V stredu 30. septembra 2020 navštívil redakciu nemeckého časopisu Der Spiegel ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj, ktorého nedávno prepustili z berlínskej fakultnej nemocnice Charité. Navaľnyj hovoril takmer dve hodiny, pričom uviedol, koho podozrieva ako pôvodcu jeho otravy: „Tvrdím, že za zločinom bol Putin, a nemám iné verzie tohto zločinu.“ Na túto tému bolo povedané a napísané už veľa, ale napriek Navaľného tvrdeniu pozornosť si zaslúži názor, ktorý 15. septembra uverejnil britský novinár, filmár a spisovateľ Jonathan Power. Pôsobil v denníku International Herald Tribune, natáčal dokumentárne filmy pre BBC, napísal osem kníh z oblasti zahraničnej politiky a predtým, ako začal svoju novinársku kariéru pracoval v štábe Martina Luthera Kinga. Verejnosť ho poznala hlavne vďaka jeho rozhovorom s prezidentmi, premiérmi, politickými i literárnymi „ikonami,“ medzi ktorými boli Indira Gándhiová, Willy Brandt, Jimmy Carter, Olof Palme i Zbigniew Brzezinski. Skúsený britský publicista a analytik medzinárodných problémov sa podujal upozorniť na niektoré fakty a súvislosti, týkajúce sa otravy Alexeja Navaľného.

Nemecké vedenie sa dlhé roky snažilo nájsť rovnováhu medzi reštriktívnymi opatreniami proti agresívnym akciám Ruska a pokusmi o udržanie dialógu aj v najťažších podmienkach. Z tohto dôvodu bolo predmetom častej kritiky doma i v zahraničí. Moskva si to však nikdy nevšimla – ani si to nevážila. Naopak, Rusko systematicky popiera svoju úlohu a zodpovednosť za incidenty, ktoré trápili Berlín. Po tom, čo kancelárka Angela Merkelová 2. septembra oznámila, že Alexej Navaľnyj bol otrávený novičokom, začali mnohí v Rusku hovoriť o „zlomovom bode“ vo vzťahoch medzi Ruskom a Nemeckom. Podľa názoru riaditeľa moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrija Trenina Nemecko sa už nebude snažiť pochopiť motívy Moskvy a nebude konať ako prostredník medzi Kremľom a jeho spojencami v Európskej únii a NATO. Berlín – napísal Trenin – „uzatvára éru dôveryhodných a dlhodobých priateľských vzťahov s Moskvou, ktorú otvoril Gorbačov.“

Berlín uzatvára éru dôveryhodných, dlhodobých priateľských vzťahov s Moskvou, ktorú otvoril Gorbačov. Situácia sa tak stáva jednoduchšou a zároveň riskantnejšou: Rusko už od Európy nič neočakáva. Prípad otravy Alexeja Navaľného znamenal zlom vo vzťahoch medzi Ruskom a Nemeckom. Samotné podrobnosti prípadu – ktoré sú stále do veľkej miery nejasné – už v skutočnosti nie sú dôležité. V Berlíne bolo v septembri 2020 prijaté najdôležitejšie rozhodnutie nemeckej zahraničnej politiky: Nemecko už nebude pokračovať v nijakej osobitnej politike voči Rusku. Nebude sa snažiť pochopiť pohnútky druhej strany, usilovať sa o vzájomné porozumenie a aspoň minimálnu interakciu. Berlín nebude pôsobiť ako prekladateľ z ruského politického jazyka do západného jazyka, ani nebude zodpovedný za vzťahy s Ruskom, aby Moskve vysvetlil pozíciu svojich spojencov.

Už aj tak malá možnosť normalizácie vzťahov so Západom – i keď nie úplne závislá od Číny – na dlhý čas sa uzatvára. Podľa informácií z Kremľa Vladimír Putin neplánuje osobne sa stretnúť s Donaldom Trumpom pred prezidentskými voľbami v USA. Ako zámienku si v Moskve zvolili sanitárne a epidemiologické dôvody, kvôli ktorým ruský prezident nepôjde na výročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN do New Yorku, ale prehovorí tam prostredníctvom videozáznamu. Je to správne rozhodnutie, hoci pre Moskvu bolestivé. Takto sa nepriamo končí uskutočnenie hlavnej zahraničnopolitickej iniciatívy Ruska v tomto roku – summitu „piatich“ stálych členov Bezpečnostnej rady OSN na počesť 75. výročia víťazstva a vzniku OSN. Možno potenciálne „novej Jalty“ pre vznik novelizovaných pravidiel „spravodlivého svetového poriadku“ pripravených veľmocami. Prinajmenšom v tomto roku sa už takýto summit neuskutoční a vyhliadky na budúci rok sú neurčité; v prípade Trumpovej porážky v prezidentských voľbách (čo je dosť reálne) je nepravdepodobné, že by nová americká administratíva ruskú iniciatívu podporila. Samozrejme, že Trump“ sa pokúsil maximalizovať Putinovu predstavu o „summite päťky“ podľa svojich vlastných záujmov. Navrhol „kombinovať oslavy s represiami“ proti Číne, kvôli čomu sa malo v New Yorku uskutočniť stretnutie „rozšírenej skupiny G7“ za účasti Ruska, Indie a Južnej Kórey – a rokovať o programe „zadržiavania“ Čínskej ľudovej republiky. Jeho extravagantné plány určite nespôsobili Moskve potešenie a našťastie západní spojenci Trumpovu iniciatívu G7+ zablokovali.