ISTÉ NEISTOTY PARLAMENTNÝCH VOLIEB V ROKU 2020 – S KÝM BUDE ZOSTAVOVAŤ ANDREJ KISKA VLÁDU ?

V súvislosti s voľbami poslancov Národnej rady SR v roku 2020 sa množia úvahy analytikov o tom, aké sú šance súčasného prezidenta republiky Andreja Kisku, keď ukončí svoj prezidentský úrad a začne sa prejavovať ako aktívny opozičný politik. Jeho zámer predovšetkým vystrašil predstaviteľov opozičných strán, ako sú Richard Sulík, Igor Matovič a Alojz Hlina, pretože správne predpokladajú určitý úbytok svojich voličov v prospech politického subjektu na čele s Andrejom Kiskom. Potvrdili to aj výsledky prieskumov, i keď ich relevantnosť je vzhľadom na časový horizont parlamentných volieb nie celkom presná. Napriek tomu signalizujú, že významná časť potenciálnych voličov opozície presunie svoje sympatie k avizovanej Kiskovej strane, keďže osoba prezidenta republiky sa im javí dôveryhodnejšia, ako podaktorí predstavitelia opozičnej „elity“.

Idea Kiskovej strany však zrejme vychádza tiež z predpokladu, že Andrej Kiska ako bývalý prezident môže osloviť aj voličov, ktorí síce nie sú spokojní sú súčasnou vládou, ale ani s politikmi súčasnej opozície – a z toho dôvodu k volebným urnám nechodia. Zdá sa to dosť špekulatívna hypotéza a nebola doložená žiadnymi presvedčivými argumentmi. Ak totiž existuje kategória občanov, sklamaných súčasnými vládnymi i opozičnými politikmi, treba si položiť otázku, čím by si ich mohol nakloniť na svoju stranu Andrej Kiska. Ide totiž o to, že počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta neprišiel so zásadne odlišnými myšlienkami, ako prezentujú opoziční politici, ktorí mnohým znechutili politiku až do tej miery, že počas protestných demonštrácií aktivistov hnutia „Za slušné Slovensko“ organizátori týchto protestov nepustili opozičných lídrov na tribúny, aby neodradili niektorých nespokojných občanov od účasti na protestoch.

Špekulatívne sa možno zaoberať volebnou alternatívou v roku 2020, keď Kiskova strana získa najväčšie percento hlasov a tým si môže uplatňovať nárok na to, aby jej predstaviteľ bol poverený zostavovaním novej vlády, teda rozhodoval o tom, s ktorými parlamentnými subjektmi vytvorí vládu. Problematická situácia by mohla vzniknúť v prípade, keby úbytok hlasov pre súčasné opozičné strany znemožnil vytvoriť koaličný blok na podporu Kiskovho kabinetu. Opoziční stratégovia musia kalkulovať aj s tým, že do parlamentu sa nemusí dostať ani súčasná vládna strana Most-Híd, ale ani jej konkurent – Strana maďarskej komunity. Zostala by im ešte ako potenciálny koaličný partner Slovenská národná strana, ktorej súčasný predseda Andrej Danko oportunisticky manévruje tak, aby mu zostali pootvorené zadné dvierka aj pre koaličný pakt s dnešnými opozičníkmi.

Hypotetické šance politického subjektu Andreja Kisku vo voľbách v roku 2020 určite znepokojujú aj vedenie strany Smer-SD, ktorá by mohla prísť o pozíciu najsilnejšieho parlamentného subjektu a tým stratiť príležitosť po štvrtýkrát participovať na vedení exekutívy. Významná časť elektorátu strany fixuje svoju politickú podporu Smer-u na osobu predsedu strany Roberta Fica, zatiaľ čo sa medzi pôvodnými sympatizantmi prejavujú názory, že by v plnej miere mal prevziať stranícke kormidlo premiér Peter Pellegrini. I keď sa to tak výrazne nezdá navonok, Kiskovo víťazstvo v parlamentných voľbách by mohlo byť katalyzátorom vnútrostraníckych procesov, ktorých charakter nemožno s určitosťou predvídať. S veľkou dávkou istoty možno však očakávať, že by došlo ku kryštalizácii názorov v Smere-SD i medzi jeho voličmi, kde už dnes nepanuje taká vzácna zhoda, ako to bolo v dávnych dobách najväčšej Ficovej politickej konjunktúry.

Andreja Kisku vlastne temer všetci politici – vládni i opoziční (azda s výnimkou Mariana Kotlebu) vnímajú ako vážnu konkurenciu. Jadro jeho voličov neovplyvnia negatívne argumenty, ktoré doteraz odzneli – alebo budú prezentované v rámci predvolebnej kampane. Podobné je to v prípade Roberta Fica, ktorý má tiež svojich prívržencov, tolerujúcich jeho prešľapy a stále častejšie sa opakujúcu mentálnu indispozíciu. Ak s určitou mierou pravdepodobnosti analytici predpokladajú, že najviac hlasov v parlamentných voľbách v roku 2020 získajú kandidáti Kiskovej strany, nedá sa s istotou predvídať, či Slovensko bude mať kompetentnú vládu, ktorá sa dokáže popasovať s nahromadenými problémami. Vôbec nejde iba o to, že povesť Andreja Kisku počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade utrpela viacero rán, spochybňujúcich jeho pôvodnú dôveryhodnosť a morálnu bezúhonnosť v očiach voličov v roku 2014, ale tiež o defektný spôsob politického myslenia jeho potenciálnych koaličných partnerov, ktorí napriek masívnej podpore médií tzv. hlavného prúdu nedokázali presvedčiť väčšinu voličov, že im ponúkajú lepšie riešenia problémov spoločnosti, ako súčasní vládcovia.