15. septembra 2018

Ruský plyn a elektrina pre Kóreu – “Sebadôvera” je najčastejší slogan spojený s ekonomikou Pchjongjangu

Od Igor Cibula

Situácia na Kórejskom polostrove sa môže zmeniť predovšetkým na pozadí vzťahov dvoch superveľmocí – Spojených štátov a Číny. V posledných mesiacoch sme však svedkami toho, že do uvedeného procesu sa snaží aktívne zapojiť aj Rusko, ktoré hralo dôležitú úlohu pri rozdelení Kórejského polostrova pozdĺž 38. rovnobežky v auguste 1945, keď Sever od tejto demarkačnej línie obsadila Sovietska armáda a Juh jednotky americkej armády. Moskva už dlhšie naznačuje, že je síce spojencom režimu v Pchjongjangu, ale jej cieľom je zachovanie dobrých vzťahov s oboma kórejskými republikami. Diplomacia Kremľa je presvedčená o tom, že efektívnejším spôsobom riešenia konfliktnej situácie je ruský konštruktívny prístup k Soulu a k Pchjongjangu, než americká stratégia nepriateľského postoja voči Severu.

Austrálsky novinár Hamish Macdonald upozornil na nedávne vystúpenie americkej veľvyslankyne pri OSN Nikki Haleyovej, ktorá kritizovala Rusko za to, že žiadalo zmeniť správu skupiny odborníkov o porušovaní sankcií OSN voči Severnej Kórey. Autor na internetovom portáli NK News.org uvádza, že Rusko spolu s Čínou zablokovali sankcie OSN, ktoré navrhujú USA proti subjektom a plavidlám, registrovaným v Rusku. Stály predstaviteľ Ruskej federácie pri OSN Vasilij Nebenzia si sťažoval na únik informácií z dokumentu expertov do tlače, ktoré sa týkajú obvinení Ruska za používanie severokórejských pracovných síl na Ďalekom východe. Novinár spomína aj obvinenia amerického ministerstva financií, že jeden ruský a jeden čínsky subjekt sú pod kontrolou Severnej Kórey. Ide o ruskú spoločnosť Volasys Silver Star a jej sesterskú spoločnosť v Číne Yanbian Silverstar Network Technology Co., Ltd. Uvedené firmy participujú na vývoze severokórejských pracovníkov do zahraničia, ako aj na severokórejskom priemysle informačných technológií, ktorý má priamy súvis s výrobou zbraní hromadného ničenia.

Korešpondent NK News.org v Soule Colin Zwirko venoval pozornosť rokovaniam, ktoré prebiehali vo Vladivostoku v rámci tzv. Východného ekonomického fóra, kde severokórejský minister zahraničných hospodárskych vzťahov Kim Yong Jae a úradujúci guvernér Prímorskeho kraja Ďalekého východu Andrej Tarasenko hovorili o projekte hraničného severokórejsko-ruského priechodu a výstavby železničného mosta medzi stanicami Chasan a Tumangang. Rozšíri nielen možnosti vzájomného obchodu, ale aj rozvoj turistického ruchu v regióne. Severokórejská strana prezentovala návrh otvoriť „obchodné centrum“ v Prímorskom kraji, ktoré by slúžilo na propagáciu výrobkov Kórejskej ľudovo-demokratickej republiky a poriadanie stálych výstavných expozícií. Kórejskí predstavitelia využili rokovania na to, aby vyjadrili znepokojenie nad zámerom vyhostiť severokórejských robotníkov do konca budúceho roku z Ruska – čo súvisí so sankciami OSN. Guvernér Tarasenko konštatoval, že v tomto smere má jeho administratíva „trochu zviazané ruky Moskvou“, ale bude apelovať na centrum, aby v Prímorsku zostalo aspoň 5000 severokórejských robotníkov.

Osobitnú zmienku o ruskom záujme vo vzťahu k Severnej Kórey si vyžaduje vystúpenie ruského ministra energetiky Alexandra Novaka, ktorý na Východnom ekonomickom fóre hovoril o plánoch na dodávky elektrickej energie a plynovodoch Gazpromu v tejto časti ázijského kontinentu. Riaditeľ databáz a analytiky NK News.org Leo Byrne si všimol, že Rusko zvažuje príležitosť dodávať Severnej Kórey elektrickú energiu ako súčasť programu, ktorý by tiež umožnil vývoz elektriny do Japonska a Južnej Kórey. V tejto súvislosti citoval ministra Novaka: „Dodávame elektrickú energiu do Čínskej ľudovej republiky, dodávame ju do Mongolska, uvažujeme o jej dodávke do Japonska, Severnej Kórey a Južnej Kórey.” Autor  nevynechal ani vyjadrenie generálneho riaditeľa plynárenského gigantu Gazprom Alexandra Medvedeva, že pokračuje príprava projektu plynovodu pre Južnú Kóreu, ktorá musí importovať 98 % potrebnej energie. Začlenenie Severnej Kórey do projektu je nielen citlivá bezpečnostná otázka, ale aj problém, že Pchjongjang nemá v tejto oblasti potrebné skúsenosti a odborné znalosti. Taktiež bude potrebné dohodnúť otázku mechanizmu stanovania cien a prevádzkových nákladov.

Rusko má teda veľké plány na presadzovanie svojho vplyvu na Kórejskom polostrove, ale je predčasné robiť akékoľvek optimistické závery. Prezident Vladimír Putin prednedávnom navrhol osobné stretnutie najvyššiemu severokórejskému predstaviteľovi Kim Čung-unovi. Rozbehli sa už prípravy na druhý summit prezidenta Donalda Trumpa s Kim Čung-unom, ba dokonca v kuloároch OSN sa šíria domnienky, že na nadchádzajúce 73. Valné zhromaždenie OSN by mohol zavítať aj Kim Čung-un, čo by bol závažný signál, že Severná Kórea cíti potrebu otvorenejšie komunikovať so svetom. Aj keď monolitický ideologický systém v Severnej Kórey nejaví také známky zmien, akých sme boli v uplynulých rokoch svedkami v Číne i vo Vietname, autokratický vodca Kim opatrne – ale ostražite – hľadá priestor, aby mohol Severnú Kóreu priblížiť k najbližšiemu okoliu.