16. decembra 2023

Putinov signál Západu, že je čas prehodnotiť svoju politiku – Kremeľ kalkuluje s kapituláciou Ukrajiny a proruským režimom v Kyjeve

Prvé maratónske stretnutie prezidenta Vladimíra Putina s ruskou verejnosťou a novinármi prostredníctvom veľkej tlačovej konferencie – kombinovanej s telefonickou Priamou linkou občanov – od rozsiahlej invázie na Ukrajinu  sa zameralo v menšej miere na marcové prezidentské voľby v Rusku, ale viac na prebiehajúcu vojnu. Čo sa týka názoru ruského vedenia, konfrontácia so Západom dosiahla bod obratu: ukrajinská protiofenzíva zlyhala, Rusko je sebavedomejšie ako kedykoľvek predtým a trhliny v solidarite Západu sa rozširujú. Putin už od leta používa oveľa optimistickejší tón a tlmí jadrovú rétoriku a hrozby. Svoju televíznu reláciu s priamymi telefonátmi občanov nepoužíval ani tak na to, aby získal body pred voľbami, ako skôr na to, aby predstavil globálnej komunite „nové“ Rusko a dal Západu jasne najavo, že je čas prehodnotiť svoju politiku.

Čítaj viac »

2. decembra 2023

Konflikt medzi prezidentom a generálom už nie je tajomstvom – Kyjev nemá jasnú stratégiu, ako prelomiť patovú situáciu na fronte

Konfliktné signály z blízkeho  okolia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripomínajú nezhody z jeho prvého roku pri moci a ukazujú, že Kyjev nemá jasnú stratégiu na prelomenie patovej situácie na fronte. Človek má dojem, že kancelária prezidenta testuje rôzne scenáre a vyjadruje ich prostredníctvom rôznych predstaviteľov prezidentského tímu Do konca druhého roku vojny nezostala v ukrajinskej elite po bývalej jednote ani stopa. Čím viac sa boje naťahujú, tým aktívnejší ľudia v Kyjeve hľadajú vinníkov. Najnebezpečnejšou líniou rozdelenia sú rozpory medzi civilnými a vojenskými orgánmi, zosobnené postavami prezidenta Vladimíra Zelenského a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného. Obe strany sa stále snažia zachovať aspoň zdanie jednoty, ale konflikt rýchlo naberá na obrátkach, rušia sa doterajšie tabu vzájomnej kritiky a hrozba vnútornej destabilizácie sa stáva reálnou.

Čítaj viac »

28. novembra 2023

Vojna Izraela s Hamasom mení pozíciu Ruska na Blízkom východe – priateľstvo premiéra Netanjahua s Putinom je v troskách

Moskva čoraz viac stráca pôdu pod nohami na Blízkom východe. Je príliš zaujatá vojnou na Ukrajine, ktorá ju núti vzdať sa výhod bývalej neutrality v regióne. Izrael  dlho patril k jedným z hlavných partnerov Ruska na Blízkom východe. Vzťahy Ruska so židovským štátom charakterizoval obojstranný pragmatizmus. Izrael akceptoval ruský vplyv a vojenskú angažovanosť v Sýrii. Moskva tolerovala sporadické izraelské útoky na základne a pozície libanonského šíitského hnutia Hizballáh na sýrskom území. Rusi a Izraelci sa však navzájom neostreľovali.   Ale vojna v Gaze a zblíženie Moskvy s Hamasom všetko zmenili; ich bilaterálne vzťahy zažívajú najvážnejšiu krízu za posledné roky. Moskva sa čoraz viac zbližuje s Iránom a jeho spojencami, čo jej znemožňuje nárokovať si úlohu neutrálneho sprostredkovateľa na Blízkom východe. Zároveň sa znižuje jej vplyv v regióne.

Čítaj viac »

18. novembra 2023

Popularita prezidenta Putina je stále vysoká – prevzal mnohé zo sovietskych a cárskych tém, vrátane kultúrnej výnimočnosti a protizápadného postoja

V čase, keď vojna na Ukrajine smeruje k tomu, čo bude zrejme krvavou zimou pre Rusko aj Ukrajinu, je tu jedna osoba, ktorá – ako sa zdá – na domácom fronte netrpela: ruský prezident Vladimír Putin, ktorého popularita je stále vysoko. aj keď obete konfliktu naďalej pribúdajú. Putinova politická odolnosť môže byť prekvapením pre mnohých, ktorí predpokladali, že sankcie Západu spolu s ľudskými obeťami vojny podnietia  spoločenskú opozíciu voči vojne a rozdrobia ruské elity, čo nakoniec otvorí dvere Putinovmu zvrhnutiu. Tieto opisy sa však v prevažnej miere zameriavajú na sociálno-ekonomické faktory podporujúce Putinovu moc a prehliadajú ďalší kľúčový faktor, ktorý pomáha vysvetliť prežitie ruského vodcu: ideológiu. Kremľu sa podarilo vytvoriť svetonázor, ktorý vysvetľuje, prečo Rusi musia znášať výzvy súvisiace s vojnou, a umožňuje im pochopiť ich situáciu. Táto ideológia sa stala trvalou črtou Putinovho režimu.

Čítaj viac »

11. novembra 2023

Ženám v spravodajských službách patrí úcta a rešpekt – spravodajská práca je tímová disciplína, ktorá sa nezaobíde bez žien

Od dvadsiateho storočia ženy prevzali mimoriadny rozsah úloh v spravodajských službách, čím popreli konvencie svojej doby. Počas oboch svetových vojen, ktoré zďaleka nie sú malou súčasťou tajných operácií, ženy viedli špionážne siete a organizovali únikové trasy, zoskočili na padákoch za nepriateľskými líniami a vypočúvali zajatcov. Nie menej dôležitá bola administratívna práca žien v kanceláriách spravodajskej komunity, čo udržiavalo britský vojnový motor v činnosti.  V tejto veľkej, panoramatickej histórii sa britská historička Helen Fryová pozerá na bohaté a rôznorodé aktivity, ktoré ženy vykonávali ako civilisti i v uniformách. Od špiónok v belgickej sieti „La Dame Blanche,“ ktoré plietli kódované správy do svetrov, až po tie, ktoré interpretovali letecké spravodajské snímky a dokonca riadili celé sekcie. Dr. Fryová prezentuje, aké dôležité boli ženy v spravodajskej profesii. Jej kniha o ženách v spravodajstve obsahuje množstvo doteraz neznámych príbehov, prvýkrát zaznamenáva nový výskum vo sfére spravodajských služieb a predstavuje inšpiratívne príbehy pozoruhodných žien zo sveta špionáže.

Čítaj viac »

4. novembra 2023

Koho si vyberie premiér Fico za nového riaditeľa SIS ? – Môže sa inšpirovať Dzurindovým modelom z roku 1998

Medzi frekventované témy diskusie o personálnych zmenách po nástupe novej vlády Roberta Fica sa dostala aj otázka, kto bude novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niektorí politici i novinári vyjadrili domnienku, že by to mohol byť bývalý policajný prezident – v súčasnosti predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť – generál v.v. Tibor Gašpar. Špekulácia hodná mediálneho bulváru sa už pomaly vytratila z verejného priestoru, ale otázka, kto by mal nahradiť súčasného šéfa SIS – plk. Tomáša Rulíška – ďalej vŕta v hlave politickým analytikom i propagandistom súčasnej opozície. Do tajnej služby ho prijal v roku 2003 vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner.  Vďaka svojej právnickej erudícii, manažérskym schopnostiam i talentu vniknúť do kultúry utajenia dokázal sa prepracovať až do  funkcie námestníka riaditeľa SIS.  Plk. Rulíšek prežil na tomto poste štyroch šéfov spravodajskej služby, až kým ho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora 21. augusta 2023 nepoverila vykonávať právomoci a povinnosti riaditeľa SIS.

Čítaj viac »

28. októbra 2023

Dokáže Palestínska samospráva zo Západného brehu kontrolovať Gazu ? – Možno do konca vojny nebude mať kontrolu ani nad Ramalláhom

Keď Izraelské obranné sily rozširujú svoje obmedzené pozemné operácie v rámci pripravovanej invázie do Gazy, stále častejšie sa vynára jedna otázka: kto by ju mal ovládnuť, keď vykorenia Hamas – ak sú toho skutočne schopní ? Mnohí, najmä spojenci Izraela, sa s nádejou pozerajú na Palestínsku samosprávu, ktorú Hamas vyhnal z Gazy takmer dva roky po tom, čo Izrael v roku 2005 stiahol odtiaľ svoje jednotky a zlikvidoval tam svoje osady. V skutočnosti neexistujú žiadne záruky, že do konca tejto vojny bude mať Palestínska samospráva pod kontrolou Ramalláh – de facto hlavné mesto Západného brehu. Palestína, ktorá vznikla na základe dohôd z Osla z roku 1993, mala byť základom budúceho palestínskeho štátu. Ale keďže vyhliadky na zriadenie tohto štátu ustupujú, klesá aj dôvera v Palestínu , ktorú vedie 87-ročný prezident Mahmúd Abbás – a Palestínčania ju vo všeobecnosti považujú za skorumpovanú a neschopnú. Prezident Abbás bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie v roku 2005 – a odvtedy tam pôsobí dodnes. „V nádrži legitimity Palestínskej samosprávy  už naozaj veľa toho nezostalo,“ vyjadril sa bývalý palestínsky premiér Salam Fayad. „Ak naozaj veľmi rýchlo nezmenia kurz, môže sa to celé zrútiť.”

Čítaj viac »

21. októbra 2023

Prečo je spor medzi Izraelom a Gazou taký neriešiteľný? – Vojenským víťazstvom sa nikdy nedosiahne trvalý mier

„Zlomíme Transjordánsko, zbombardujeme Ammán a zničíme jeho armádu; a potom padne Sýria; a ak Egypt bude naďalej bojovať, budeme bombardovať Port Said, Alexandriu a Káhiru,“ napísal prvý izraelský premiér David Ben-Gurion, keď vypukla vojna v roku 1948. „Bude to odplata za to, čo . . . urobili našim predkom v biblických časoch.” História na Blízkom východe sa už dlho používa na ospravedlnenie násilia. Ale izraelsko-palestínsky konflikt je neriešiteľný nie preto, že je starý, ale preto, že v poslednom čase sa stal oveľa komplikovanejším. Rok pred Ben-Gurionovým varovaním navrhla OSN prideliť Židom 55 % rozlohy Palestíny. Do konca vojny Izraelčania kontrolovali 78 %. Viac ako 750 000 Palestínčanov bolo vyhnaných alebo ušlo do okolitých krajín, pričom si so sebou vzali listy vlastníctva a kľúče od dverí. Tento exodus okamžite rozšíril konflikt destabilizáciou okolitých arabských krajín.  

Čítaj viac »

14. októbra 2023

Otázniky nad koaličnou vládou Roberta Fica – prijme Peter Pellegrini kandidatúru na prezidenta ako náhradné kariérne riešenie ?

Avizovaná Ficova vláda nebola ešte vymenovaná a už sa začali množiť špekulácie nielen o okolnostiach, ktoré ovplyvnili formovanie jej koaličnej podstaty – ale aj analýzy personálneho obsadenia ministerských kresiel. Najpodozrivejšie sa javí fakt, že budúci predseda parlamentu pred parlamentnými voľbami zanovito opakoval, že ašpiruje na post premiéra, avšak nakoniec pristúpil na návrh šéfa strany Smer-SD, ktorý mu ponúkol funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a sedem miest vo vládnom kabinete. Ešte väčším otáznikom v úvahách o formovaní novej vlády je Pellegriniho tretí koaličný partner Slovenská národná strana – zlepenec nacionalistických extrémistov, putinofilných exotov i konšpirátorov s výraznými črtami intelektuálne podvyživených fanatikov. Naozaj si niektorí voliči strany Hlas-SD môžu klásť otázku, čo mohlo prinútiť Petra Pellegriniho uzavrieť koaličný pakt s takýmito partnermi, keď ešte v marci tohto roku sociálny demokrat Pellegrini rokoval v Berlíne so sociálnym demokratom Olafom Scholzom. Vtedy si toto stretnutie analytici vykladali ako signál, že „nemecký kancelár jasne deklaruje, koho vidí ako svojho budúceho partnera.“

Čítaj viac »

8. októbra 2023

Palestínci prelomili zbytočnú Maginotovu líniu – Poslal Izrael tvrdé varovania Teheránu, Damasku a Bejrútu ?

V piatok 6. októbra 2023 napoludnie sa vysoký dôstojník generálneho štábu rozprával s hosťom vo svojej kancelárii v Tel Avive. Pár minút po tom, čo elektronické hodiny v kancelárii ukazovali 14.00, obaja si všimli, že zmeškali presný čas, kedy pred 50 rokmi vypukla na Sinajskom polostrove vojna Jom Kippur. Rozhovor sa, prirodzene, týkal lekcií z roku 1973. „Na okupovaných územiach,” konštatoval dôstojník, “sme päť minút pred intifádou.” Povedal to bez toho, aby vedel, čo prorokuje. Hostiteľ – rovnako ako celé Izraelské obranné sily (IDF) – sa zaujímal najmä o to, čo sa môže stať na Západnom brehu. Ale pod nosom obranného establišmentu sa pozdĺž hranice Gazy práve vtedy formoval bezprecedentný útok Hamasu proti Izraelu.

Čítaj viac »