Svetová poľovačka na jednu z najznámejších špionážnych sietí – mená mŕtvych umožňujú vytvárať novú identitu agentov

Studená vojna sa už dávno skončila, ale špióni – ktorí patrili k nenahraditeľným bojovníkom na tajných frontoch tejto vojny – zostávajú zaujímavými postavami tohto historického obdobia. Patrí medzi nich aj plukovník sovietskej rozviedky Konan Molodyj, ktorého 23. marca 1961 odsúdili v Londýne za špionáž na 25 rokov väzenia. Jeho kauza bola vtedy na prvých stránkach britských a americký novín, ale ešte pod jeho „ľavým“ menom Gordon Lonsdale. Sovietsky rozviedčík pôsobil totiž s kanadským pasom na meno chlapca, ktorého matka sa so svojím manželom rozviedla a po rozvode sa odsťahovala so Sovietskeho zväzu, kde jej syn neskôr zomrel. Prvá správa KGB – teda sovietska rozviedka s použitím identity mŕtveho Lonsdala vyslala Molodého v roku 1953 do Kanady, kde si vytvoril legendu, aby sa mohol dostať ako kanadský občan do Veľkej Británie. Riadil sieť sovietskych špiónov, až kým ho britská kontrarozviedka MI5 na základe upozornenia CIA nezatkla a spolu s ďalšími štyrmi sovietskymi špiónmi nepostavila pred súd. Svoj osud vylíčil Molodyj v knihe, vydanej v roku 1990 v moskovskom vydavateľstve Orbita pod jeho „ľavým“ menom – Gordon Lonsdale: Moja profesia – rozviedčík. Pri tejto príležitosti sovietska pošta vydala aj známku s jeho portrétom.

Osobné svedectvo bývalého sovietskeho spravodajského dôstojníka Konana Molodeho si o pár dní môžu čitatelia porovnať s dokumentárnou knihou britského autora Trevora Barnesa, ktorého publikácia napísaná na základe odtajnených materiálov britskej MI5 sa dostane čitateľom do rúk v najbližších dňoch. Jej názov „Dead Doubles: Mimoriadna svetová poľovačka na jednu z najznámejších špionážnych sietí studenej vojny“ naznačuje zaujímavé čítanie o tom, ako sa podarilo polapiť veľmi schopného „nelegála“ – ako sa nazývali sovietski agenti so zmenenou identitou. Briti považujú kauzu Gordona Lansdala za najvýznamnejší prípad v špionáži po II. svetovej vojne, pretože agentúrna sieť riadená Lonsdalom významnou mierou získavala tajomstvá výskumného laboratória Kráľovského námorníctva v anglickom Portlande. Do Moskvy sa dostali stovky dokumentov o protiponorkových zariadeniach a jadrových ponorkách, čo pomohlo pri konštruovaní a výrobe novej generácie tichších sovietskych ponoriek.

Sovietom na prepustení Molodeho z britského väzenia veľmi záležalo, a preto už v roku 1964 ho vymenili za britského obchodníka Grevillea Wynna, ktorý bol v Moskve odsúdený na osem rokov väzenia, pretože robil spojku pre britskú rozviedku MI6. Britský agent Eynne bol v podstate pešiak, kým Molodyj bol spravodajské „eso.“ Po návrate z Moskvy sa vrátil k podnikateľským aktivitám, zatiaľ čo Molodého povýšili do hodnosti plukovníka, pridelili mu dvojizbový byt v centre Moskvy, nové auto typu Volga a doživotný dôchodok 400 rubľov, čo bola v tých časoch slušná suma. O tri roky po výmene Molodého boli podobným spôsobom prepustení z britského väzenia aj manželia Cohenovci , ktorí boli odsúdení za špionáž v rámci tzv. Portlandského špionážneho kruhu na 20 rokov väzenia. Žili potom v Moskve, kde Morris Cohen pôsobil v ilegálnej spravodajskej jednotke.

Trevors Barnes odhalil kuriózny spôsob, akým Bezpečnostná služba Kráľovskej kanadskej jazdnej polície (RCMP) zistila, že Gordon Lonsdale nie je osoba, za ktorú sa vydáva a dokladá to aj oficiálnymi dokumentmi. RCMP vypátrala v severnom Ontáriu Lonsdalovho otca, ktorý neoblomne trval na tom, že jeho syn sa podrobil rituálnej židovskej obriezke. A tak MI5 zariadila veľmi dôvernú lekársku prehliadku zadržaného Lonsdala, pričom sa zistilo, že nebol obrezaný. Takýmto spôsobom britská rozviedka získala rozhodujúcu informáciu, že zadržaný muž nie je ten, za ktorého sa vydáva. Potom sa zistilo, že Lonsdale opustil matku svojho syna, ktorá s ním odišla do Sovietskeho zväzu. Rozviedka KGB obvykle vyhľadávala takéto prípady, aby získaval falošnú identitu pre tzv. nelegálov.

Podľa kanadského investigatívneho novinára Stewarta Bella existuje viacero dôkazov, že Rusko naďalej používa „nelegálov“ – osoby s falošnou identitou – na doplnenie kontingentu spravodajských dôstojníkov, ktorí pôsobia pod diplomatickým krytím na veľvyslanectvách Ruskej federácie v zahraničí. Vyskytlo sa viacero takýchto preukázateľných prípadov. Napríklad v roku 2010 FBI identifikovala dvoch ruských špiónov, ktorí používali mená mŕtvych kanadských detí. Ukazuje sa, že ani po rozpade Sovietskeho zväzu sa Moskva nezriekla tohto prostriedku špionáže a využíva ho všade tam, kde existujú na to podmienky.