2. júna 2022

Kremeľ naznačil cestu iným jadrovým mocnostiam – Rusko zostane nebezpečné, ak Putin zostane presvedčený, že jeho jadrové hrozby zabrali

Pred sto dňami začal prezident Vladimír Putin inváziu na Ukrajinu varovaním pred jadrovým útokom. Vyzdvihol ruský atómový arzenál a prisľúbil podrobenie Ukrajiny a vyhrážal sa krajinám, keby boli v pokušení zasahovať, dôsledkami „takými, aké ste ešte nevideli v celej svojej histórii.“ Aj keď nikdy nepoužije jadrovú bombu na Ukrajine, už týmto Vladimír Putin narušil jadrový poriadok. Po jeho vyhrážkach NATO obmedzilo podporu, ktorú bolo pripravené Kyjevu ponúknuť – a to s dvoma dôsledkami, ktoré sú o to znepokojujúcejšie, že boli prehlušené bubnovaním ruskej  propagandistickej kampane. Jedným z nich je fakt, že zraniteľné štáty, ktoré vidia svet očami Ukrajiny, budú mať pocit, že najlepšou obranou proti nukleárnemu agresorovi je mať vlastné zbrane. Druhým dôsledkom je, že ostatné štáty s jadrovými zbraňami budú veriť, že môžu dosiahnuť úspech  kopírovaním taktiky prezidenta  Putina. Ak áno, niekto niekde určite môže premeniť svoju hrozbu na realitu. A to sa nesmie stať ničivým dedičstvom tejto vojny na Ukrajine.

Čítaj viac »

28. mája 2022

Tri scenáre ukončenia vojny na Ukrajine – po kompromise medzi Západom a Ruskom by mohol nasledovať dôležitejší kompromis medzi Západom a Čínou

Vojenská konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou nie je etnický konflikt: etnickí Ukrajinci a etnickí Rusi bojujú na oboch stranách frontovej línie. A radikálny nacionalizmus nie je hlavnou motiváciou ukrajinského odporu – na rozdiel od mnohých vyhlásení Moskvy. Nie je to ani boj o náboženstvo. Rusko aj Ukrajina sú v podstate sekulárne štáty a nedávna náboženská renesancia v týchto dvoch krajinách je povrchná. Ani boj nie je väčšinou o území (hoci súvisiace spory zostávajú hrozivou prekážkou dosiahnutia mierového urovnania). Konflikt sa týka stretu medzi veľmi odlišnými spôsobmi organizácie spoločenského a politického života v rámci dvoch krajín, ktoré spolu kedysi tvorili veľkú časť sovietskeho priestoru. Je to tiež intelektuálna a duchovná konfrontácia dvoch názorov: dvoch pohľadov na moderný medzinárodný systém a na svet ako taký; dve protichodné predstavy o tom, čo je správne a čo nie, čo je spravodlivé a čo nie, čo je legitímne a čo je nelegitímne a čo by malo predstavovať vedenie krajiny.

Čítaj viac »

26. mája 2022

Ani vojnová hystéria, túžba potrestať Rusko by nemali ovplyvňovať strategické kalkulácie – USA majú pred sebou naliehavejšie problémy

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa geopolitické úvahy viacerých európskych krajín menia. Fínsko a Švédsko teraz urýchľujú prechod od svojej historickej neutrality pokusom o vstup do Severoatlantickej aliancie.  NATO je historická aliancia tridsiatich krajín, ktoré slúžili ako hrádza proti Sovietskemu zväzu až do jeho zániku; jej zakladajúca zmluva obsahuje článok V, ktorý zaväzuje každého člena aliancie k obrane akéhokoľvek iného člena, ak  je vojensky napadnutý. V dôsledku toho musí rozhodnutie o rozšírení NATO o Fínsko a Švédsko brať do úvahy zásadnú otázku, či je v záujme ostatných členov aliancie rozširovať jej bezpečnostnú štruktúru. Najmä v USA niektorí začali uvažovať nad tým, či je v záujme Spojených štátov prevziať na seba zmluvný záväzok ísť do vojny s jadrovou mocnosťou o štrukturálnu integritu týchto dvoch krajín?

Čítaj viac »

14. mája 2022

Čo si myslí šéf CIA William Burns o poruche nového sveta – 50 rokov po Nixonovom prevrate v studenej vojne čelia USA novému globálnemu preskupeniu

Pred týždňom – 7.mája 2022 – konal sa v Kennedyho centre vo Washingtone  festival britského Financial Times Weekend, kde sa prezentovali myšlienky, ktoré stimulujú, rozptyľujú a znepokojujú súčasnú dobu. Medzi účastníkmi diskusií nechýbal ani bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger, ktorý bude mať 27. mája 99 rokov, teda je starší ako ktorýkoľvek žijúci svetový štátnik. Na podujatí vo Washingtone minulú sobotu veľký stratég studenej vojny poznamenal, že „teraz žijeme v úplne novej ére“. Vzhľadom na to, že jeho dĺžka života pokrýva 40 % existencie USA, Kissinger si pravdepodobne zaslúžil právo verejne prejaviť svoje názory – nech sa zdajú niekedy akokoľvek polemické. Napriek Kissingerovym originálnym postrehom bol to práve šéf CIA – 66-ročný William Burns – kto vygeneroval interesantné správy z tohto istého festivalu. Burns povedal, že čínsky prezident Si Ťin-pching bol „znepokojený poškodením dobrého mena, ktoré môže Číne zapríčiniť hrubosť ruskej agresie voči Ukrajincom.“ A šéf CIA  podotkol, že i keď prezident Vladimír Putin „chrastí jadrovými šabľami,“ USA naďalej považujú za svojho hlavného protivníka skôr Čínu než Rusko. „[Putin] veľmi znepokojujúcim spôsobom demonštruje, že klesajúce sily môžu byť prinajmenšom rovnako rušivé ako tie rastúce,“ povedal Burns. Čína však stále predstavuje väčšiu hrozbu.

Čítaj viac »

6. mája 2022

Pripravuje vládna koalícia návrat Róberta Fica ? – Jednoduchší ľudia by nemali sedieť vo vládnych ani poslaneckých kreslách !

Žabo-myšia vojna medzi vládnou koalíciou a opozíciou kvôli požiadavke na väzobné stíhanie Róberta Fica – ale aj medzi poslancami vládneho tábora – demonštrovala mizériu slovenskej politickej kultúry. Práve kvôli pochybnostiam, či nedochádza k zneužitiu prostriedkov trestného práva a či nejde o zámerné politické zasahovanie do fungovania zákonodarnej moci, občania boli niekoľko dní svedkami niekedy až primitívnej polemiky o tom, ako by mal parlament postupovať v prípade vydania poslanca Fica orgánom činným v trestnom konaní na vyšetrovanie vo väzbe, aby nemohol ovplyvňovať svedkov skutkov, z ktorých bol obvinený. V takomto kontexte sa žiada uviesť názor prominentného ústavného právnika Petra Kresáka, ktorý k téme väzobného stíhania Fica vyjadril odôvodnené pochybnosti, „ako by sa teraz dali ovplyvňovať svedkovia, ktorí už boli vypočutí, a navyše ide o skutky z minulosti.“

Čítaj viac »

27. apríla 2022

Ofenzíva na Donbase sa javí ako predohra k širšiemu konfliktu – možno prezidentovi Putinovi ide o novú „Jaltu“

Napriek tomu, že Rusko nedokázalo prelomiť obranu Ukrajiny, utrpelo veľké straty na životoch a sériu vojenských porážok, Kremeľ si zachoval refrén: ciele invázie Vladimíra Putina budú dosiahnuté v plnej miere. Zdá sa, že ruské územné ciele sa menia v závislosti od krátkodobých ziskov, ktoré Putin cíti, že jeho jednotky môžu dosiahnuť na bojisku. Okresal svoj pôvodný plán zmocniť sa centrálnych oblastí Ukrajiny, vrátane hlavného mesta Kyjeva v prospech nového útoku zameraného na východný región Donbasu. Podľa ľudí zapojených do úsilia o dosiahnutie mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom však ruské predsavzatie – ktoré ruský prezident jasne vyjadril – je ukončenie ukrajinskej štátnosti, teda zostáva nezmenené. Prezident Putin je pripravený na dlhotrvajúci konflikt idúci oveľa ďalej, než je nedávno načrtnutý cieľ „oslobodiť“ Donbas. Putin chce obsadiť celú juhovýchodnú Ukrajinu, aby odrezal krajinu od Čierneho mora a vytvoril platformu pre ďalšie útoky. “Je to taktik…  džudista. . . Chce vám predstierať a prehodiť si vás cez rameno“ – povedal jeden z ľudí v narážke na Putinovu lásku k džudu. „Nie je rozumný, v hlave má skreslený obraz sveta … a scenáre sa zmenili. Chuť do jedla prichádza počas jedla.“

Čítaj viac »

23. apríla 2022

Zastaví kauza Fica a Kaliňáka úpadok vládnych strán ? – Fico nesie politickú zodpovednosť za nástup Matoviča do kresla premiéra

Uznesenie  policajného vyšetrovateľa o trestnom stíhaní a obvinení predstaviteľov opozície Róberta Fica a Róberta Kaliňáka vyvolalo rôzne ohlasy, ale podstatné nie sú názory politikov či novinárov, ktorých vedomosti z oblasti trestného práva sú asi na takej úrovni, ako ich znalosti o fyzikálnych princípoch fungovania Veľkého hadrónového urýchľovača častíc v CERN-e. O to viac si zaslúžia pozornosť reakcie na „kauzu“ v kvalifikovanej právnickej obci, kde viacerí kriticky poukázali na to, že trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v kontexte s uvádzanými zisteniami možno považovať za vykonštruovaný. Verejne na tento defekt upozornili experti z oblasti trestného práva naslovovzatí: dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda a dlhoročný policajný vyšetrovateľ, bývalý generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru generál Jaroslav Ivor, ktorý pôsobil ako dekan na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy a prednášal tiež na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Čítaj viac »

10. apríla 2022

Prečo Ukrajina nepodľahla prevahe ruských ozbrojených síl – čo podceňuje prezident Vladimír Putin vo svojich plánoch

Všetci experti sa v predvečer 24. februára 2022 zhodli na tom, že sme boli svedkami absolútnej vojensko-technickej prevahy ruských ozbrojených síl nad ukrajinskými. Prezbrojenie ruskej armády intenzívne prebiehalo v období od roku 2010, zdanlivo v súlade s koncepciou vedenia modernej vojny. Najvyššie ruské velenie starostlivo študovalo svoje vlastné i zahraničné skúsenosti a osvojilo si ich podľa svojich najlepších schopností. Ruská armáda získala stovky bezpilotných lietadiel, ktoré umožňujú prieskum a korigovanie paľby delostrelectva, vysoko presné riadené strely, modernizované tanky – ktoré dostali francúzske infračervené zameriavače Thales –  satelitnú navigáciu, komunikačné a riadiace systémy, systémy elektronického boja a mnohé ďalšie moderné prostriedky. Vojensko-technický potenciál ukrajinskej armády, napriek dovozu určitých druhov zbraní sa však v podstate nemenil a niektoré modifikácie a inovácie sa nedali porovnať s tým, čo malo Rusko. Napriek tomu, že väčšina zbraní v Rusku a na Ukrajine boli pôvodne rovnaké systémy, ruská kvantitatívna prevaha sa mnohým najkompetentnejším analytikom a priori zdala byť lepšia, čo do úrovne kvality zbraňových systémov.

Čítaj viac »

6. apríla 2022

Západné špionážne služby sú aktívne zapojené do konfliktu na Ukrajine – Kyjevu pomohli odtajnením informácií o ruských plánoch

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Veľká Británia stala agresívnejšia pri zverejňovaní spravodajských informácií, ktoré by predtým zostali utajené. Čiastočne sa tak stalo  preto, že oficiálni predstavitelia dospeli k záveru, že Západ nebol dostatočne agresívny pri zdieľaní spravodajských informácií, keď Rusko napadlo Gruzínsko v roku 2008 a Krym v roku 2014, alebo keď Kremeľ intervenoval na podporu režimu Baššára al-Asada v Sýrii v roku 2015. „Treba to urobiť, pretože to Rusku sťažuje popieranie toho, čo robí, čo bol problém v roku 2008, v roku 2014 a v Sýrii“ – povedal jeden zo západných predstaviteľov. Rovnako tiež Washington pokračuje v agresívnom odtajňovaní a šírení spravodajských informácií, ktoré sú prediktívne, ako aj iných informácií, ktoré považuje za užitočné, uviedli americkí činitelia. Rolf Mowatt-Larssen – vedúci pracovník v Belfer Center na Harvard Kennedy School – zdôraznil, že otvorenejší prístup je „novou paradigmou pre spravodajstvo.“ Bývalý vysoký operačný dôstojník CIA pripomenul, že „spravodajské služby by sa mali aktívne zapojiť do konfliktu, aby sa maximalizovala sila ich vplyvu.“

Čítaj viac »

3. apríla 2022

Prečo sa Putinovej armáde nepodarilo obsadiť Kyjev – ak budú chcieť Rusi pokračovať vo vojne, budú potrebovať ďalšiu veľkú armádu

Svet bol v uplynulých týždňoch svedkom neuveriteľnej porážky invázie Vladimíra Putina na Ukrajinu. Prezident Putin nedosiahol rýchle víťazstvo, o ktoré sa usiloval. Podľa analytikov jeho počiatočným vojnovým cieľom bola zmena politického režimu v Kyjeve. Dúfal, že ju dosiahne bez výraznejšej vojenskej námahy, prinúti ukrajinskú armádu kapitulovať a Západ prijme ruské víťazstvo ako hotovú vec. Vývoj ukázal, že pán Kremľa nesprávne odhadol situáciu. Predpokladal totiž, že európske vlády sa budú zdráhať prerušiť ekonomické väzby s Ruskom a že v transatlantickej aliancii vzniknú trhliny, ktoré by mohol využiť. Nerátal s príslovečnou húževnatosťou a statočnosťou Ukrajincov a vo svojich kalkuláciách „špeciálnej vojenskej operácie“ nebral do úvahy efektívnosť politiky USA – vrátane poskytnutia rozsiahlej vojenskej pomoci Ukrajine, zjednotenie spoločenstva Západu a nekompromisné sankcie proti Rusku.

Čítaj viac »