V stredu 16. mája 2018 predstavitelia Severnej a Južnej Kórey sa mali stretnúť v Pchanmundžone a diskutovať o následných opatreniach v súvislosti s dohodami, ktoré ich lídri uzavreli v apríli na historickom medzikórejskom summite. Severná Kórea avizované rozhovory odložila a pohrozila aj zrušením plánovaného stretnutia svojho najvyššieho predstaviteľa Kim Čong-una s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v dôsledku pokračovania spoločného cvičenia americkej a juhokórejskej armády. Šéf Bieleho domu však potvrdil záujem, aby sa jeho stretnutie so severokórejským partnerom 12. júna v Singapúre uskutočnilo a uistil Pchjongjang, že Spojené štáty sa neusilujú o „líbyjský model“ denuklerizácie Severnej Kórey. Uvedenú formuláciu totiž použil vo verejnom rozhovore prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, čím rozhorčil režim v Pchjongjangu.

Taliansko má tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny, a preto vnútropolitický vývoj v tejto krajine zaujíma nielen Brusel, ale väčšinu krajín Európy. Tradičné centristické politické strany utrpeli v marcových parlamentných voľbách porážku; všetci netrpezlivo očakávajú vznik nového talianskeho kabinetu, ktorý by mal prevziať vládnutie krajine, dlhodobo trpiacej jedným z najvyšších dlhov v eurozóne. Analytici varujú, že by bolo naivné si myslieť, že volebné víťazstvo dvoch protisystémových politických strán v tretej najväčšej ekonomike eurozóny je bezvýznamné. Upozorňujú, aby sa nezabúdalo na to, že Taliansko nie je Grécko, ktoré spôsobilo taký veľký hlavybôľ Európe.

Washington pokračuje v boji proti najdôležitejšiemu smeru ruského exportu vyspelých technológií – predaju zbraní. Spojené štáty sa zaoberajú uvalením sankcií proti dodávateľom ruského obranného priemyslu. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch rozpočtu Pentagonu na rok 2019 sa uvádza zákaz predaja zbraní, munície a technológií subjektom „podporujúcim ruský priemysel, s akcentom na dodávateľský reťazec ruského obranného priemyslu.“ Sankcie sa môžu týkať organizácií, ktoré „predávajú, požičiavajú alebo iným spôsobom poskytujú tovar, služby alebo technológie akejkoľvek osobe patriacej k vláde alebo kontrolovanej vládou Ruska.“

Karikatúra britského denníka Financial Times vystihuje situáciu, v ktorej sa ocitli najvyšší predstavitelia Európskej únie v dôsledku rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa anulovať záväzky Spojených štátov plynúce zo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) – ako znel oficiálny názov zmluvy, podpísanej vo Viedni 14. júla 2015. Signatármi boli stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, Nemecko, vysoká predstaviteľka Európskej únie Federica Mogheriniová a Irán, ktorý prijal záväzok v nasledujúcich 15 rokoch obmedziť svoj jadrový program iba na mierové účely. Tento akt viedol k ukončeniu sankcií proti Iránu, ktoré významnou mierou obmedzovali jeho ekonomický rozvoj a negatívne vplývali na životnú úroveň obyvateľov tejto – na ropu bohatej – krajiny.

V memorande amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení účasti Spojených štátov v tzv. iránskej jadrovej dohode (JCPOA) sa uvádza, že dohoda sa „nedokázala zaoberať hrozbou iránskeho raketového programu.“ Vznikol približne pred 40 rokmi; v jeho začiatkoch bola využívaná sovietska raketová technika, ktorú však Iránci nezískali zo Sovietskeho zväzu, ale z iných krajín. Kľúčovým partnerom pre rozvoj iránskeho raketového priemyslu bola Severná Kórea. Prvý satelit s názvom Omid vypustili do vesmíru v roku 2006, v roku 2009 vypustiil družicu Rasad, ktorá fotografovala povrch našej planéty a snímky posielala na Zem. V súčasnosti majú iránske ozbrojené sily vo výzbroji niekoľko druhov rakiet a uskutočňujú testy balistických striel s doletom cca 2000 kilometrov, čo osobitne znepokojuje hlavne Izrael, ale aj Saudskú Arábiu, ktorá je regionálnym rivalom Iránu.

Riaditeľka analytického oddelenia Centra politických technológií v Moskve Tatiana Stanovaja na internetovom portále moskovského strediska Nadácie Carnegie rozoberá vplyv západných sankcií na vzťahy medzi ruskými veľkopodnikateľmi a Kremľom. Podľa jej názoru najnovšie kolo sankcií Spojených štátov zasiahlo Rusko tvrdo. V budúcnosti bude ruský štát zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k novej vlne prerozdeľovania majetku založenej na štátnych – nie ekonomických – záujmoch. Najnovšie americké sankcie sa javia ako jeden z najsilnejších úderov proti Rusku od roku 2014. Ovplyvnili nielen vládnych činiteľov, ale mali dopad aj na podnikateľskú elitu. Sankcie ovplyvnia rozpočtovú a daňovú politiku, rozdelenie majetku, vzťahy vlády a podnikateľskej komunity, makroekonomické ukazovatele a sociálny blahobyt verejnosti.

Minulý týždeň poskytol Kongres USA dlhotrvajúce ovácie francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom denník The Washington Post napísal, že „osud západnej aliancie je v Macronových rukách.“ Predtým podobné prijatie zažil v Európskom parlamente a v najbližších dňoch príde na návštevu do Austrálie. V dobe, keď Angela Merkelová vyzerá unavene, Theresa Mayová pôsobí skrúšene a Donald Trump sa zdá ako „šialenec“, francúzsky prezident vyžaruje energiu, charizmu a inteligenciu. Pri nedávnej návšteve Washingtonu ho prezident Trump nazval „úžasným chlapíkom.“