Vláda Igora Matoviča úraduje iba necelých päť mesiacov, ale opakovane i napriek krátkemu obdobiu jej existencie sa objavujú názory, že by ju mala vystriedať nová administratíva – a to na základe volieb iniciovaných referendom. Takýto názor slúži iba na balamútenie trochu jednoduchších ľudí a vyvolávanie politických vášní, ktoré by mali pomôcť niektorým skrachovaným politikom, aby celkom nezapadli prachom zabudnutia. Iná špekulácia o predčasných voľbách pochádza z propagandistickej dielne podaktorých opozičných fanatikov, ignorujúcich známy fakt, že najlepším tmelom koaličných vzťahov je podiel na vládnej moci. Teda rozpad súčasnej vládnej koalície teraz nehrozí, avšak problematické vládnutie Igora Matoviča odôvodnene nastoľuje pochybnosti, či jeho vláda spoľahlivo a efektívne rieši problémy Slovenska, súvisiace s dopadmi pandémie na našu krajinu. A to nielen Matovičovi oponenti na politickej scéne, ale aj osobnosti naklonené jeho vláde sú znepokojení tým, ako nekoncepčne a nesystémovo pristupuje k hľadaniu východísk z krízovej situácie.

Nepríjemnú kauzu bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Lukáša Kyselicu by premiér Igor Matovič najradšej „zamietol pod koberec,“ aby nespochybňovala ešte viac bezúhonnosť jeho vládnej koalície, naštrbenú plagiátorskými škandálmi troch ústavných činiteľov – a „sfúkol“ tiež trápnu „bublinu“ okolo tzv. odpočúvania Govnetu, ktorú predseda vlády i jeho vicepremiérka fanfarónsky označili za slovenský „Watergate.“ Ale ani predstavitelia mimoparlamentných politických strán nenechávajú „Kyselicov prípad“ zapadnúť prachom zabudnutia a pripomínajú verejnosti, že vôbec nejde o malichernú „banalitu.“ Predsedníčka strany Progresívne Slovensko Irena Biháriová spolu s jej straníckym kolegom Braňom Vančom podali podnet Výboru Národnej rady SR na kontrolu Vojenského spravodajstva, aby dôkladne prešetril okolnosti a konanie Kyselicu, ktorý „v rovnakom čase pôsobil ako aktér politickej súťaže a kandidát za stranu OĽaNO a súbežne s tým aj ako tajný agent vo Vojenskom spravodajstve.“ Predseda ďalšej mimoparlamentnej strany Dobrá voľba Tomáš Drucker tiež „priložil polienko“ k afére v súčasnosti už poslanca Lukáša Kyselicu; požiadal Generálnu prokuratúru SR, aby preverila, či v tomto prípade nedošlo „k viacerým trestným činom, a to zneužívania právomoci verejného činiteľa, neprekazenie trestného činu alebo ohrozeniu utajovanej skutočnosti.“

Bilancia Igora Matoviča po štyroch mesiacoch strávených vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky nevyznieva príliš optimisticky. Po nepríjemných plagiátorských aférach premiéra a jeho koaličných kolegov prišiel škandál s jeho nie príliš chytrým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, ktorý na tlačovej konferencii nedokázal inteligentne reagovať ani na jednu novinársku otázku. O bombasticky nafúknutej afére s odhalením údajného odpočúvania štátnej komunikačnej siete Govnet sa za sedem týždňov od dramatického zásahu NAKA verejnosť nedozvedela nič, čo by mohlo byť argumentom v prospech Matovičovho vyhlásenia o tejto „slovenskej afére Watergate.“ Čo je pre premiéra ešte horšie – svojimi infantilnými statusmi na sociálnej sieti Facebook stratil vážnosť u priemerne vzdelaných ľudí, ktorí očakávajú od takého vysokého ústavného činiteľa dôstojnejšiu formu verejnej komunikácie. Ani vo vzťahu k novinárskej komunite sa mu nepodarilo vytvoriť si prijateľnú pozíciu voči médiám a za pomerne krátky čas sa dopracoval v tejto rovine asi tam, kde bol Robert Fico na konci svojej dráhy premiéra.

Čím viac času plynie od parlamentnej debaty o odvolaní Igora Matoviča z funkcie predsedu vlády, tým viac si občan Slovenskej republiky uvedomuje pocit prázdnoty a pesimizmu, ktorý sa človeka zmocní, keď si spomenie na tento politický „cirkus.“ Bol to obvyklý opozičný rituál, aké z minulého obdobia už poznáme. Odzneli už mnohokrát zopakované slová o známych hriechoch Igora Matoviča i často omieľané vyhrážky adresované politikom strany Smer-SD. Ale aj tak išlo o „mlátenie prázdnej slamy“, pretože to všetko, čo odznelo 23., resp.24. júla tohto roku v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, občania už niekoľkokrát počuli alebo čítali. Podpredseda Občianskej konzervatívnej strany Juraj Petrovič – ktorý patrí medzi výrazných kritikov Smer-u – ešte pred politickým cirkusom v parlamente v súvislosti s necnosťami Igora Matoviča si otvorene posťažoval na jeho amatérske vnímanie politiky a kritickú glosu na túto tému označil nadpisom „Hlúposráč ?“