Predčasné parlamentné voľby sú otáznikom neistoty – ich výsledok nemôže predvídať nielen Robert Fico, ale ani Richard Sulík

Občianske iniciatívy na námestiach odštartovali podpisovú kampaň za referendum, ktoré by malo vyústiť do predčasných parlamentných volieb. Pôvodne s nápadom na usporiadanie predčasných volieb vyšli opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina ešte začiatkom marca. Dokonca sa zhodli na tom, že do Národnej rady Slovenskej republiky predložia návrh ústavného zákona o skrátení aktuálneho volebného obdobia, pričom počítali s konkrétnym termínom predčasných volieb: 8. septembra 2018. Reorganizácia vlády – vrátane zmeny na poste premiéra – zmarila zámer opozície, ktoré sa spoliehala, že na schválenie ústavného zákona sa jej podarí získať hlasy niektorých poslancov z tábora vládnej koalície, medzi nimi z poslaneckého klubu strany Most-Híd.

Ako náhradné riešenie navrhol predseda politického hnutia OĽaNO Igor Matovič petičnú akciu za vypísanie referenda, ktoré by malo zaviazať parlament, aby schválil ústavný zákon o predčasných parlamentných voľbách. K Matovičovej iniciatíve sa predseda strany SaS Richard Sulík postavil zdržanlivejšie, pretože ako pragmatický politik si uvedomuje riziko takého plánu. Vychádza z doterajších skúseností, že jedine referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bolo platné. Referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu sa už na Slovensku konalo, ale doteraz bolo vždy neplatné pre nízku účasť voličov. Ide totiž o to, že aby bolo referendum platné, je potrebná nadpolovičná účasť oprávnených voličov v referende, pričom za výsledok referenda musí hlasovať nadpolovičná väčšina tých, ktorí sa na ňom zúčastnili. Ústavní právnici ešte špekulujú o tom, či by bol výsledok referenda pre poslancov záväzný, keďže existuje ústavný zákaz imperatívneho mandátu.

Richardovi Sulíkovi ide zrejme o to, že nedostatočná účasť na referende o predčasných voľbách by mohla byť vnímaná ako politický neúspech, čo by mohlo negatívne ovplyvniť predvolebnú atmosféru spoločnosti v neprospech opozície. Okrem toho je tu ešte závažnejší moment – a to sú výsledky prieskumov volebných preferencií za posledné obdobie, ktoré opakovane potvrdzujú, že síce strana Smer-SD zaznamenala po prepuknutí kauzy vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky úbytok elektorátu, ale opozičné strany nezaznamenali pozitívny posun svojich volebných preferencií. V takýchto súvislostiach sa javí pre opozičné strany výhodnejšie s predčasnými voľbami sa neponáhľať, ale využiť čas do parlamentných volieb v riadnom termíne na to, aby našli proti vládnym stranám ďalšie kompromitujúce kauzy, ktoré by ich pripravili o hlasy doterajších voličov.

Matovičom preferovaná petičná akcia za referendum o predčasných voľbách má mať predovšetkým politicky mobilizačný účinok, aby občania boli udržiavaní v atmosfére neistoty a očakávania zmien, ktoré by mali priniesť predčasné parlamentné voľby. Teda primárne nejde ani tak o to, či sa referendum uskutoční alebo, aký bude jeho výsledok, ale o to, aby sa voličom pripomínali chyby a prešľapy terajšej vládnej koalície, ktorá sa v dôsledku toho ocitla v defenzíve a za účinného prispenia médií k opozičným aktivitám reaguje na ich útoky nervózne a bez presvedčivých argumentov. Podpisovanie petície za referendum o predčasných voľbách je príležitosť, umožňujúca opozícii prezentovať jej argumenty a vysvetľovať programové ciele, ktoré by sledovala nová vláda po predčasných voľbách.  Angažovanosť občianskych iniciatív v petičnej akcii iba nešikovne zakrýva jej prepojenie s cieľmi opozície a eliminuje potenciálne averzie občanov voči niektorým opozičným politikom.

V rámci uvádzaného kontextu možno pripustiť aj úvahu nad tým, či by nebolo pre najsilnejšiu vládnu stranu Smer-SD i jej koaličných partnerov výhodnejšou alternatívou, keby pristúpili na opozičný variant riešenia súčasného stavu vnútropolitickej krízy na Slovensku – a to k usporiadaniu predčasných parlamentných volieb. Zobrali by tým “propagandistický“ vietor z plachiet opozícii, zneistili by občianskych aktivistov a ich zákulisných manipulátorov a hlavne mohli by udávať rytmus politického pohybu v predvolebnom období. Zároveň by sa zúžil časový priestor na manipulácie a otváranie pálčivých tém, ktoré má vo svojom portfóliu vládna koalícia. Možno keby sa k takémuto riešeniu vládna koalícia odhodlala, zaskočila by tým protivníkov a svojim prívržencom by vyslala signál, že sa nebojí nekonvenčných postupov, bez ktorých sa stabilné usporiadanie pomerov na Slovensku nezaobíde.