Bývalé sovietske republiky robia civilizačné kroky, ktoré znamenajú odklon od používania ruského jazyka a priblíženie kultúrnej sfére Západu. Namiesto azbuky zavádzajú latinku, čo môže znepokojovať nielen Moskvu, ale aj ruské menšiny, ktoré žijú v týchto krajinách. Niektorí analytici uvedený proces považujú za prejav snahy post-sovietskych štátov definitívne uniknúť vplyvu Ruska. Fakt, že Moskva doteraz neprejavila voči tomuto trendu negatívne reakcie, pripisujú viacerým okolnostiam, ktoré dávajú do súvislosti aj s tým, že Rusko – sankcionované Západom – zapojilo sa do konfliktu na Ukrajine a v Sýrii, takže nemá dostatok energie, aby sa angažovalo v ďalšom spore.

Podľa donedávna utajovanej analýzy britskej vlády odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie krajinu poškodí, nech už budú podmienky dohody o Brexit-e – ktorú Londýn uzavrie s Bruselom – akékoľvek. Ekonomický rast Veľkej Británie by mal byť v priebehu najbližších 15 rokov o päť percent nižší, ako keby k Brexit-u nedošlo. Poslanec vládnej Konzervatívnej strany Iain Duncan Smith – podporujúci odchod z Európskej únie – na uvedenú prognózu reagoval s pochybnosťami, pričom poukázal na fakt, že skoro všetky predpovede o negatívnych dôsledkoch Brexit-u na britskú ekonomiku sa doteraz nenaplnili.

Ukrajinská kríza sa obvykle chápe ako akt konečného oddelenia druhej najväčšej bývalej sovietskej republiky od cárskeho Ruska. Význam reverzného efektu – teda keď Rusko konečne „nakreslí“ hranicu medzi sebou a Ukrajinou – sa často prehliada, ale jeho význam je obrovský. Uzavrela sa kniha post-imperiálneho obdobia nedávnej histórie Ruska, ktorá ešte stála vyvolávala nádeje na nejakú zmysluplnú reintegráciu bývalých sovietskych republík okolo Ruskej federácie. Namiesto toho oddelenie Ukrajiny a zrútenie vzťahov so Západom uviedli novú éru, v ktorej sa Ruská federácia presadzuje ako samostatný multietnický štát uprostred megakontinentu Veľkej Euroázie.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho vláda zavedie clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Označuje sa to ako jedno z najzávažnejších rozhodnutí v posledných desaťročiach, pretože môže začať „dominový efekt“ – sériu odvetných colných taríf, ktoré negatívne narušia doterajší režim fungovania globálnej ekonomiky. Napríklad protiopatrenia už avizoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podobne sa pripravujú aj ďalší obchodní partneri Spojených štátov. Tarify Donalda Trumpa sa považujú za otváraciu salvu v začínajúcej obchodnej vojne, pričom osobitnú pozornosť v tomto kontexte vyvoláva očakávanie, ako zareaguje Peking, ktorý má záujem udržať si otvorené trhy na Západe.

V nedeľu 18. marca 2018 uskutočnia sa voľby prezidenta Ruske federácie. Niet pochybností o tom, že znovu v prezidentských voľbách zvíťazí Vladimír Putin, ale napriek tomu analytici a svetové mienkotvorné médiá venujú tejto udalosti pozornosť a rozoberajú situáciu, v akej sa Rusko nachádza. Pozorovatelia si všimli, že za deň volieb bol vybraný 18. marec. Pred štyrmi rokmi – 17. marca 2014 – krymský parlament vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý sa na druhý deň stal členom Ruskej federácie. Putinovi stúpenci sa neobávajú o jeho volebné víťazstvo, ale starosti im robí iba účasť občanov vo voľbách, aby percento neúčasti voličov nedevalvovalo politickú legitimitu po štvrtýkrát zvoleného prezidenta.