V bruselských kuloároch považujú prezidenta Macrona za hrdinu – podľa Financial Times pláva proti prúdu dejín

Minulý týždeň poskytol Kongres USA dlhotrvajúce ovácie francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom denník The Washington Post napísal, že „osud západnej aliancie je v Macronových rukách.“ Predtým podobné prijatie zažil v Európskom parlamente a v najbližších dňoch príde na návštevu do Austrálie. V dobe, keď Angela Merkelová vyzerá unavene, Theresa Mayová pôsobí skrúšene a Donald Trump sa zdá ako „šialenec“, francúzsky prezident vyžaruje energiu, charizmu a inteligenciu. Pri nedávnej návšteve Washingtonu ho prezident Trump nazval „úžasným chlapíkom.“

Zahraničnopolitický komentátor britského denníka Financial Times  Gideon Rachman upozornil na to, že francúzsky prezident Emmanuel Macron má obdivovateľov v mnohých západných metropolách, ale zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov o tom, že by dokázal vytvoriť medzinárodné koalície, ktoré by posunuli smerovanie svetových záležitostí. Na rozdiel od generácií západných politikov v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia je pre neho ťažké presvedčiť ostatných, aby nasledovali jeho vodcovstvo. Pri nedávnej návšteve Washingtonu sa mu nepodarilo zmeniť postoje prezidenta Donalda Trumpa v ničom podstatnom. Brexit vytvára prirodzenú „priepasť“ od Veľkej Británie, čo je zdôraznené britským podozrením, že Francúzsko tlačí Európsku komisiu, aby zaujala tvrdú líniu pri ich rokovaniach.   

Denník Financial Times poznamenal, že prirodzenejšou arénou pre francúzskeho prezidenta je vytvorenie aliancie v Európe. Ale tu je zvláštne izolovaný. Macron stavil na to, že presvedčí Nemecko, aby urobilo ďalší „skok“ smerom k „vôbec najtesnejšej únii“ – a to najmä tým, že sa dohodne na rozpočte eurozóny a ministrovi financií. Napriek nepochybnej srdečnosti, ktorú pocítil Macron v „oficiálnom“ Berlíne, nepodarilo sa mu dosiahnuť to, aby sa Nemecko k nemu pridalo. Podozrenie, že Macronov plán je iba svojráznym spôsobom, ako získať nemeckých daňových poplatníkov na financovanie nadmerne rozsiahleho francúzskeho štátu, zostáva silným a nepríjemným. Podľa Financial Times bez silnej nemeckej podpory má prezident Macron málo jasných alternatív.    

Strategická spolupráca medzi Britániou a Francúzskom na pozadí Brexitu nie je základom pre Emmanuela Macrona, aby bol „vodcom“ novej západnej aliancie. Iné možnosti nevyzerajú pre Francúzsko sľubnejšie. Prezident Macron nie je ochotný stať sa vodcom juhoeurópskej frakcie, aby nevzniklo nemecké podozrenie voči francúzskej rozpočtovej nedbanlivosti. Taliansko – kde dominujú populisti z Hnutia piatich hviezd a Ligy – v žiadnom prípade nie je prirodzeným partnerom Francúzska. Holanďania formujú novú, neformálnu „Hanzovú ligu“ severoeurópskych krajín, ktorá je viac podozrievavá voči Macronom navrhovaným reformám eurozóny ako Nemci. Stredná Európa vyzerá ešte horšie. Francúzsky prezident stál na čele odmietania „autoritatívnej demokracie“, čo je zjavná narážka na súčasné vlády Maďarska a Poľska.

V kuloároch Európskej komisie v Bruseli je Emmanuel Macron považovaný za hrdinu.

Ale inde v Bruseli sa vyskytujú komplikácie. Skutočnosť, že Macron vedie novú stranu La République en Marche, znamená, že jeho priaznivci nie sú súčasťou zavedených mocenských štruktúr v Európskom parlamente – čo je problém, keď ide o tvorbu legislatívy a prideľovanie funkcií. Nebezpečenstvom pre prezidenta Macrona je to, že by mohol byť vodcom, ktorý sa nehodí do tejto doby. Doma je liberálny ekonomický reformátor v čase, keď „neoliberalizmus“ vyšiel z módy. Je pro-európskym v dobe, keď v celej Európskej únii narastá euroskepticizmus. Je globalistom a internacionalistom v čase, keď nastupuje protekcionizmus a nacionalizmus. Všetky tieto pozície sú poctou. Ale prezident Macron možno pláva proti prúdu dejín, než aby „surfoval“ na vlne.