Kabinet Ľudovíta Ódora si počína rozvážne a samotný premiér štýlom svojej verejnej komunikácie ukazuje občanom, že o problémoch spoločnosti možno sa vyjadrovať slušne, bez primitívnych zjednodušení a krčmových vulgarizmov. I keď od úradníckej vlády nemožno očakávať prevratné riešenia toho, čo sa nakopilo za panovania predchádzajúcich vlád, premýšľajúci ľudia ocenia, ako úradnícka vláda koná uvážlivo a bez propagandistického balastu. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že ak volebné preferencie sú ukazovateľom racionálneho uvažovania voličov, tak voliči na Slovensku zostávajú v zajatí stereotypov a predsudkov, ktoré im prekážajú rozoznať populistickú demagógiu od rozumného prístupu k spravovaniu spoločnosti. Napriek tomu dočasná vláda odborníkov môže aspoň niektorým občanom otvoriť oči, aby videli, aký je rozdiel medzi vládou polovzdelancov a plytkých manipulátorov moci a medzi exekutívou zloženou z profesionálov s odborným zázemím.

Výsledky nedávneho prieskumu Globsecu, v ktorom na Slovensku prevažujú názory, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie Ukrajina a Západ, ako aj vysoká miera negativizmu voči Ukrajine a náklonnosť k Rusku svedčia o tom, že naša krajina sa ocitla v stave blízko geopolitickej neurčitosti, čo nepôsobí optimisticky v kontexte s jej budúcim vývojom. Septembrové parlamentné voľby budú v takomto rámci dôležitým testom, pri ktorom sa ukáže, aké pevné je euroatlantické ukotvenie Slovenska. Azda nikdy za obdobie existencie Slovenska ako samostatného štátu nebola zahranično-politická problematika  v predvolebnej agende tak dôležitá, ako je tomu v súčasnosti, keď sa naša krajina angažuje v ozbrojenom konflikte na strane obete agresie, ktorou je náš sused. Vojna na Ukrajine je teda skúškou, či prevažujúca väčšina občanov Slovenskej republiky inklinuje k hodnotám euroatlantických spojencov, alebo či sa nechá vmanévrovať do pozície akéhosi mostu medzi „kolektívnym Západom“ a Ruskom, čo by vyhovovalo autokratickému vládcovi Kremľa.

Hoci do parlamentných volieb zostáva ešte päť mesiacov, počas ktorých sa bude predvolebná kampaň ešte viac konfliktne vyostrovať – teda môže prinášať potenciálne kompromitujúce odhalenia – doterajší vývoj volebných preferencií naznačuje ako veľmi pravdepodobný variant, že vládu bude zostavovať predseda strany Hlas-SD – Peter Pellegrini. Strana Smer-SD sa už dávnejšie ocitla na politickej trajektórii Mečiarovho politického subjektu HZDS, ktorý si dvakrát po sebe nedokázal nájsť koaličných partnerov na zostavenie vlády, čo s určitosťou čaká Roberta Fica, keby sa mu podarilo udržať opozičný elektorát na takej úrovni, ako to vykazujú prieskumy verejnej mienky. Takto sa povolebná situácia javí objektívnym analytikom, nezaťaženým predsudkami ani previazanosťou s politickými stranami orientovanými „napravo od stredu.“ Uvedená prognóza nie je síce definitívna, ale sotva možno na základe známych faktov extrapolovať iný výsledok septembrových volieb.

Vymenovanie úradníckej vlády je síce stabilizujúci vnútropolitický faktor, ale nie do tej miery, aby sa zastavila eskalácia konfliktného napätia v spoločnosti. Nacionálno-socialistický populista Robert Fico a konzervatívno-demagogický populista Igor Matovič budú ďalej stupňovať propagandistické ataky proti všetkým, ktorí sa snažia držať zdravého rozumu a ponúkajú racionálne riešenia problémov, nakopených vládnou koalíciou od roku 2020 až doteraz. Radikálne „internetové celebrity“ budú pokračovať v prilievaní oleja do ohňa a balamutiť trochu jednoduchších ľudí závislých na bulvárnej prostoduchosti „čierno-bielych riešení.“ Žiaľ, ani médiá sa nedržia vždy triezvosti a zásady prezentovania faktov bez ich prikrášľovania alebo aj zveličovania. Vôbec neprekvapuje, že podaktorým uvedený vývoj situácie na Slovensku pripomína fázu začínajúcej „hybridnej občianskej vojny,“ ktorá niektorými svojimi črtami prekonáva časy, keď sme viedli politický zápas s mečiarizmom.

Demisiou premiéra Eduarda Hegera a oznámením prezidentky Zuzany Čaputovej, že po 15. máji vymenuje úradnícku vládu zostavenú z odborníkov na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom sa politická kríza na Slovensku nekončí. Predseda strany Smer-SD Robert Fico a predseda strany OĽaNO Igor Matovič – ktorý sa postaral o Ficovo zmŕtvychvstanie, keď pôsobil na čele nepopulárnej koaličnej vlády, ktorá nedokázala vládnuť tak, ako to očakávali jej voliči – zaútočili na prezidentku spôsobmi, aké sotva možno považovať za objektívnu politickú kritiku. Ficovo vymyslené tvrdenie, že prezidentku Čaputovú „riadi americká ambasáda“ a Matovičove obvinenie hlavy štátu, že chce „progresívnu vládu“ patria do kategórie manipulatívnych klamstiev, pri ktorých sa politici spoliehajú na dôverčivosť trochu jednoduchších ľudí. Práve aj ich pričinením sa spoločnosť na Slovensku zabára do bahna poloprávd až konšpirácií, občania strácajú dôveru v inštitúcie demokratického štátu a namiesto hľadania pravdy vidia riešenia svojich každodenných existenčných problémov v povrchných projektoch, aké im servírujú politici bulvárneho typu.