7. septembra 2021

Ruská interpretácia Bidenovej doktríny po odchode USA z Afganistanu – Spojené štáty zostávajú superveľmocou s obrovskými zdrojmi

Bidenova doktrína, ktorá sa zrieka americkej politiky premeny iných spoločností a budovania národov v zahraničí po 11. septembri 2001, je medzníkom v zahraničnej politike Washingtonu. Keď sa USA stiahli z Afganistanu, pôsobí to dôveryhodným dojmom. Kroky prezidenta Joea Bidena v princípe reálne formalizujú a finalizujú procesy, ktoré prebiehajú už viac ako desať rokov. Bol to Barack Obama, ktorý sa prvýkrát zaviazal ukončiť americké vojny v Iraku a v Afganistane – iniciované v období Georga W. Busha. Bol to Donald Trump, ktorý dosiahol dohodu s Talibanom o úplnom stiahnutí armády USA z Afganistanu v roku 2021. Obama aj Trump sa tiež snažili – aj keď výrazne odlišnými spôsobmi – presmerovať pozornosť Washingtonu na posilnenie domácej základne. Pre zvyšok sveta je dôležité správne pochopiť zmenu zahraničnej politiky USA. Odchod z Afganistanu bol racionálnym strategickým rozhodnutím, hoci bol v konečných fázach jeho realizácie premeškaný a zmätený. Afganistan určite neznamená koniec Spojených štátov ako globálnej superveľmoci; jednoducho sa stále nachádzajú v stave relatívneho a pomalého úpadku. Z toho nemožno povrchne uvažovať ani o zániku amerických aliancií a partnerstiev. Vývoj v Afganistane pravdepodobne nespôsobí v USA politické zemetrasenie, ktoré by zvrhlo prezidenta Bidena. Pravdepodobne nevznikne žiadne hĺbanie v duši, aké Američania zažili počas vojny vo Vietname. Washington je teraz skôr zaneprázdnený rekalibráciou svojej globálnej angažovanosti. Ešte viac sa zameriava na posilnenie domácej základne. V zámorí USA prechádzajú od globálnej križiackej výpravy v mene demokracie k aktívnej obrane liberálnych hodnôt doma i pozícií Západu v zahraničí.

Čítaj viac »

4. septembra 2021

Židovská žena z domácnosti, ktorá sa stala sovietskou jadrovou superšpiónkou – prezident Vladimír Putin ju označil za superagenta GRU

V tichej dedinke Cotswolds Great Rollright na juhovýchode Anglicka v roku 1944 vyšla zo svojej chalupy štíhla a neobvykle elegantná žena v domácnosti, aby sa vydala na bežnú prechádzku na bicykli. Oddaná trojnásobná matka, pozorná manželka a priateľská suseda, Soňa Burtonová zrejme symbolizovala britskú domácnosť na vidieku. Soňa však namiesto chodenia po obchodoch so svojou prídelovou knižkou mierila na vidiek do grófstva Oxfordshire, aby získala vedecké tajomstvá od jadrového fyzika. Tajomstvá, ktoré by Sovietskemu zväzu umožnili zostrojiť atómovú bombu. Soňa Burtonová mala ďaleko od poslušnej gazdinky v domácnosti; bola oddanou komunistku, plukovníčkou sovietskej vojenskej rozviedky a špiónku, ktorá riskovala život, aby Sovietsky zväz nezaostal v pretekoch v jadrovom zbrojení. Až po jej smrti v roku 2000 vo veku 93 rokov v Berlíne ruský prezident Vladimír Putin ju pochvalne označil za „superagenta vojenskej rozviedky.“

Čítaj viac »

31. augusta 2021

Občania strácajú úctu k autorite polície a súdov – Kto zastaví „továreň na výrobu kajúcnikov“ na Slovensku ?

Po tom všetkom, čo po tieto dni zažívajú občania Slovenskej republiky, nemôže byť nik prekvapený, že mnohí strácajú úctu k zákonom a právu i k autorite orgánov činných v trestnom konaní. Dokonca prezidentka republiky Zuzana Čaputová verejne vyjadrila prekvapenie nad zrušením obvinení bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, u ktorého ešte minulý týždeň senát Najvyššieho súdu SR, a predtým ďalšie dva jeho senáty nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania Pčolinského. Doteraz desať sudcov posudzovalo zákonnosť, dôvodnosť trestného stíhania a dôvodnosť väzby Vladimíra Pčolinského na Najvyššom súde SR a Špecializovanom trestnom súde. Ale ich verdikty vôbec nemali konečný vplyv na rozhodnutie generálnej prokuratúry zrušiť obvinenia proti Pčolinskému a prepustiť ho z vyšetrovacej väzby.

Čítaj viac »

28. augusta 2021

Možno dostať Moskvu z objatia Pekingu ? – Západ sa dnes nedokáže zbaviť svojho prekonaného geopolitického stereotypu

V posledných rokoch sa väčšina západných politikov utvrdila v presvedčení, že Čína a Rusko sú odporcami atlantického sveta, a preto by sa na ne mali pozerať ako na významnú hrozbu. Znepokojujúcim faktorom pre nich je tesnejšie zblíženie medzi Pekingom a Moskvou, čo obe strany dôrazne označujú ako „strategické partnerstvo“. Dôsledkom tohto stavu vecí je deklarovaná túžba Západu rozlišovať rusko-čínsku dvojicu na „staršieho“ (Čína) a „juniorského“ (Rusko) partnera. Zreteľne sa to prejavuje v rétorike predstaviteľov niekoľko amerických administratív, počínajúc prezidentom Barackom Obamom. Len nedávno bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul a tucet ďalších amerických expertov používali túto schému. Samotná rusko-čínska aliancia a úlohy namierené proti nej sú zároveň z Washingtonu alebo Bruselu vnímané celkom jasne, detailne, ale vo všeobecnosti dosť vágne. Odborníci správne poukazujú na závislosť ruskej ekonomiky od čínskej, pripomínajú podobnosť politických systémov oboch krajín a ich vzájomný vplyv, aktívnu spoluprácu vo vojensko-technickej oblasti, ako aj ich túžbu ponúknuť svetu sociálno-politická perspektíva odlišnú od západných demokracií.

Čítaj viac »

20. augusta 2021

Taliban získal štát, ktorá je už iný ako Afganistan v roku 1996 – ak Taliban zlyhá, konflikt v krajine bude pokračovať

Ako bol svet už informovaný, dnešný Taliban nie je rovnaký ako Taliban z roku 1996. Je to dosť pravdivé, avšak ani dnešný Afganistan nie je rovnaký ako Afganistan v roku 1996. Taliban dokázal krajinu dobyť s väčšou ľahkosťou, než si ktokoľvek predstavoval, a určite ľahšie, ako tomu bolo v roku 1996. Ale teraz, keď sa vojna skončila – ako hovorca Talibanu Zabihullah Mudžahid oznámil na svojej prvej tlačovej konferencii – skutočný proces premeny krajiny sa iba začína. A to nie je také jednoduché, ako to môže znieť. V roku 1996 bol Afganistan krajinou, ktorú takmer roky ničila občianska vojna. Jeho infraštruktúra bola zničená, vodné priehrady nefungovali, cesty boli rozbité, mestá zbombardované z veľkej časti na trosky. Centrálna banka krajiny bola roky nefunkčná a jej národná mena – afgán – zostala bez akejkoľvek menovej autority, ktorá by ju podporovala. V roku 1996 v Afganistane paralelne obiehali najmenej štyri samostatné meny – v závislosti od daného regiónu. Ekonomiku do značnej miery riadili pašeráci a vydierači a nikde v krajine sa nerealizovali žiadne stabilné investície, ktoré by stáli za zmienku. Do škôl bolo zapísaných menej ako milión študentov, väčšinou mužov a takmer žiadny systém vysokoškolského vzdelávania nefungoval.

Čítaj viac »

15. augusta 2021

CIA zle odhadla vojenský potenciál Talibanu – USA si namiesto Afganistanu hľadajú iný operačný priestor pre svoju špionáž

Kolaps afganskej armády, ktorý umožnil bojovníkom Talibanu vstúpiť bez boja do Kábulu, mnohých analytikov zaskočil, pretože viaceré prognózy síce pesimisticky hodnotili dlhodobé vyhliadky afganského režimu, ale nepredpokladali taký rýchly zvrat vývoja. Už agresívne útoky Talibanu v provinciách Kandahár a Helmand pred niekoľkými mesiacmi na juhu krajiny však naznačovali, že polícia a miestne milície nedokážu útočníkov odraziť. Odhad spravodajských informácií predpovedal, že Taliban relatívne rýchlo rozšíri svoju kontrolu nad Afganistanom, teda afganská armáda a bezpečnostné sily zostávajú krehké aj napriek dlhoročnému výcviku americkej armády a miliardám dolárov z Washingtonu. Médiá pripomenuli odhad nedávno zverejnenej správy CIA, ktorá predpokladala, že by Taliban mohol zaútočiť na Kábul až za niekoľko týždňov a vláda by mohla padnúť do 90 dní.

Čítaj viac »

12. augusta 2021

Koho ohrozuje izraelský mytologický Pegasus ? – šifrovanie v telefóne poskytuje ochranu už iba celkom bezvýznamným ľuďom !

Nedávne odhalenie globálneho zneužívania hackerského softwaru izraelskej spoločnosti NSO Group – pomenovaného podľa okrídleného koňa zo starogréckej mytológie Pegasus – potvrdilo názor expertov, že v súčasnosti prakticky neexistuje ochrana pred odpočúvaním telefónov, aj keď disponujú sofistikovanými šifrovacími aplikáciami. Šifrovanie typu end-to-end je technológia, ktorá šifruje správy v telefóne a dešifruje ich iba v telefónoch príjemcov, čo znamená, že nikto, kto medzi nimi zachytáva správy, ich nemôže čítať. Spoločnosti Dropbox, Facebook, Google, Microsoft, Twitter a Yahoo patria medzi firmy, ktorých aplikácie a služby používajú šifrovanie typu end-to-end. Tento druh šifrovania je dobrý na ochranu súkromia, ale vládam to nevyhovuje, pretože im to sťažuje špehovanie ľudí, či už ide o sledovanie zločincov a teroristov, alebo – ako je známe o niektorých vládach – sledovanie disidentov, politických oponentov i novinárov.

Čítaj viac »

10. augusta 2021

Problémom Slovenska sú politici zaťažení bremenom morálnych zlyhaní – oportunizmus Pellegriniho určil limity rastu jeho elektorátu

Pred rokom – keď svet stál na prahu druhej vlny pandémie Covid-19 – americký filozof a ekonóm Francis Fukuyama uverejnil v časopise Foreign Affairs esej, v ktorej uviedol, že úspešnosť boja proti pandémii závisí od troch hlavných faktorov: kompetentného štátneho aparátu, dôveryhodnej vlády a efektívnych vodcov. Už vtedy si triezvo premýšľajúci ľudia na Slovensku uvedomovali, že naša krajina s nespoľahlivo fungujúcimi štátnymi inštitúciami, značne polarizovanou spoločnosťou a intelektuálne podvyživenými politikmi to nebude mať v podmienkach koronavírusovej krízy ľahké. V tom čase na čele vlády v Bratislave stál mentálne i psychicky narušený človek, ministerstvo zdravotníctva viedol manažérsky nekompetentný detský kardiológ a vo vláde im pokútne asistovali karieristickí politici bez primeranej skúsenosti so správou štátu. V priebehu druhej vlny pandémie sa občania presvedčili, že v parlamentných voľbách 29. februára 2020 vyjadrili dôveru politickým stranám, ktoré vôbec nedisponujú rozhľadenými osobnosťami, aké si vyžaduje aktuálna zložitá situácia.

Čítaj viac »

6. augusta 2021

Hybridná vojna medzi USA a Ruskom naberá na obrátkach – aliancia Moskva-Peking je úspech modernej zahraničnej politiky Kremľa

Ešte pre júnovým summitom Biden-Putin v Ženeve bola z Moskvy avizovaná kniha Dmitrija Trenina „Nová rovnováha síl. Rusko hľadá rovnováhu zahraničnej politiky.“ Publikácia známeho politológa, riaditeľa moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrija Trenina, je relatívne nestranným pokusom analyzovať sféru, ktorá zvyčajne prekypuje emóciami. Autor sa pokúša o objektívnu analýzu zahraničnej politiky Ruska z rozličných aspektov. Skúma základy, na ktorých sú postavené vzťahy Ruska s inými štátmi, ako napríklad suverenita, národné záujmy, medzinárodné právo a rovnováha síl. Poskytuje prehľad zahraničnej politiky Moskvy pod vedením Michaila Gorbačova, Borisa Jeľcina a Vladimíra Putina. Ako uvádza DmitrijTrenin „pre Rusko zahraničná politika nie je ani tak odrazom tej vnútornej, ale dôležitým nezávislým faktorom, ktorý často aktívne ovplyvňuje kurz v samotnej krajine.“ Aktuálnu pozornosť si zaslúži kapitola venovaná vzťahom USA a Ruska, ktoré sú v dlhotrvajúcej kríze. Všetky vzťahy – konštatuje Trenin „v skutočnosti sa zúžili na jeden spoločný problém: ako zabrániť náhodnému vypuknutiu ozbrojeného konfliktu medzi týmito dvoma jadrovými superveľmocami.“

Čítaj viac »

31. júla 2021

Minister Mikulec sa bál agresívnych výtržníkov v centre Bratislavy – ústupčivosť v nenávisťou vybičovanej atmosfére extrémistov neuspokojí

Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi sa zrejme roztriasli kolená, keď nedokázal vydať pokyn policajným funkcionárom, aby policajti zasiahli proti výtržníkom pred prezidentským palácom, ktorí obťažovali občanov a blokovali dopravu v centre hlavného mesta. Je zarážajúca nízka úroveň právneho vedomia niektorých policajných činiteľov, ako napríklad riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Viliama Adamca, keď vyhlásil, že demonštranti len „pokojným spôsobom prejavovali svoje názory na situáciu v spoločnosti.“ Dokonca policajný viceprezident Robert Bozalka prejavil takú mieru drzosti voči občanom, že sa nebál klamať, keď hovoril, že „protest mala polícia pod kontrolou a nedošlo k ujme na životoch, zdraví a majetku.“ Prezidentka republiky Zuzana Čaputová sa mohla z okien svojho paláca na vlastné oči presvedčiť o tom, kam až vedie politika súčasnej koaličnej vlády a niektorých naozaj neschopných ministrov. Azda chápe, že za benevolenciou polície voči aktom agresívneho správania výtržníkov je strach ministra Mikulca a koaličných politikov, aby zákonom odôvodnený zásah polície nevyvolal ďalšie aktivity, ohrozujúce existenciu súčasnej vlády.

Čítaj viac »