Kategória: Zo sveta špionáže

„Neviem, či je to najlepší rok v histórii CIA, ale je to najlepší rok, aký si pamätám“ –  poznamenal začiatkom tohto roka 32-ročný veterán agentúry. Tak to aspoň opísal riaditeľ agentúry John Ratcliffe pred Kongresom počas vypočutia 18. marca. Trval na tom, že morálka v CIA bola vysoká. Ľudské zdroje, ktoré sú pre agentúru hlavnou obživou, sa zvýšil o 25 %, rovnako ako celkový objem zhromažďovaných zahraničných spravodajských informácií. Zhromažďovanie informácií o Číne sa zdvojnásobilo, podotkol. „Je to pracovná sila, ktorá vie, že odvádza skvelú prácu.“ Ostatní to však vidia inak. Britský časopis  The Economist hovoril s celou radou súčasných aj bývalých spravodajských dôstojníkov. Opisovali spravodajskú komunitu – súhrnný termín pre 18 amerických spravodajských agentúr a orgánov – ako zmietanú čistkami motivovanými pomstou, chaotickým vedením a politizáciou. „Morálka je na bode mrazu,“ tvrdí jeden zdroj.

Medzi spravodajskými službami po celom svete existujú podobnosti. Všetky profesionálne služby sa pri nábore a riadení agentov spoliehajú na špionážne remeslo. Všetky fungujú v rámci byrokratických systémov a v konečnom dôsledku zodpovedajú politickým vodcom. Na základnej úrovni má špionážne remeslo spoločný profesionálny jazyk. Ruské spravodajské služby sa však v niekoľkých kľúčových aspektoch výrazne líšia od svojich západných náprotivkov. Po prvé, ich primárnou úlohou nie je slúžiť záujmom ruského ľudu ani chrániť ústavu krajiny; namiesto toho sú lojálne režimu a Putinovej osobnej snahe o politické prežitie. A po druhé, pokiaľ ide o špionážne remeslo, líšia sa od CIA a iných západných služieb svojím prístupom a taktikou. Jedným z najdôležitejších – a často nesprávne pochopených – aspektov ruských spravodajských služieb je využívanie dvojitých agentov, známe v ruskej spravodajskej doktríne pod pojmom operačné hry. Pre ruské spravodajské služby nie sú operačné hry len špecializovanou zručnosťou alebo občasnou kontrarozviednou taktikou, ale sú základom. Operácie s dvojitými agentmi sú kľúčové pre to, ako ruské agentúry definujú úspech, zdôvodňujú svoj význam a udržiavajú svoju inštitucionálnu identitu. Bez ohľadu na to, či sú ostatné metódy zberu informácií úspešné alebo nie, ruské služby sa spoľahlivo a neustále vracajú k operačným hrám. Preto je pochopenie toho, ako a prečo používajú dvojitých agentov, nevyhnutné pre pochopenie samotnej ruskej spravodajskej služby.

Nielen v spravodajskej komunite, ale aj v širšom okruhu expertov z oblasti národnej bezpečnosti sa diskutuje o tom, ako spravodajské služby zasahujú do procesu meniaceho sa geopolitického poriadku, ako reagujú na zmeny v bezpečnostnom prostredí. Laická verejnosť vníma túto problematiku predovšetkým ako klasickú špionáž postavenú na ľudských zdrojoch – teda agentoch. Médiá ich stále častejšie prezentujú  nie ako tradičné modely spravodajskej aktivity, ktoré vznikli v podmienkach studenej vojny a bipolárneho usporiadania sveta, ale ako inštitúcie konfrontované s prevratným technologickým vývojom, fragmentáciou hrozieb a rastúcimi spoločenskými očakávaniami v oblasti ochrany základných občianskych práv – a to najmä pri používaní informačno-technických prostriedkov, zasahujúcich do súkromia s rizikom potenciálneho zneužitia. Za uvedených okolností sa spravodajské služby ocitli v stave permanentnej adaptácie. Hoci ich základné poslanie – poskytovať politikom v štátnej administratíve informačnú a strategickú výhodu zostáva nezmenené –  zásadne sa mení povaha nástrojov, protivníkov a pravidiel, podľa ktorých spravodajský proces prebieha.

Pred dvoma mesiacmi britský denník Financial Times uverejnil zprávu, že Európska komisia začala pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen zriaďovať nový spravodajský orgán v snahe zlepšiť využívanie informácií zhromažďovaných národnými špionážnymi agentúrami. Jednotka, ktorá má byť vytvorená v rámci generálneho sekretariátu komisie, plánuje zamestnávať úradníkov z celej spravodajskej komunity EÚ a zhromažďovať spravodajské informácie na spoločné účely, uviedli štyria ľudia. Proti tomuto kroku sa stavajú vysokí predstavitelia diplomatických služieb EÚ, ktoré dohliadajú na Spravodajské a situačné centrum bloku (INTCEN), ktorí sa obávajú, že to zdvojí úlohu jednotky a ohrozí jej budúcnosť, dodali zdroje. Plán nebol formálne oznámený všetkým 27 členským štátom EÚ, ale cieľom orgánu je priviesť úradníkov vyslaných z národných spravodajských agentúr.

Bývalý generál zapletený do škandálov bude riadiť vedúcu izraelskú spravodajskú agentúru, čím sa skončí tradícia nestranných profesionálov v tejto funkcii. Predtým to bola vnútorná spravodajská agentúra Šin Bet. A teraz bude Mossad čoskoro mať nového, straníckeho šéfa – a to nie je dobrá správa pre už tak krehkú a nedokonalú izraelskú demokraciu. Rozhodnutie premiéra Benjamina Netanjahua vymenovať generálmajora Romana Gofmana, jeho vojenského tajomníka, za 14. šéfa elitnej zahraničnej spravodajskej služby je pokračovaním jej politizácie a prevzatia kontroly nad celou spravodajskou komunitou. Je to tiež prejav nedôvery voči 7 000 zamestnancom Mossadu, medzi ktorými Netanjahu nenašiel nikoho, kto by bol hodný viesť túto organizáciu.  V tomto zmysle Netanjahu nasleduje kroky Donalda Trumpa tým, že vymenúva svojich vlastných lojalistov. Na rozdiel od Spojených štátov, kde vymenovanie vysokých úradníkov už dlho závisí od osobných a straníckych úvah, izraelská tradícia je taká, že vedúci predstavitelia spravodajských služieb slúžia štátu, a nie jeho vodcovi, a zostávajú vo funkcii aj v prípade, že premiéra nahradí politický rival. Od roku 1976 až do príchodu Trumpa do Washingtonu mal riaditeľ FBI tiež desaťročné funkčné obdobie a CIA viedli profesionáli v oblasti spravodajských služieb. Teraz sú aj oni straníckymi prívržencami.

Bývalý riadiaci dôstojník operatívny CIA Sean Wiswesser napísal zaujímavú knihu o ruských spravodajských službách a Putinovej tajnej vojne, ktorá vyjde v apríli na budúci rok. Podrobne sa venuje používaniu dvojitých agentov, sledovaniu a „pouličnej práci“ ruských spravodajských služieb, tzv. medovým  pasciam, sabotážam, aktívnym opatreniam i atentátom. Rozoberá tiež úlohu ruských spravodajských služieb v rusko-ukrajinskej vojne, ich boj proti Západu a ich pôsobenie v modernej hybridnej vojne. Wiswesserove bezkonkurenčné odborné znalosti pramenia z rokov pôsobenia proti ruským spravodajským dôstojníkom, pôsobenia v zahraničí a používania ich vlastných metód proti nim. Ako člen expertného kádra CIA v Riaditeľstve operácií úzko spolupracoval s americkou spravodajskou komunitou a zahraničnými spojencami, čím získal jedinečný pohľad na globálny dosah ruských spravodajských služieb. O získané poznatky a skúsenosti ss delí úprimným a zrozumiteľným štýlom, ktorý si zvolil tak, aby informoval a motivoval čitateľov zo všetkých oblastí života.

„Medzi luxusnými nehnuteľnosťami londýnskej elity na opulentných uliciach Mayfair sa nachádzajú sídla popredných britských súkromných špionážnych firiem. Ich zlovestné mená pripomínajú pochybné korporácie zloduchov Jamesa Bonda – a biznis prekvitá.“ Takto uvádza internetový portál amerického časopisu Politico obsiahly článok o lukratívnych súkromných spravodajských a bezpečnostných firmách vo Veľkej Británii. Súkromné spravodajské a vyšetrovacie firmy vo Veľkej Británii, ktoré zamestnávajú bývalých britských špiónov a policajtov až po bývalých novinárov a predstaviteľov vojenskej spravodajskej služby, ponúkajú služby od základných firemných kontrol až po rozsiahly dohľad. Niektoré sa dokonca zaoberajú nelegálnym získavaním vysoko citlivých osobných údajov. V minulom roku vládni ministri a spravodajské služby varovali, že zahraničné štáty využívajú tento priemysel na „vykonávanie svojej špinavej práce“ vo Veľkej Británii – niekedy prostredníctvom sledovania a obťažovania disidentov, ktorí utiekli do Británie ako do bezpečného útočiska. Niektorí zo sledovaných tvrdia, že napriek tvrdej rétorike britskej vlády zostávajú pochybné praktiky tohto odvetvia neregulované a jeho spoločnosti do značnej miery nenesú zodpovednosť.

Sir David Omand je hosťujúcim profesorom na King’s College v Londýne, kde prednáša o otázkach bezpečnosti a spravodajských službách. V rokoch 1996 až 1997 bol riaditeľom britskej spravodajskej služby GCHQ, ktorá zodpovedá za poskytovanie signálového spravodajstva (SIGINT) a informačnej bezpečnosti. Okrem mnohých ďalších funkcií v britských a medzinárodných bezpečnostných zložkách sedem rokov pôsobil v Spoločnom výbore pre spravodajské služby Veľkej Británie. V roku 2012 vydal knihu „Zabezpečenie štátu,“ kde prezentoval  nový spôsob myslenia o cykle aktivít, ktoré generujú tajné spravodajské služby. Skúmal problémy, ktoré vyplývajú zo spôsobu, akým moderné spravodajské služby využívajú technológie na prístup k novým zdrojom informácií. Z jeho viacerých publikácií verejnosť najviac upútala kniha „Ako špióni myslia: Desať lekcií zo spravodajstva,“ ktorú recenzenti označili za „neoceniteľného sprievodcu, ako sa vyhnúť sebaklamu a falošným správam.“ Pred dvoma rokmi internetový portál Engelsberg Ideas uverejnil jeho úvahy na tému o využívaní digitálnych technológií a umelej inteligencie v špionáži. A teraz na tomto portáli publikoval esej „Špionážna revolúcia,“ ktorá si zaslúži, aby sa jeho podnetom venovali aj na Slovensku.

Prebiehajúca strategická operácia Izraela proti Iránu zvýraznila podiel spravodajskej služby Mossad na aktivitách, ktoré výraznou mierou prispeli k podkopaniu vojenského potenciálu Iránu. Z dostupných informácií vyplýva, že dôležité informácie získala izraelská rozviedka prostredníctvom HUMINT-u – teda informácií z ľudských zdrojov. V tejto súvislosti je aktuálne venovať pozornosť, ktorú v posledných rokoch venujú experti tomu, ako nové technológie zmenili podmienky operatívnej činnosti spravodajských dôstojníkov pri riadení a komunikácii s ich agentmi – teda špiónmi. Verbovanie a riadenie agentov si napriek všetkým moderným technológiám vyžaduje aj osobný kontakt, i keď v obmedzenej miere a častejšie v kyberpriestore, kde riziko odhalenia protivníkom môžu iniciovať nielen ľudské zlyhania, ale aj technické omyly. Napriek sofistikovaným technickým prostriedkom existujú sféry a geografické oblasti, kde sa ľudské zdroje nedajú nahradiť ani najdokonalejšími technológiami, a preto si operatívna činnosť spravodajských služieb vyžaduje analýzu a štúdium problémov súvisiacich s efektívnym využívaním ľudských zdrojov.