orientáciask názory Igora Cibulu na politiku

Vývoj posledných dní naznačuje, že súčasná vládna koalícia je už iba imaginárnym spoločenstvom, ktoré sa v praxi stále viac a viac vzďaľuje od dohodnutých programových cieľov, ako boli formulované v pôvodnej koaličnej zmluve, podpísanej 23. marca 2016. Z úzko utilitárnych príčin - teda nie kvôli programovým hodnotám - koaliční partneri sa z času na čas dovolávajú koaličnej zmluvy, ak sa im to javí ako účelné. Udržanie súčasnej vládnej koalície stimuluje už iba vôľa po moci a nádej, že sa koaličným stranám podarí pod „strechou“ exekutívy urvať čo najviac z ubúdajúcich volebných preferencií. Ani pre jednu z koaličných strán nie je prioritou spoločný koaličný program, ale percentá volebných prieskumov získané za každú cenu. Iba tak si možno vysvetliť nenáležité vyjadrenia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica k odsúdeniu Kotlebovho poslanca Milana Mazureka, hlasovanie poslancov strany Most-Híd za Ľubomíra Galka ako kandidáta na post podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo kategoricky odmietavé stanovisko predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka k návrhu na zvýšenie spotrebnej dane z cigariet, aby sa tak pomohlo budúcoročnému štátnemu rozpočtu.

Prekvapivé odvolanie Johna Boltona z pozície poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť vyvolalo obavy v Izraeli, otázniky v Teheráne a nezostalo bez ozveny ani v Moskve, kde si kladú otázku, ako jeho odchod z Bieleho domu ovplyvní vzťahy Spojených štátov s Ruskom. V Moskve Boltonov vplyv často spájali s odstúpením Spojených štátov od zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a s nezáujmom o predĺženie platnosti zmluvy START-3. Ale rozhodnutie Trumpa o zmluve INF a jeho postoj k dohode START-3 nie sú ani tak založené na zásadnom postoji „Preč s kontrolou zbrojenia!“, ale na vnímaní Číny ako hlavnej hrozby pre USA. Prepustenie Johna Boltona z funkcie poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť je jedným z prekvapení, o ktorých sa vie, že k nim dôjde, ale nevie sa kedy. Už na jar sa ukazovalo, že Trump pochybuje o Boltonovi - ktorého vymenoval len o rok predtým - a že zjavne uprednostňuje ministra zahraničných vecí Mika Pompea, ktorý mal s Boltonom napäté vzťahy. Začiatkom jesene prezidentovi došla trpezlivosť. Či poslednou „kvapkou“ bol príbeh s pozvaním Talibanu na summit s Trumpom v Camp-Davide alebo niečo iné, to nie je také dôležité. Bez obvyklých Trumpovch ceremónií bol Bolton prepustený.