orientáciask názory Igora Cibulu na politiku

Poľská elita považuje Poľsko za vodcu východnej Európy. Od roku 2015 je pri moci vo Varšave vláda konzervatívnej politickej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú Európska únia obviňuje z porušovania demokratických pravidiel. Poľské vzťahy s Bruselom sú problematizované a súčasná vládna elita v Poľsku žiada radikálnu reformu EÚ, ale väčšina Poliakov by nechcela úniu opustiť. V takomto kontexte je logické, že Poľsko si hľadá spojencov, ktorí by mali byť určitou protiváhou Bruselu. Po referende o Brexite poľskí vládni politici zamerali svoju pozornosť na Veľkú Britániu, s ktorou Poľsko spájajú viaceré spoločné záujmy, vrátane potreby vyvažovať vplyv Nemecka v Európe. V bezpečnostnom rámci zaraďuje Poľsko v hierarchii dôležitosti ako svojho hlavného spojenca Spojené štáty.

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku ďalej pokračovať v politike zamiešalo karty vládnym i opozičným politikom, ktorí sú znepokojení tým, že Kiska má v pláne aktívne pôsobiť na slovenskej politickej scéne. Nervozita opozičných politikov je pochopiteľná, ak si pozrieme výsledky opakovaných prieskumov ich volebných preferencií. Napriek vražde investigatívneho novinára, vládnej kríze spojenej so zmenou na poste premiéra a pouličným protestom organizovaným občianskymi aktivistami volebné preferencie opozičných strán nesignalizujú rozšírenie ich elektorátu - s výnimkou Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Kiskov „mozgový trust“ správne vyhodnotil situáciu, keď mu poradil, aby svoju politickú budúcnosť priamo nespájal s predstaviteľmi parlamentnej opozície „napravo od stredu“, pretože tým by si svojich potenciálnych voličov skôr odradil než získal.