Kategória: Názory iných

1. októbra 2022

Rozpadol sa obraz pokojného, silného a múdreho Putina – muž v strednom veku dopustil sa nenapraviteľnej chyby na Ukrajine

Počas dvadsiatich rokov, čo je Vladimír Putin v Rusku pri moci, jeho mediálny obraz na Západe sa formoval premysleným úsilím moskovskej propagandistickej mašinérie (od oficiálnych štátnych médií až po prejavy vplyvových agentov) a západných laikov vnímajúcich povrchný obraz ruských vládcov. Zároveň európski politici a odborníci, ktorí o niečo lepšie rozumeli podstate režimu a jeho vývoju, nepripisovali vzniku mýtu o Putinovi žiadnu dôležitosť a neponáhľali sa ho spochybňovať. Táto zdržanlivosť sa vysvetľuje  skôr prostou ľahostajnosťou  (možno časom nie nezištnou sebeckosťou), než súhlasom s vytváraním mýtov alebo aktívnou účasťou na týchto mýtoch. Vlastne vieme, že legendy, ktoré úspešne našli pôvodný preberaný obraz, začínajú žiť vlastným životom a nevzdávajú sa svojich pozícií bez odporu.

Čítaj viac »

18. septembra 2022

Kalkulácia Putina s podporou Číny a Indie pri operácii na Ukrajine nevychádza – zahnaný do kúta môže byť nebezpečný

Viacerí geopolitickí analytici sa zhodli v názore, že ruský prezident zažil týždeň vojenských a diplomatických neúspechov. Od prvých dní sa invázia Vladimíra Putina na Ukrajinu javila ako extrémne nesprávna kalkulácia. Až do tohto týždňa sa zdalo, že ruský prezident z veľkej časti unikol následkom svojej chyby. Nedávne dni však odhalili zoznam viacerých nesprávnych predpokladov, ktoré sú základom Putinovho nevyprovokovaného útoku na susednú krajinu. Ústup ruských síl v Charkovskej oblasti nemusí nevyhnutne znamenať rýchle ukončenie konfliktu na Ukrajine. Nanovo však zdôrazňuje mylné očakávania Kremľa, že veľkosť Ruska a jeho vojenské zdroje umožnia, že menšia Ukrajina mu padne do lona – a že Ukrajinci privítajú svojich ruských „osloboditeľov“ kvetmi.

Čítaj viac »

10. septembra 2022

Boj o opätovné dobytie mesta Cherson hrá v prospech Ukrajincov, nie Rusov – zrútil sa mýtus preceňovanej ruskej armády

Ukrajinskí predstavitelia, ktorí riadia obranu svojej krajiny pred ruskými agresormi, začali v júli robiť niečo, čo sa mnohým zdalo čudné, ba až kontraintuitívne: začali nahlas a pravidelne hovoriť o svojich plánoch na oslobodenie Chersonu – kľúčového južného mesta, ktoré Rusko obsadilo len týždeň po invázii na Ukrajinu 24. februára. Ukrajinci totiž šírili svoje zámery spôsobom, ktorý si Rusi nemohli pomýliť. Bolo to ako zamávať červeným plášťom nahnevanému, neschopnému býkovi. Takmer okamžite sa rozmohli fámy, že Rusi uháňajú s posilami do Chersonu, aby sa pripravili na ukrajinský útok. V Chersonskej oblasti sa intenzívne zakopávali, budovali obranné postavenia a presunuli sem aj vojenské jednotky, ktoré sa formovali z odvedencov z okupovaného Donbasu.

Čítaj viac »

28. augusta 2022

Atómové elektrárne na Západe sú významne závislé od jadrového paliva z Ruska – kontroluje cca 46 % svetovej kapacity obohacovania uránu

V dôsledku sankcií proti Rusku ceny ropy a plynu rastú a rastú – a to zdanlivo robí jadrovú energiu spoľahlivou alternatívou. Ale dojem je klamlivý, pretože Rusko ovláda takmer 50 % svetového trhu s palivom pre jadrové elektrárne.  Keď novinári z moskovských opozičných novín Novaja gazeta v roku 2021 zrátali náklady na ruské geopolitické projekty, v oblasti energetickej politiky nastalo prekvapenie. Výdavky v sektore ropy a zemného plynu neboli jediným z najdrahších podnikov. Civilný jadrový priemysel bol totiž ďaleko predtým. Za posledné dve desaťročia vynaložil Kremeľ viac ako 90 miliárd $  na podporu svojho jadrového energetického priemyslu v zahraničí. Dôsledky tejto politiky spôsobujú starosti odborníkom i politikom v Spojených štátoch a v Európskej únii. Rusko v súčasnosti kontroluje približne 46 % celosvetovej kapacity obohacovania uránu, čo poskytuje krajine ešte dominantnejšie postavenie v jadrovej energetike ako v produkcii ropy a zemného plynu. Ruská štátna spoločnosť Rosatom je zodpovedná za približne tretinu jadrových elektrární, ktoré sa v súčasnosti na celom svete stavajú (celkovo je ich 56).

Čítaj viac »

6. augusta 2022

Putin vo vojne na Ukrajine kalkuluje s rozdelením Európy – európske liberálne demokracie považuje za slabé a morálne skorumpované

Šesť mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu existujú náznaky, že Európa sa snaží udržať kurz v čoraz nákladnejšej vojne. S rastúcou infláciou, eskalujúcou energetickou krízou a rastúcou hrozbou ekonomickej recesie sa európski lídri čoraz viac vyjadrovali k sociálno-ekonomickým dôsledkom konfliktu a jeho politickým a geopolitickým dopadom. Medzitým, pod vonkajším prejavom konsenzu, vrie napätie o tom, ako zvládnuť vojnu. Nemecko sa napríklad zaoberalo sľubovanými dodávkami zbraní na Ukrajinu. V Taliansku – kde padla koaličná vláda premiéra Maria Draghiho – narastá politická opozícia medzi populistickými stranami voči vojenskej podpore Kyjeva . A hoci päť balíkov sankcií Európskej únie bolo schválených rýchlosťou blesku, Európania sa týždne hádali o šiesty balík zameraný na ruskú ropu, ktorý zadržal interný autokrat EÚ, maďarský premiér Viktor Orbán.

Čítaj viac »

20. júla 2022

Prezidenti Biden ani Putin nechcú rozšírenie vojny na Ukrajine – konflikt sa môže vymknúť spod kontroly po nie zámerne vyvolanom incidente

Na začiatku vojny na Ukrajine si obe strany stanovili súbor neviditeľných pravidiel – nevyslovených, no napriek tomu skutočných. Zahŕňajú ruské faktické akceptovanie spojeneckých dodávok ťažkých zbraní a spravodajskú podporu pre Ukrajinu, ale nie použitie vojenských jednotiek Západu. A medzi nevyslovené pravidlá patrí aj neochotné akceptovanie ruskej konvenčnej vojny v rámci hraníc Ukrajiny zo strany západných štátov, ak  konflikt nepovedie k použitiu zbraní hromadného ničenia. Zatiaľ tieto neviditeľné pravidlá naďalej fungujú, čo je dôkazom toho, že ani americký prezident Joe Biden, ani ruský prezident Vladimír Putin nechcú rozšírenie vojny. Spoločná túžba Putina a Bidena vyhnúť sa rozšíreniu vojny nie je však zárukou, že sa vojna  bez zámeru jednej zo strán nerozšíri. Konflikt sa môže vymknúť spod kontroly, aj keď sa žiadna zo strán vedome nerozhodne eskalovať alebo použiť jadrové zbrane. Hoci sa takáto alternatíva považuje za nepravdepodobnú, jadrový útok je stále vo sfére možností, vzhľadom na ruskú kapacitu a nepriehľadnosť skutočnej jadrovej doktríny Moskvy.

Čítaj viac »

11. júna 2022

Ukrajina platí vysokú cenu za svoju železnú vôľu prežiť – hrdinsky plní úloha pešiakov v zástupnej vojne Západu s Ruskom

Zdá sa, že konflikt na Ukrajine sa ustálil v násilnej rovnováhe. Ale problémy, ktoré vojna spôsobuje, a globálne dilemy, ktoré prináša, sa len začali. Únava zo sankcií nie je jednoduchá. „Finančná zbraň“ je nedokonalý nástroj, ktorý je náchylný na nejednotné presadzovanie a nezamýšľané následky. Bezprecedentný rozsah sankcií voči Putinovmu najužšiemu okruhu, ako aj ruskému finančnému systému, leteckým spoločnostiam a obchodu,  prispeje k odhadovanému 10 % poklesu ruského hrubého domáceho produktu v tomto roku. Putina to však nezastrašilo ani neodradilo. Teraz, keď vojna Vladimíra Putina s Ukrajinou trvá už viac ako 100 dní a na väčšinu ľudí z Ukrajiny dolieha únava ,  konečne sme schopní viac-menej racionálne uvažovať o katastrofe, ktorá zmenila  súčasný svet.

Čítaj viac »

8. júna 2022

Moskva ako strategický konkurent nemá Potemkinove ozbrojené sily – odpísanie Ruska ako vojenskej veľmoci by bola nesprávna lekcia z vojny na Ukrajine

Nedostatočné vojenské výkony armády Ruskej federácie na Ukrajine vážne poškodili povesť jej ozbrojených síl. Ruská armáda, ktorá tu uviazla a pribúdajú jej  straty, sa sotva javí ako druhá alebo tretia najschopnejšia sila na svete, ako sa predtým myslelo. Naopak, NATO bolo oživené, pričom Fínsko a Švédsko dúfajú, že sa k nej pridajú. Ukázalo sa, že invázia Vladimíra Putina bola kolosálnym prepočtom. Niektorí v NATO si však môžu prehnane vysvetľovať ponaučenie z tejto vojny a nedokážu vnímať európsku bezpečnosť perspektívnejšie. Rusko neodchádza ako strategický konkurent a nemá ani Potemkinove ozbrojené sily. Dokazuje to aj jeho pokrok na východnej Ukrajine v posledných dňoch, aj keď trhavý a postupný. Obranné komunity majú tendenciu nejednať v nuansách – politika často pripomína kývajúce sa kyvadlo. Ak bola predtým ruská vojenská sila v západných obranných kruhoch zveličená, teraz je pravdepodobne podceňovaná. Realita je niečo medzi tým. Ako hovorí aforizmus, Rusko nikdy nie je také silné, ani také slabé, ako vyzerá. Ešte dôležitejšie je, že vojenská sila je často úzko spätá s kontextom a veľká časť výkonu Ruska v tejto vojne môže súvisieť so zvláštnosťou jeho  nepremysleného plánu a politických predpokladov jeho vedenia.

Čítaj viac »

2. júna 2022

Kremeľ naznačil cestu iným jadrovým mocnostiam – Rusko zostane nebezpečné, ak Putin zostane presvedčený, že jeho jadrové hrozby zabrali

Pred sto dňami začal prezident Vladimír Putin inváziu na Ukrajinu varovaním pred jadrovým útokom. Vyzdvihol ruský atómový arzenál a prisľúbil podrobenie Ukrajiny a vyhrážal sa krajinám, keby boli v pokušení zasahovať, dôsledkami „takými, aké ste ešte nevideli v celej svojej histórii.“ Aj keď nikdy nepoužije jadrovú bombu na Ukrajine, už týmto Vladimír Putin narušil jadrový poriadok. Po jeho vyhrážkach NATO obmedzilo podporu, ktorú bolo pripravené Kyjevu ponúknuť – a to s dvoma dôsledkami, ktoré sú o to znepokojujúcejšie, že boli prehlušené bubnovaním ruskej  propagandistickej kampane. Jedným z nich je fakt, že zraniteľné štáty, ktoré vidia svet očami Ukrajiny, budú mať pocit, že najlepšou obranou proti nukleárnemu agresorovi je mať vlastné zbrane. Druhým dôsledkom je, že ostatné štáty s jadrovými zbraňami budú veriť, že môžu dosiahnuť úspech  kopírovaním taktiky prezidenta  Putina. Ak áno, niekto niekde určite môže premeniť svoju hrozbu na realitu. A to sa nesmie stať ničivým dedičstvom tejto vojny na Ukrajine.

Čítaj viac »

28. mája 2022

Tri scenáre ukončenia vojny na Ukrajine – po kompromise medzi Západom a Ruskom by mohol nasledovať dôležitejší kompromis medzi Západom a Čínou

Vojenská konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou nie je etnický konflikt: etnickí Ukrajinci a etnickí Rusi bojujú na oboch stranách frontovej línie. A radikálny nacionalizmus nie je hlavnou motiváciou ukrajinského odporu – na rozdiel od mnohých vyhlásení Moskvy. Nie je to ani boj o náboženstvo. Rusko aj Ukrajina sú v podstate sekulárne štáty a nedávna náboženská renesancia v týchto dvoch krajinách je povrchná. Ani boj nie je väčšinou o území (hoci súvisiace spory zostávajú hrozivou prekážkou dosiahnutia mierového urovnania). Konflikt sa týka stretu medzi veľmi odlišnými spôsobmi organizácie spoločenského a politického života v rámci dvoch krajín, ktoré spolu kedysi tvorili veľkú časť sovietskeho priestoru. Je to tiež intelektuálna a duchovná konfrontácia dvoch názorov: dvoch pohľadov na moderný medzinárodný systém a na svet ako taký; dve protichodné predstavy o tom, čo je správne a čo nie, čo je spravodlivé a čo nie, čo je legitímne a čo je nelegitímne a čo by malo predstavovať vedenie krajiny.

Čítaj viac »