Bidenova doktrína, ktorá sa zrieka americkej politiky premeny iných spoločností a budovania národov v zahraničí po 11. septembri 2001, je medzníkom v zahraničnej politike Washingtonu. Keď sa USA stiahli z Afganistanu, pôsobí to dôveryhodným dojmom. Kroky prezidenta Joea Bidena v princípe reálne formalizujú a finalizujú procesy, ktoré prebiehajú už viac ako desať rokov. Bol to Barack Obama, ktorý sa prvýkrát zaviazal ukončiť americké vojny v Iraku a v Afganistane – iniciované v období Georga W. Busha. Bol to Donald Trump, ktorý dosiahol dohodu s Talibanom o úplnom stiahnutí armády USA z Afganistanu v roku 2021. Obama aj Trump sa tiež snažili – aj keď výrazne odlišnými spôsobmi – presmerovať pozornosť Washingtonu na posilnenie domácej základne. Pre zvyšok sveta je dôležité správne pochopiť zmenu zahraničnej politiky USA. Odchod z Afganistanu bol racionálnym strategickým rozhodnutím, hoci bol v konečných fázach jeho realizácie premeškaný a zmätený. Afganistan určite neznamená koniec Spojených štátov ako globálnej superveľmoci; jednoducho sa stále nachádzajú v stave relatívneho a pomalého úpadku. Z toho nemožno povrchne uvažovať ani o zániku amerických aliancií a partnerstiev. Vývoj v Afganistane pravdepodobne nespôsobí v USA politické zemetrasenie, ktoré by zvrhlo prezidenta Bidena. Pravdepodobne nevznikne žiadne hĺbanie v duši, aké Američania zažili počas vojny vo Vietname. Washington je teraz skôr zaneprázdnený rekalibráciou svojej globálnej angažovanosti. Ešte viac sa zameriava na posilnenie domácej základne. V zámorí USA prechádzajú od globálnej križiackej výpravy v mene demokracie k aktívnej obrane liberálnych hodnôt doma i pozícií Západu v zahraničí.

V posledných rokoch sa väčšina západných politikov utvrdila v presvedčení, že Čína a Rusko sú odporcami atlantického sveta, a preto by sa na ne mali pozerať ako na významnú hrozbu. Znepokojujúcim faktorom pre nich je tesnejšie zblíženie medzi Pekingom a Moskvou, čo obe strany dôrazne označujú ako „strategické partnerstvo“. Dôsledkom tohto stavu vecí je deklarovaná túžba Západu rozlišovať rusko-čínsku dvojicu na „staršieho“ (Čína) a „juniorského“ (Rusko) partnera. Zreteľne sa to prejavuje v rétorike predstaviteľov niekoľko amerických administratív, počínajúc prezidentom Barackom Obamom. Len nedávno bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul a tucet ďalších amerických expertov používali túto schému. Samotná rusko-čínska aliancia a úlohy namierené proti nej sú zároveň z Washingtonu alebo Bruselu vnímané celkom jasne, detailne, ale vo všeobecnosti dosť vágne. Odborníci správne poukazujú na závislosť ruskej ekonomiky od čínskej, pripomínajú podobnosť politických systémov oboch krajín a ich vzájomný vplyv, aktívnu spoluprácu vo vojensko-technickej oblasti, ako aj ich túžbu ponúknuť svetu sociálno-politická perspektíva odlišnú od západných demokracií.

Ako bol svet už informovaný, dnešný Taliban nie je rovnaký ako Taliban z roku 1996. Je to dosť pravdivé, avšak ani dnešný Afganistan nie je rovnaký ako Afganistan v roku 1996. Taliban dokázal krajinu dobyť s väčšou ľahkosťou, než si ktokoľvek predstavoval, a určite ľahšie, ako tomu bolo v roku 1996. Ale teraz, keď sa vojna skončila – ako hovorca Talibanu Zabihullah Mudžahid oznámil na svojej prvej tlačovej konferencii – skutočný proces premeny krajiny sa iba začína. A to nie je také jednoduché, ako to môže znieť. V roku 1996 bol Afganistan krajinou, ktorú takmer roky ničila občianska vojna. Jeho infraštruktúra bola zničená, vodné priehrady nefungovali, cesty boli rozbité, mestá zbombardované z veľkej časti na trosky. Centrálna banka krajiny bola roky nefunkčná a jej národná mena – afgán – zostala bez akejkoľvek menovej autority, ktorá by ju podporovala. V roku 1996 v Afganistane paralelne obiehali najmenej štyri samostatné meny – v závislosti od daného regiónu. Ekonomiku do značnej miery riadili pašeráci a vydierači a nikde v krajine sa nerealizovali žiadne stabilné investície, ktoré by stáli za zmienku. Do škôl bolo zapísaných menej ako milión študentov, väčšinou mužov a takmer žiadny systém vysokoškolského vzdelávania nefungoval.