Neistá budúcnosť Ruska ako popredného dodávateľa energie – na trhu s plynom sa nemôže Moskva celkom spoliehať na Čínu

Keď ruskí predstavitelia v roku 2022 zastavili väčšinu dodávok plynu z Ruska do Európskej únie, mysleli si, že sú múdri. Ceny okamžite vystrelili hore, čo Rusku umožnilo zarobiť viac napriek nižšiemu objemu vývozu. Medzitým sa Európa, ktorá v roku 2021 kúpila 40 % plynu z Ruska, pripravila na infláciu a výpadky elektriny. O dva roky neskôr sú však vďaka miernym zimám a obrovskému dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ameriky zásobníky plynu v Európe plnšie ako kedykoľvek predtým. A Gazprom – ruský štátny plynárenský gigant – nie je schopný vytvárať žiadne zisky. Rusko malo vždy problém presmerovať 180 miliárd kubických metrov plynu, čo predstavuje 80 % jeho celkového exportu paliva v roku 2021, ktoré kedysi predávalo do Európy. Krajina nemá žiadnu obdobu plynovodu Nord Stream, ktorý vedie do Nemecka a umožňuje jej prepravovať plyn k zákazníkom inde. Chýbajú jej tiež zariadenia na chladenie paliva na teplotu -160 °C a špecializované tankery potrebné na prepravu LNG . Donedávna to bola len menšia nepríjemnosť. V rokoch 2018 až 2023 len 20 % celkového príspevku vývozu uhľovodíkov do ruského rozpočtu pochádzalo z plynu a napriek sankciám Rusko naďalej predáva veľa ropy za dobrú cenu.

Keďže však konflikt na Ukrajine pokračuje, „Kremeľ potrebuje peniaze, aby udržal svoju vojnovú mašinériu v chode“ – uvádza analýza britského časopisu The Economist.  Vysoké ceny ropy tiež nebudú trvať večne. Svetová ťažobná kapacita prevyšuje globálny dopyt; len znižovanie produkcie výrobcami z Perzského zálivu a spojencami vrátane Ruska udržiava trhy v napätí. Nedostatok finančných prostriedkov a vybavenia brzdí snahy Ruska o prieskum nových ložísk. Celosvetový dopyt by sa mohol v nasledujúcich rokoch ešte viac znížiť. Medzinárodná energetická agentúra – oficiálna prognostická organizácia – očakáva, že v tomto desaťročí, keď sa bude pripravovať ekologická transformácia, dosiahne svoj vrchol. Na rozdiel od toho väčšina prognostikov predpovedá, že dopyt po plyne, ekologickejšom palive, bude naďalej stúpať. Pre Rusko je preto dôležité oživiť predaj plynu. Žiaľ, export do Európy, ktorý stále predstavoval polovicu zo 140 miliárd m3, ktoré krajina vyviezla v minulom roku, sa tento rok opäť zníži. Rusko má teraz teoreticky dve možnosti: budovať plynovody do iných miest alebo zvýšiť export LNG.

Rusko už viac využíva plynovod „Sila Sibíri,“ ktorý spája východné ložiská plynu –  ktoré nikdy neslúžili Európe – s Čínou. Do roku 2025 môžu dodávky dosiahnuť 38 miliárd kubických metrov, čo je viac ako 10 miliárd m3 v roku 2020; predĺženie by mohlo do roku 2029 prepravovať ďalších 10 miliárd kubických metrov ročne. Zmenou hry by však bolo potrubie „Sila Sibíri 2,“ navrhované vedenie zo západu Ruska do Číny, ktoré by do roku 2029 prepravilo 50 miliárd m3 ročne. Predpokladá sa, že dovtedy čínsky dopyt dosiahne 600 miliárd m3, čo je nárast oproti 390 miliardám m3 v minulom roku. Rusko dúfa, že bude dodávať šestinu toho objemu. Problém je v tom, že Čína si nie je istá, či naozaj chce plynovod „Sila Sibíri 2.“ Čínski predstavitelia, ktorí sú posadnutí energetickou bezpečnosťou, sa už dlho snažia obmedziť závislosť od akéhokoľvek jedného vývozcu paliva. Rokovania s Ruskom o tomto projekte uviazli na mŕtvom bode, pričom pretrvávajú nezhody týkajúce sa kľúčových zmluvných podmienok – od financovania až po cenu plynu.

Aj keby bol projekt dokončený, mohol by Rusku poskytnúť zlú dohodu. Čína si ponechá iné zdroje plynu, počnúc Strednou Áziou. Gazprom bude na druhej strane závislý od jedného odberateľa. Bývalý ropný manažér tejto firmy Sergej Vakulenko  hovorí, že Čína by mohla jednoducho počkať do rokov 2025-26, keď na trh vstúpia obrovské nové dodávky LNG z Ameriky a Kataru, a až potom si stanoví hrozné podmienky. Ruské ministerstvo hospodárstva už teraz predpokladá, že cena jeho vývozu plynu do Číny bude v roku 2027 v priemere 257 $ za meter kubický v porovnaní s 320 $ za toky pre jeho ostatných európskych klientov. Projekt by so sebou priniesol aj ďalšie riziká. Aby sa Gazpromu vrátili jeho investície, musel by prevádzkovať potrubie na plný výkon najmenej 20 rokov. V zásade je to dosiahnuteľné. Čína má v rámci dekarbonizácie priestor na zníženie spotreby uhlia, ktoré je najlacnejším a najšpinavším palivom, a zároveň môže naďalej využívať plyn. Ekonomické oživenie by ju však mohlo podnietiť k ďalšiemu zvýšeniu kapacity obnoviteľných zdrojov energie, a v takom prípade sa môže odpútať od plynu skôr. Alebo by sa jej ekonomike mohlo dariť horšie, ako sa očakáva, čo by ju prinútilo vrátiť sa k uhliu.

Zvýšenie produkcie LNG – druhá možnosť Ruska – vyzerá o niečo bezpečnejšie. Po naložení na loď sa palivo môže poslať kamkoľvek. A ruský LNG  môže konkurovať LNG z iných krajín. Plyn, ktorým Rusko zásobuje svoje hlavné skvapalňovacie terminály, je lacnejší ako od akéhokoľvek vývozcu okrem Kataru a skvapalňovanie funguje dobre v chlade. Rusko chce do roku 2030 zvýšiť svoj vývoz LNG na 100 miliónov ton, čo zodpovedá 138 miliárd m3 plynu, čo je nárast z 31 miliónov v minulom roku. Predpokladá sa, že jeho podiel na trhu dosiahne do roku 2030 20 %,  pričom v súčasnosti je to 8 %. Môže to byť ambiciózne, ale nové závody na skvapalňovanie zemného plynu a prepravné zariadenia si vyžadujú západný tovar, ktorý je v dôsledku sankcií nedostupný. Japonskí investori do projektu Arctic LNG 2 – ktorý je vlajkovou loďou ruského LNG, sa stiahli; Číňania požiadali Ameriku o zrušenie sankcií, ktoré pravdepodobne nebudú zrušené. Aby Rusko zaplnilo túto medzeru, poskytuje spoločnosti Novatek, svojej najväčšej firme na skvapalňovanie zemného plynu, dotácie a vývoj domáce technológie.

Vznik autarkického plynárenského priemyslu si vyžiada určitý čas. Projekt Arctic LNG 2 – ktorý mal pôvodne začať dodávky v prvom štvrťroku 2024 – minulý mesiac pozastavil ťažbu. Konzultačná spoločnosť Rystad Energy očakáva, že do roku 2035 dosiahne ruská produkcia LNG len 40 miliónov ton, čo je približne o 100 miliónov menej, ako sú ambície Kremľa. Nájsť kupcov bude ťažké. Analytička trhov s plynom  Anne-Sophie Corbeau z Kolumbijskej univerzity si myslí, že Rusko bude musieť predávať chudobnejším krajinám a ponúkať veľkorysejšie zmluvy. Všetky uvedené ťažkostí znamenajú, že Rusko nebude schopné získať späť veľkú časť príjmov, ktoré kedysi zarobilo v Európe. Vzhľadom na to, že ekologický prechod pokračuje, prognostici predpokladajú, že zlatý vek plynu bude trvať prinajlepšom niekoľko desaťročí. Západné sankcie a ruské hrubé chyby nezabránia pokračovaniu vojny na Ukrajine. Zasadili však ranu budúcnosti Ruska ako popredného dodávateľa energie.