Už viac ako desať rokov najvyšší politickí predstavitelia Pekingu a reprezentanti čínskych podnikateľských kruhov cestujú po svete a zo svojich „peňaženiek bez dna“ ponúkajú štedré investície. Od Ázie cez Afriku, USA až po Latinskú Ameriku je zjavná ich aktivita, ktorú nemožno ignorovať a ktorá potvrdzuje, že Čína sa presadzuje ako nastupujúca svetová veľmoc. Analytici už postrehli, že táto aktivita zodpovedá oficiálnym i neoficiálnym cieľom zahraničnej politiky Číny, a preto pozorne sledujú zameranie čínskeho strategického záujmu. Menej známa je rozptýlená, ale rozširujúca sa čínska „stopa“ v Európe. Z krajín skupiny V4 sa za „stredoeurópsky raj“ pre čínske investície považuje Maďarsko. Karikaturista z britského denníka The Guardian pred ôsmimi rokmi varoval Európu pred hrozbou čínskeho draka, ktorý už vtedy krúžil nad Európou.

Vo Veľkej Británii neutícha debata o tom, či by sa nemalo zopakovať referendum o odchode z Európskej únie – konalo sa 23. júna 2016 – v ktorom prívrženci odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili iba tesnou väčšinou 51,9 % hlasov. Experti medzivládnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ešte v októbri minulého roku prezentovali názor, že britskej ekonomike by najlepšie prospelo, keby štát prostredníctvom opakovaného referenda o vystúpení z EÚ zabránil Brexit-u. Existujú však aj štúdie, podľa ktorých by Británia zarobila aj na Brexit-e bez dohody s Európskou úniou, keby zároveň jednostranne odstránila všetky obchodné bariéry.

Pretože USA pripravujú ďalšie sankcie proti Rusku ako reakciu na podporu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Assadovi, Moskva sa snaží nájsť spôsob, ako na to reagovať. Pripravuje sa zákon zameraný na odvetvia, v ktorých sa americké firmy spoliehajú na ruské produkty. Za najefektívnejšie sa považujú obmedzenia spolupráce v jadrovej energetike, letectve a kozmických technológiách, kde však zavedenie obmedzení poškodí lukratívny ruský export do Spojených štátov. Podľa denníka Financial Times USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom import zo Spojených štátov predstavuje hodnotu 12,7 miliardy $ a vývoz do krajiny 17 miliárd $. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že v Moskve v súvislosti s americkými sankciami sa diskutuje o alternatíve k „zneužívaniu dolára“ ako globálnej rezervnej meny zo strany Washingtonu.

Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel „ak Briti neuvoľnia ďalšie podrobnosti alebo dôkazy, existuje nebezpečenstvo, že prípad Skripaľ sa stane skôr vecou viery ako skutočnosťou.“ Vyjadril tým fakt, že vláda Veľkej Británie doteraz nepredložila medzinárodnému spoločenstvu, ani spojencom v Európskej únii a v NATO dôkazy, o ktoré by mohla vierohodne oprieť oficiálne vznesené obvinenie voči Ruskej federácii, že nesie zodpovednosť za pokus o otrávenie bývalého plukovníka spravodajskej služby GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nebezpečnou nervovo-paralytickou látkou „Novičok“, vyvinutou v bývalom Sovietskom zväze. Niektorí analytici prístup britskej vlády spájajú s rusofóbnou optikou konzervatívnych politikov, ktorí sa tým vracajú do čias studenej vojny.

Podľa amerického časopisu Politico deväť z 28 členských štátov Európskej únie – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko – nevypovedalo ruských diplomatov ako odvetu za otrávenie bývalého špióna a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Slovenská republika – podobne ako niektoré iné krajiny – stiahla svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie, čo považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a vláda za primeraný krok ako reakciu na danú situáciu. S takýmto postojom nebol spokojný prezident republiky Andrej Kiska a predstavitelia opozície, ale slovenská verejnosť nezdieľa jednoznačnú podporu názorom prezidenta a opozičných politikov.