Neistá situácia okolo spravodajskej jednotky EÚ pod vedením Ursuly von der Leyenovej – spravodajské služby pristupujú k projektu s pochybnosťami
Pred dvoma mesiacmi britský denník Financial Times uverejnil zprávu, že Európska komisia začala pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen zriaďovať nový spravodajský orgán v snahe zlepšiť využívanie informácií zhromažďovaných národnými špionážnymi agentúrami. Jednotka, ktorá má byť vytvorená v rámci generálneho sekretariátu komisie, plánuje zamestnávať úradníkov z celej spravodajskej komunity EÚ a zhromažďovať spravodajské informácie na spoločné účely, uviedli štyria ľudia. Proti tomuto kroku sa stavajú vysokí predstavitelia diplomatických služieb EÚ, ktoré dohliadajú na Spravodajské a situačné centrum bloku (INTCEN), ktorí sa obávajú, že to zdvojí úlohu jednotky a ohrozí jej budúcnosť, dodali zdroje. Plán nebol formálne oznámený všetkým 27 členským štátom EÚ, ale cieľom orgánu je priviesť úradníkov vyslaných z národných spravodajských agentúr.
Server Intelligence Online – ktorý sa venuje problémom spravodajských služieb a národnej bezpečnosti – uvádza, že plán na vytvorenie spravodajskej jednotky v rámci Európskej komisie, sa má zamerať predovšetkým na ekonomickú bezpečnosť. V súčasnom stave diskusií sa očakáva, že budúca spravodajská jednotka bude pozostávať z menej ako 10 ľudí, z ktorých niektorí sa budú špecializovať na OSINT. Veľkým problémom projektu je otázka, či táto štruktúra bude schopná prijímať utajované informácie zhromaždené spravodajskými službami 27 členských štátov Európskej únie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak stalo, pretože takýto prenos závisí výlučne od ochotnej spolupráce štátov. Niektoré krajiny EÚ – vrátane Francúzska a Talianska – majú voči projektu výhrady a považujú ho predovšetkým za reklamný ťah Ursuly von der Leyen a jej vplyvného šéfa kancelárie Björna Seiberta.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) nie je touto iniciatívou nadšená; niektoré zdroje vyjadrili obavy z toho, že Komisia získa viac právomocí. Navrhovaná jednotka predovšetkým riskuje, že stúpi na päty Spravodajskému a situačnému centru Európskej únie (EU INTCEN), ktoré je pripojené k EEAS. Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorej šéfom je Chorvát Daniel Markić , má približne 80 ľudí a nie je operačnou službou. Zhromažďuje a analyzuje spravodajské informácie, ktoré jej dobrovoľne poskytujú členské krajiny. Podľa overených zdrojov členské krajiny sa zdráhajú zdieľať s ňou informácie z prvej ruky, čo naznačuje, že jednotka, ktorú plánuje Komisia, by čelila rovnakým ťažkostiam.
Podľa internetového portálu Intelligence Online projekt spravodajskej jednotky – iniciovaný Ursulou von der Leyenovou – prichádza v kritickom čase pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a jej šéfku Kaju Kallasovú (bývalú premiérku Estónska). Šéfka európskej diplomacie sa musí vyrovnať s túžbou Ursuly von der Leyenovej zohrávať dôležitejšiu úlohu na medzinárodnej scéne. V septembri von der Leyenová dokonca zamestnala významnú osobnosť z EEAS – britského diplomata Simona Mordueho – ako svojho nového diplomatického poradcu. Mordue nahradil bývalú šéfku talianskej tajnej služby Elisabettu Belloniovú (2021-25), ktorá funkciu v aparáte von Leyenovej zastávala krátko. Aby vynahradila Mordueho odchod z EEAS a získala vplyv proti duu Von der Leyen-Seibert, Kaja Kallasová dúfala, že do funkcie privedie nemeckého právnika Martina Selmayra – bývalého šéfa kancelárie Jeana-Clauda Junckera v rokoch 2014 až 2018. Predsedníčka Komisie však toto vymenovanie nepovažovala za pozitívne a zastavila ho ešte predtým, ako sa vôbec mohlo uskutočniť. Tento boj o vplyv sa odohráva v čase, keď je EEAS oslabená a belgické súdy ju vyšetrujú pre podozrenie zo zneužitia európskych fondov.