, aké veľké boli davy ľudí na jeho inaugurácii. Spojenie Trumpovych sťažností na médiá s radmi hviezd predstavujúcich zamestnancov agentúry, ktorí zahynuli v službe, mnohých dôstojníkov vydesilo. Bol to gól do vlastnej bránky, ktorý vyvolal podozrenie a nedôveru na ďalšie štyri roky.

Americké spravodajské služby čelia kríze legitimity, čo okrem iných argumentov dokladá aj prieskum Texaskej univerzite v Austine a Chicago Council on Global Affairs, podľa ktorého iba 56 % Američanov si myslí, že spravodajská komunita „hrá zásadnú úlohu pri varovaní pred zahraničnými hrozbami a prispieva k našej národnej bezpečnosti.“ Podozrenia voči vplyvnej spravodajskej komunite síce pramenia zo skutočných zlyhaní v minulosti, najmä z aktivít CIA v raných a stredných fázach studenej vojny, ale aj v nedávnych dobách, keď došlo k pochybeniam, ktoré umocnili nedôveru voči spravodajským službám Spojených štátov. V súvislosti so zvolením Donalda Trumpa za nového prezidenta pribudli vážne pochybnosti o tom, či americká spravodajská komunita nestratí svoju dôveryhodnosť v dôsledku neprofesionálnych zásahov novej administratívy. Potvrdil to tesne pred prezidentskými voľbami bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby James Clapper – ktorý zastával túto funkciu sedem rokov počas administratívy prezidenta Baracka Obamu: „Myslím si, že je fér povedať, že v spravodajskej komunite sú určité obavy z potenciálne druhého Trumpovho  funkčného obdobia – počnúc tým, koho by obsadil do vedúcich funkcií, najmä v CIA, ODNI a FBI.“

Grécky technik, mechanik a fyzik Filón Byzantský – vynálezca z tretieho storočia pred Kristom – opísal, ako rozdrvené gálske orechy z duba rozpustené vo vode môžu vytvoriť neviditeľný atrament. Technológia formovala špionážnu techniku po tisícročia, ale dnes má bezprecedentný účinok. Internet umožňuje skrytú akciu vo veľkom meradle. Biometrické hraničné kontroly prekážajú špiónom operujúcim v zahraničí. Tajomstvá unikajú zo  smartfónov. Niektorí dospeli k záveru, že spravodajské služby v ich súčasnej podobe sú zastarané. Prečo kradnúť tajomstvá, keď otvorené a komerčné zdroje, ako sú satelitné snímky a údaje o polohe telefónu, môžu odhaliť tajomstvá? Kto potrebuje ľudské strašidlá, keď je také ťažké chrániť ich identitu a je také ľahké ich digitálne sledovať?

Väčšina štátov  špehuje. V zásade im v tom nič nebráni. Ale požiadavky Číny na  spravodajské informácie o zvyšku sveta ďaleko presahujú všetko, čo by západné spravodajské služby bežne zhromažďovali. Zahŕňajú množstvo komerčných údajov a duševného vlastníctva; bývalý šéf americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Keith Alexander to výstižne označil za „najväčší transfér bohatstva v histórii.“ Okrem zhromažďovania údajov z vládnych webových stránok, parlamentov, univerzít, think-tankov a organizácií na ochranu ľudských práv sa Čína zameriava aj na skupiny a jednotlivcov v diaspóre. Čínske kybernetické prieniky sa zamerali na britských poslancov a ukradli údaje o populácii z databázy britskej volebnej komisie. V USA medzitým Kongres zasiahol proti čínskej spoločnosti TikTok, ktorá priznala, že niektorí z jej zamestnancov špehovali amerických novinárov. A troch Nemcov zatkli nedávno za pokus o prenos vojenských informácií a obstaranie špeciálneho lasera, ktorý bol bez povolenia odoslaný do Pekingu. V rovnaký deň boli dvaja britskí štátni príslušníci – vrátane parlamentného asistenta z radov konzervatívcov – obvinení z porušenia zákona o úradnom tajomstve, pretože údajne odovzdali „citlivé informácie“ Číne.

Definujúcim testom činnosti spravodajských služieb bola vždy schopnosť predvídať a pomáhať tvorcom politiky orientovať sa v hlbokých zmenách v medzinárodnom prostredí – v zložitých momentoch, ktoré sa vyskytujú len niekoľkokrát za storočie. Napriek tomu, že svet sa mení, špionáž zostáva súhrou medzi ľuďmi a technológiou. Naďalej budú existovať tajomstvá, ktoré môžu zhromažďovať iba ľudia, a tajné operácie, ktoré môžu vykonávať iba ľudia. Technologický pokrok, najmä v signálnom spravodajstve (SIGINT), neurobil takéto ľudské operácie irelevantnými, ako niektorí predpovedali, ale spôsobil revolúciu v ich praxi. Aby bola CIA efektívnou spravodajskou službou 21. storočia, musí skombinovať ovládanie nových technológií so zručnosťami medzi ľuďmi a individuálnou odvahou, ktoré boli vždy jadrom spravodajskej profesie. To znamená vybaviť operačných dôstojníkov nástrojmi a remeslami na vykonávanie špionáže vo svete neustáleho technologického dohľadu – a vybaviť analytikov sofistikovanými modelmi umelej inteligencie, ktoré dokážu stráviť obrovské množstvo informácií z otvorených zdrojov (OSINT) a tajne získaných informácií, aby z nich mohli urobiť najkvalifikovanejších ľudí.