Ako funguje globálna sieť čínskej špionáže – Čína nie je protivník, ale výzva, ktorú musí Západ prijať bez predsudkov

Väčšina štátov  špehuje. V zásade im v tom nič nebráni. Ale požiadavky Číny na  spravodajské informácie o zvyšku sveta ďaleko presahujú všetko, čo by západné spravodajské služby bežne zhromažďovali. Zahŕňajú množstvo komerčných údajov a duševného vlastníctva; bývalý šéf americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Keith Alexander to výstižne označil za „najväčší transfér bohatstva v histórii.“ Okrem zhromažďovania údajov z vládnych webových stránok, parlamentov, univerzít, think-tankov a organizácií na ochranu ľudských práv sa Čína zameriava aj na skupiny a jednotlivcov v diaspóre. Čínske kybernetické prieniky sa zamerali na britských poslancov a ukradli údaje o populácii z databázy britskej volebnej komisie. V USA medzitým Kongres zasiahol proti čínskej spoločnosti TikTok, ktorá priznala, že niektorí z jej zamestnancov špehovali amerických novinárov. A troch Nemcov zatkli nedávno za pokus o prenos vojenských informácií a obstaranie špeciálneho lasera, ktorý bol bez povolenia odoslaný do Pekingu. V rovnaký deň boli dvaja britskí štátni príslušníci – vrátane parlamentného asistenta z radov konzervatívcov – obvinení z porušenia zákona o úradnom tajomstve, pretože údajne odovzdali „citlivé informácie“ Číne.

V kontexte s najnovšími odhaleniami čínskych špionážnych aktivít bývalý riaditeľ operácií a spravodajstva britskej rozviedky MI6 Nigel Inkster popisuje v časopise  The Spectator štruktúru a fungovanie čínskej špionážnej siete. Rešpektovaný odborník na Čínu a kybernetickú bezpečnosť uvádza svoj analytický článok názorom prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý pri príležitosti „Dňa národnej bezpečnosti“ povedal, že každý občan musí byť ostražitý, aby sa zachytili známky špionáže. „Zahraniční špióni sú všade“ – uvádza sa vo  verejnom vysielaní mocnej čínskej civilnej špionážnej agentúry – Ministerstva štátnej bezpečnosti (MŠB). „Môžu byť prezlečení za kohokoľvek.” MŠB je zodpovedné za domácu bezpečnosť, kontrašpionáž a zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií. Hoci je formálne štátnou inštitúciou, a nie súčasťou Komunistickej strany Číny (KSČ), jej hlavnou úlohou je chrániť systém pred hrozbami. Kľúčovým kritériom pre zamestnanie na ministerstve je záväzok absolútnej lojality voči KSČ.

Podobne ako v prípade mnohých čínskych inštitúcií, štruktúra v ústredí MŠB sa kopíruje na provinčnej a komunálnej úrovni; práve regionálne pobočky vykonávajú väčšinu zahraničných spravodajských aktivít, pričom monitorujú štáty, s ktorými majú historické, geografické alebo obchodné väzby. Šanghajský Úrad štátnej bezpečnosti sa zameriava predovšetkým na USA; úrad v provincii Če-ťiang sa zameriava  na západnú Európu, vrátane Veľkej Británie; úrad v provincii Tchen-tin zhromažďuje informácie o Japonsku a Južnej Kórei; a úrad v provincii Kuang-ting sa zameriava na  juhovýchodnú Áziu. Zozbierané údaje slúžia na rôzne účely. Ukradnuté medicínske údaje sa napríklad používajú na biomedicínsky výskum – ktorý takmer určite zahŕňa nielen farmaceutické, ale tiež biovojnové programy. Obrovské množstvo zahraničných údajov sa používa na trénovanie čínskych veľkojazyčných modelov umelej inteligencie.

Komunistická strana Číny  zamestnáva aj súkromné ​​kybernetické spoločnosti, ktoré dopĺňajú jej  vlastné činnosti. Britská volebná komisia bola napadnutá kybernetickou spoločnosťou Xiaoruizhi pre vedu a technológiu so sídlom vo Wu-chane. Pred niekoľkými týždňami unikli informácie, že spoločnosť I-Soon so sídlom v Šanghaji si najímala hackerov na rôzne misie vedené v mene čínskej vlády. Výnos bol ohromujúci rozsahom a ambíciami: od 95 gigabajtov údajov o indickej imigrácii až po záznamy o cestujúcich vietnamskej leteckej spoločnosti. Medzi ďalšie ciele patrili NATO, britské ministerstvo zahraničných vecí a think-tank Chatham House. Čína –   samozrejme – špehuje v priemyselnom meradle už roky: keď Si Ťin-pching pred desiatimi rokmi navštívil Washington, Barack Obama ho otvorene požiadal, aby s tým prestali. Namiesto toho krajina prehĺbila svoje kybernetické kapacity, pričom stavia na staromódnych operáciách ľudských zdrojov spravodajských služieb. V minulosti mali čínske spravodajské agentúry tendenciu spoliehať sa takmer výlučne na etnických čínskych agentov zo 60-miliónovej diaspóry na celom svete. Jedným z nich bol Chi Mak, naturalizovaný občan USA pracujúci v americkom obrannom sektore, ktorý bol odsúdený na 24 rokov odňatia slobody za pokus odovzdať Číne detaily radarového systému používaného na ochranu vojenských lodí.

V súčasnosti sa však Čína obáva, že jej diaspóra zahŕňa aktivistov aj odporcov proti komunistickej strane – preto ďalšou veľkou časťou práce čínskych spravodajských agentúr je monitorovať (a v prípade potreby aj donútiť k mlčaniu) tých Číňanov v zahraničí, ktorí sú kritickí voči KSČ. Tento nátlak má zvyčajne podobu nátlaku na príbuzných doma vo vlasti, ale môže zahŕňať aj priame kroky čínskych spravodajských služieb a ich zástupcov – zločinecké skupiny alebo miestnych súkromných detektívov – na umlčanie kritikov. Potom je tu operácia „Hon na líšku,“ tajná celosvetová operácia na pátranie po čínskych úradníkoch podozrivých z korupcie, ktorí utiekli do iných krajín. V jednej správe uverejnenej tento mesiac sa uvádza, že počas desiatich rokov bolo v 120 krajinách nájdených 12 000 ľudí v rámci tzv. „operácií na spätnú záchranu utečencov.“ Peking má na celosvetové pátranie po osobách pomerne vysoký rozpočet a najíma na to súkromných detektívov. Michael McMahon – bývalý newyorský policajt – ​​bol minulý rok obvinený z „medzištátneho prenasledovania“ a z konania ako „nezákonný agent ČĽR.” Jednému z cieľov čínskych orgánov nalepili na dvere lístok s odkazom:  „Ak ste ochotný vrátiť sa na pevninu a stráviť desať rokov vo väzení, vaša žena a deti budú v poriadku. To je koniec tejto záležitosti!“

Ďalšou časťou čínskej globálnej siete na presadzovania práva sú tajné „policajné stanice“ zriadené vo viac ako 50 krajinách, väčšinou liberálnych demokraciách. Sú zjavným porušením diplomatických noriem. Ako aj  často nezákonné. Čínski úradníci trvajú na tom, že tieto subjekty existujú na to, aby pomáhali čínskym štátnym príslušníkom pri rôznych byrokratických postupoch. Ale na to určite slúžia legitímne čínske konzuláty? Realita je taká, že tieto „policajné stanice“ slúžia predovšetkým na monitorovanie a potláčanie protirežimovej činnosti. Na väčšine čínskych veľvyslanectiev sa nachádza  stanica Ministerstva štátnej bezpečnosti, ktorá zvyčajne nie je deklarovaná hostiteľskej vláde. K dispozícii je aj úrad pridelenca obrany, ktorého úlohou je zhromažďovať spravodajské informácie. Tých majú dopĺňať dôstojníci pod novinárskym a obchodným krytím. Väčšina náboru agentov  však prebieha v Číne, kde spravodajské agentúry môžu využiť celú škálu štátnych kapacít, pričom môžu prijať identity v štátnych podnikoch, univerzitách, think-tankoch a rôznych straníckych a štátnych organizáciách, ktoré majú za úlohu rozvíjať. a udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

Čínske spravodajské služby bývali kedysi pri verbovaní cudzincov obozretné a využívali techniky, ako sú tzv. medové pasce. Teraz sa zdá, že majú menej obmedzení. Ani ich úsilie sa neobmedzuje len na ľudí, ktorí majú zrejmý prístup k spravodajským informáciám. Existuje čoraz viac dôkazov, že v Číne sú zahraniční študenti oslovovaní v nádeji, že sa časom podarí ich vmanévrovať do vplyvných pozícií v ich domovských krajinách. Považuje sa to za „svätý grál“ pre každú spravodajskú agentúru. Vo väčšine prípadov záujmové osoby oslovuje niekto so zdanlivo neškodným pozadím, s ponukou peňazí výmenou za niečo celkom nekontroverzné. Postupom času to prejde do žiadostí o citlivejšie informácie. Podobný prístup sa uplatňuje aj pri záujmových osobách mimo Číny, ktoré sú spočiatku kontaktované prostredníctvom stránok sociálnych médií, ako je LinkedIn, a ponúknu im návštevu s úhradou nákladov, aby sa zúčastnili (zvyčajne) akademickej konferencie alebo podobného podujatia. Vezmite si napríklad bývalého dôstojníka CIA Kevina Malloryho. Značne zadlžený, s omeškaním splácajúci hypotéku a bez práce, odpovedal na pozvánku cez LinkedIn od niekoho, kto vystupoval ako „headhunter“ z Pekingu. Nenapísal, že bol predtým CIA, ale jeho životopis nenechal na pochybách tých, ktorí vedeli, čo majú hľadať. Dostal niečo, čo sa javilo ako telefónny zabezpečený komunikačný systém, aby svojmu kontaktu oznamoval informácie získané od jeho bývalých kolegov. Neskôr ho V USA chytili a odsúdili na 20 rokov väzenia.

Čínske spravodajské agentúry majú dostatok financií a platby agentom môžu byť prekvapivo štedré. Nevýhodou je, že ak vás chytia, ste odkázaní sami na seba: čínske spravodajské služby neposkytujú žiadnu podporu a ani sa nepokúsia zabezpečiť vaše prepustenie. Naturalizovaný Chi Maka bol ponechaný zomrieť v americkom väzení; to isté pravdepodobne platí aj pre Xu Yanjuna, dôstojníka úradu Štátnej bezpečnosti z Jiangsu, ktorý bol zatknutý v Belgicku, kam sa vybral na stretnutie s americkým agentom pôsobiacim v leteckom a kozmickom sektore. Bola to pasca: chytili ho, vydali do Spojených štátov a tam ho odsúdili na 20 rokov. „Je to len najnovší príklad pokračujúcich útokov čínskej vlády na americkú ekonomickú bezpečnosť,” uviedla FBI. Je nesprávne považovať Ministerstvo štátnej bezpečnosti za čínsku KGB alebo MI6, za jedinú spravodajskú agentúra so šéfom špiónov. Špionáž je bežnou súčasťou čínskeho byrokratického života, zakotvenou v rôznych agentúrach. Komunistická strana Číny je leninská organizácia, ktorá bola vytvorená v tégliku tajnostkárstva, ktoré zostalo ústredným prvkom jej kultúry. V rámci KSČ existujú rôzne oddelenia – od propagandy až po medzinárodné styky –  ktoré všetky sledujú strategické ciele. Všetky používajú celý rad techník od úplne zjavných až po úplne tajné.

Z pohľadu Číny ide len to, čo britské a americké spravodajské agentúry robia už roky. Ani jedna z nich sa netají tým, že zhromažďujú spravodajské informácie o Číne z dôvodov národnej bezpečnosti a výhod. A hoci sa žiadna západná špionážna agentúra  aktívne nesnaží rozvrátiť Komunistickú stranu Číny (hoci posledná Trumpova administratíva k tomu mala blízko), Čína vníma aktivity západných médií a nátlakových skupín ako činnosť s podvratnými úmyslami, ktorá sa teší aspoň do určitej miery súhlasu vlády. Rozsah a intenzita čínskej špionáže prevyšuje západnú obranu. FBI to priznala. A ak to platí pre FBI, o čo viac to musí platiť pre malé služby, ako je belgická Sûreté, ktorá čelí tsunami čínskych spravodajských aktivít? Západným spravodajským agentúram tiež chýba kritické množstvo relevantných jazykových znalostí a regionálnych odborných skúseností. Počas studenej vojny bol Západ plný rusky hovoriacich ľudí a odborníkov na sovietsku kultúru. Na porovnanie,  –  o Číne sa vie len málo a nie veľmi sa tomu rozumie.  Podľa Nigela Inkstera toto nie je (zatiaľ) ďalšia studená vojna. Je dôležité diskutovať o povahe výzvy, ktorú Čína predstavuje, bez toho, aby sa vytvorila nálada novodobého mccarthizmu alebo aby sa nenaznačovalo, že každý človek z čínskeho etnika by sa mal stať predmetom nedôvery. Čína nie je protivník, ale „strategická výzva.“ Zvládnutie tejto výzvy sa v dohľadnej budúcnosti bude musieť stať neoddeliteľnou súčasťou západného politického myslenia. Môžeme to urobiť oveľa lepšie.