Reči o Putinovom nástupcovi by predstavovali hrozbu pre jeho moc - pokračuje stagnácia a popularita režimu sa stráca


27.01.2020

Po zasadnutí Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie 15. januára si ruskí občania uvedomili, že už nikdy nebudú mať možnosť hlasovaním rozhodovať o Vladimírovi Putinovi. A tiež sa potvrdilo, že s ním budú ďalej žiť v dohľadnej budúcnosti. Vo svojej výročnej správe o stave štátu prezident Putin sľúbil, že v roku 2024 - keď sa skončí jeho súčasné funkčné obdobie - odstúpi z postu prezidenta. Zároveň načrtol sériu rozsiahlych ústavných reforiem, ktoré by mali pravdepodobne vstúpiť do platnosti v tomto roku. Rusko zostane prezidentskou republikou, ale pôsobenie budúcich prezidentov sa obmedzí na dve funkčné obdobia. Parlament bude mať právo menovať ministrov federálnej vlády, vrátane premiéra; v súčasnosti ich navrhuje prezident a schvaľuje ich parlament. Zmeny sa budú týkať aj rozšírenia právomocí Štátnej rady, ktorá je v súčasnosti pomerne bezvýznamným poradným orgánom, čo mnohých vedie k domnienke, že sa Vladimír Putin považuje za predseda Štátnej rady po roku 2024. Teda za štyri roky môže prezident Putin odísť zo svojho súčasného postu a sústrediť sa na beh sveta, zatiaľ čo jeho asistenti sa zameriavajú na dianie v Rusku.

Čítaj viac

Komu sa podarí osloviť sklamaných voličov - prečo opozícia nedokáže presvedčiť prívržencov strany Smer-SD


24.01.2020

Analytici a komentátori - politikov nevynímajúc - nie sú si istí, ako dopadnú voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky koncom februára, pričom však prívrženci tzv. demokratickej opozície si iba zriedkavo kladú otázku, prečo sa opozičným politikom darí oslovovať sklamaných voličov Smeru oveľa menej, ako by si to želali. Iba niektorí z analytikov pochopili, že „noví politici“ koalície Progresívne Slovensko/Spolu a strany Za ľudí sú pre Ficových voličov ich sociálnou mentalitou a ideovou orientáciou diametrálne odlišne hodnotovo ukotvení. Okrem toho svoju úlohu v neprospech tzv. nových politikov zohrávajú aj ich charakteristiky, na ktoré upozornili tiež opozícii naklonené médiá. Napríklad Michal Truban má síce povesť úspešného podnikateľa a investora, ale okrem charizmy vodcu mu chýba aj adekvátny politický intelekt, čo sa odráža v jeho pomerne dosť chabej komunikačnej výbave. Ex-prezident Andrej Kiska nepôsobí zase presvedčivo tým, ako sa správa voči svojim potenciálnym koaličným partnerom ani svojimi neskrývanými ambíciami posadiť sa na stoličku premiéra, čo sa trochu jednoduchším voličom môže javiť ako kľúčový bod programu jeho politickej strany.

Čítaj viac