10. októbra 2021

Problémy CIA so spoľahlivosťou agentov – rastie zdatnosť spravodajských protivníkov USA pri využívaní nových technológií

Do médií prenikla informácia, že Stredisko operácií kontrarozviedky CIA (CIMC) analyzovalo nepriaznivý stav, že na celom svete sa stráca príliš veľa ľudí, ktorých CIA verbuje v iných krajinách na špionáž pre USA. Najvyšší predstavitelia americkej kontrarozviedky upozornili všetky rezidentúry vo svete na znepokojivý počet agentov, zadržaných alebo zabitých, pretože získavali informácie pre Spojené štáty. V neobvykle prísne utajovanom memorande sa uvádza, že centrum operácií kontrarozviedky CIA za posledných niekoľko rokov skúmalo desiatky prípadov zahŕňajúcich zahraničných informátorov, ktorí boli zabití, zatknutí alebo s najväčšou pravdepodobnosťou dekonšpirovaní. Napriek tomu, že dokument memoranda bol stručný, obsahoval konkrétny počet agentov popravených konkurenčnými spravodajskými agentúrami – čo je podrobný dôkaz, ktorý funkcionári kontrarozviedky v takýchto tajných dokumentoch spravidla nezdieľajú.

Čítaj viac »

7. októbra 2021

K politickému zmiereniu medzi Slovenskom a Maďarskom ešte nedošlo – vznikla politická strana financovaná z Budapešti

Aktuálna konfrontačná komunikácia medzi oficiálnymi predstaviteľmi Maďarska a Slovenskej republiky dáva za pravdu analytikom, ktorí už roky opakovane varujú, že maďarské politické elity usporiadanie strednej Európy po Trianone považujú za prechodný stav. V tejto súvislosti žiada sa pripomenúť slová maďarského premiéra Viktora Orbána z jeho prejavu pri príležitosti osláv trianonskej storočnice 6. júna 2020 v Sátoraljaújhely, kde zdôraznil, že „pre nás každý zápas trvá až dovtedy, pokiaľ ho nevyhráme. Preto nezanikli dejiny Maďarov ani pri Moháči, ani pri Világoši, ani pri Trianone, a preto budú opäť žiariť všetky kamene na korune Svätého Štefana.“ A v tejto súvislosti maďarský vodca podotkol, že „naša generácia, štvrtá generácia po Trianone, ešte naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazstva. Ale rozhodujúcu bitku musí vybojovať generácia po nás – piata generácia po Trianone.“ Orbánov metaforický jazyk zreteľne vyjadrujú strategickú orientáciu maďarskej politiky, ktorú nemožno kamuflovať žiadnymi diplomatickými floskulami alebo kvetnatými frázami o susedskej spolupráci, ako to nedávno prezentoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjartó pri rozhovoroch so svojím slovenským kolegom Ivanom Korčokom.

Čítaj viac »

4. októbra 2021

Povinné čítanie pre každého, kto chce porozumieť špionáži v dnešnej dobe – čo bráni reforme spravodajských služieb na Slovensku ?

Svet sa topí v špionážnych filmoch, televíznych reláciách a románoch, ale americké univerzity ponúkajú viac kurzov rokenrolu než prednášok o CIA a poznáme viac mien odborníkov z Kongresu USA na sušené mlieko ako expertov z oblasti špionáže. Podobne je to aj v niektorých iných krajinách –  nevynímajúc ani Slovensko, kde sa v médiách i v parlamente vyjadrujú k činnosti spravodajských služieb profesionálne nekompetentné osoby. Táto kríza v oblasti spravodajského vzdelávania deformuje verejnú mienku, živí konšpiračné teórie a poškodzuje spravodajskú politiku. V takomto kontexte môže byť užitočným čítaním kniha jednej z desiatich najvplyvnejších amerických odborníčok na reformu spravodajských služieb Amy Zegartovej „Špióni, klamstvá a algoritmy: história a budúcnosť amerického spravodajstva.“ Uznávaná výskumníčka na Inštitúte medzinárodných štúdií Stanfordskej univerzity dokázala oddeliť skutočnosť od fikcie, pričom ponúkla pútavý a poučný popis minulosti, prítomnosti a budúcnosti americkej špionáže, ktorá čelí revolúcii poháňanej digitálnymi technológiami.

Čítaj viac »

2. októbra 2021

Rozprava o vyslovení nedôvery vláde je mlátením prázdnej slamy – potenciálne ohrozenie rozvoja demokracie na Slovensku ?

Už sú tomu viac ako dva týždne, čo predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini vyzval opozičný Smer-SD, aby pripojil chýbajúcich desať podpisov poslancov Ficovej strany k návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu kvôli vysloveniu nedôvery vláde Eduarda Hegera. Ex-premiér apeloval tiež na predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby politický subjekt predsedu parlamentu opustil koalíciu. Väčšina triezvo uvažujúcich občanov vníma tieto výzvy len ako prázdne propagandistické plesknutie do vody a všetky nasledujúce reči opozičných politikov bude brať iba ako „mlátenie prázdnej slamy.“ Analytici už niekoľkokrát jasne napísali, že táto koaličná zostava sa bude zubami-nechtami držať pri moci, teda omieľanie opozičnej kritiky na pôde parlamentu aktuálnu situáciu zmeniť nemôže. A pokusy opozície vmanévrovať Borisa Kollára do akýchkoľvek protivládnych aktivít sú márne – iba posilňujú jeho váhu pri vyjednávaniach s koaličnými partnermi.

Čítaj viac »

27. septembra 2021

Dokáže prezidentka Čaputová korigovať zlyhania politikov ? – Peter Pellegrini by nemal kopírovať Ficovu agendu

Ak si prezidentka republiky Zuzana Čaputová naplánovala pracovné konzultácie s premiérom Eduardom Hegerom, ako aj s ďalšími ústavnými činiteľmi a nevynechala ani predstaviteľov opozičných politických strán Roberta Fica a Petra Pellegriniho, aby s nimi hovorila o aktuálnej bezpečnostnej situácii i celkovej situácii na Slovensku, tak to nie je dobrá známka pre súčasnú vládu. Hlava štátu zrejme usúdila, že bez jej priamej angažovanosti vládna koalícia a ani opozícia nie sú v stave konštruktívnymi krokmi prispieť k upokojeniu spoločenských pomerov, ktoré sa neustále vyostrujú a prinášajú riziko prehlbovania súčasnej krízy, ohrozujúcej právnu i ekonomickú stabilitu vzťahov v krajine. Nevedno, či sa Zuzana Čaputová pokúša o úlohu akéhosi mediátora alebo chce dať politikom najavo, že bude dôraznejšie postupovať v prípadoch, keď bude potrebné upozorniť občiansku verejnosť na zlyhania politikov a vytvoriť na nich spoločenský tlak, aby konali zodpovedne a brali do úvahy záujmy občanov – a nie svoje mocenské ambície.

Čítaj viac »

19. septembra 2021

Kedy sa skončí „éra Matoviča“ v slovenskej politike ? – Matovičove a Kollárove gestá určené voličskej verejnosti

Kríza vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi – podobne ako všeobecná vnútropolitická kríza na Slovensku – dostáva sa už za hranicu, kde možno bez preháňania hovoriť o tom, že niektorí koaliční politici ako keby podľahli atmosfére konšpiracionistických bludov, ktoré v dnešnej dobe šíria manipulátori na sociálnych sieťach – v niektorých prípadoch výdatne živených tzv. médiami hlavného prúdu. Už dlhší čas sa objavovali fámy, že hrozí zatknutie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ba dokonca samotný Lipšic si dovolil špekulatívne tvrdenie, že bol sledovaný vozidlami Slovenskej informačnej služby. Dokonca predseda parlamentu Boris Kollár verejne nepriamo korigoval uvedenú verziu tvrdením, ktoré prevzal – podľa jeho vyjadrenia – z internetu, že Daniela Lipšica možno sledovalo Vojenské obranné spravodajstvo, čo je ešte väčší blud, pretože takáto inštitúcia na Slovensku už od roku 2012 na Slovensku neexistuje.

Čítaj viac »

18. septembra 2021

Hamas izraelských špiónov nezabíja, ale robí z nich dvojitých agentov – varovanie experta pred vážnou technologickou hrozbou pre Izrael

Neexistujú žiadne informácie o spravodajských metódach používaných v Hamase a Hizballáhu, nie sú o tom žiadne informácie ani v iných podobných skupinách. Je veľmi ťažké získať prístup k materiálom zaoberajúcim sa spravodajskými službami v teroristických organizáciách. Očividne nemajú žiadne archívy, neexistuje žiadna usporiadaná dokumentácia. Pri skúmaní tejto problematiky možno však využiť legálne zdroje. Sú to skutočné poklady. Rozhodnutia súdov niekedy odhaľujú spravodajské príbehy, napríklad o tom, ako Hamasom a Hizballáhom vyslaní špióni a agenti behajú po Izraeli; alebo ide o prehľady tých, ktorí boli zadržaní v pásme Gazy, z ktorých svedectva bolo možné pochopiť, ako systémy monitorovania a sledovania fungujú. Užitočným zdrojom sú tiež správy bezpečnostnej služby Shin Bet, všetky druhy materiálov, ktoré Izraelské ozbrojené sily za tie roky publikovali, a tiež materiály publikované inými organizáciami – i keď ich získanie je už zložitejšie. Existuje napríklad séria kníh, ktoré Hizballáh vydal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a ktoré sumarizujú jeho činnosť každoročne.

Čítaj viac »

10. septembra 2021

Politici neriešia problémy Slovenska, ale špekulujú nad ministerskými kreslami – krajina pod Tatrami potrebuje osobnosti s prirodzenou autoritou

V súvislosti so súčasnou krízou vládnej koalície viacerí spomínajú aj meno bývalého prezidenta Andreja Kisku, ktorého poradcovia pred skončením jeho úradovania v Grasalkovičovom paláci nahovorili, aby sa dal na stranícku politiku a omámili ho víziou premiérskeho kresla. Už predtým bolo zrejmé, že popradský podnikateľ je politický analfabet a nie príliš chytrý človek, čo sa prejavilo aj vtedy, keď naletel jemu podobným podvodníkom blízkym podtatranskému podsvetiu. K prezidentskej kariére mu dopomohlo to, že časť voličov bola sklamaná politikou Roberta Fica a ďalšia časť nevidela na slovenskej politickej scéne inú dôveryhodnú tvár nekompromitovaného politika. Za týchto okolností Kiska pozliepal politicky a ideovo nesúrodý subjekt, ktorý podaktorých občanov oslovoval ani nie tak svojím programom, ale niektorými menami pozitívne známymi na verejnej scéne. Spomedzi nich sa tiež „ulakomil“ na výrečnú poslankyňu strany OĽaNO a „šibrinkoval jej pred nosom“ kreslom ministerky vnútra vo vláde, kde bude on premiérom.

Čítaj viac »

10. septembra 2021

Špionáž a stratené umenie amerických spravodajských služieb – úprimná spoveď dlhoročného spravodajského dôstojníka CIA

Neúspech USA v Afganistane „nebol spôsobený nedostatkom varovania, ale skôr aroganciou a politickým rizikom kalkulátorov s rozhodovacími právomocami, ktorých rozhodnutia sa príliš často robia v ich osobnom a politickom záujme alebo podľa vopred prijatých politických rozhodnutí, než aby ich ovplyvňovali (niekedy nepohodlné) ) hodnotenia spravodajských služieb a komplexné záujmy krajiny“ – napísal krátko po páde Kábulu do rúk Talibanu na portáli Just Security bývalý riaditeľ regionálneho protiteroristického centra CIA pre južnú a juhozápadnú Áziu Douglas London. Podľa Douglasa americkí politickí činitelia boli upozornení, že široká koalícia afganských politikov, vojnových veliteľov a kmeňových vodcov v celej krajine, ktorí ťažia z peňazí a moci, ktoré súvisia s trvalou prítomnosťou USA, pravdepodobne stratí dôveru. Ďalej, že tvrdohlavý odpor prezidenta Ašrafa Ghaního voči afganskej politickej praxi kupovania podpory a jeho demontáži súkromných armád šejkov oslabí ich záujem o podporu vlády. Zmena strany za účelom lepšieho riešenia alebo boja v iný deň je charakteristickým znakom afganskej histórie. A politika USA zaviesť podľa amerického plánu silnú ústrednú vládu a integrovanú národnú armádu slúžila len na to, aby umožnila Ghaniho katastrofálne a nekompromisné vládnutie. V rámci takýchto faktov vnímal skúsený dôstojník CIA situáciu v Afganistane.Čítaj viac »

7. septembra 2021

Ruská interpretácia Bidenovej doktríny po odchode USA z Afganistanu – Spojené štáty zostávajú superveľmocou s obrovskými zdrojmi

Bidenova doktrína, ktorá sa zrieka americkej politiky premeny iných spoločností a budovania národov v zahraničí po 11. septembri 2001, je medzníkom v zahraničnej politike Washingtonu. Keď sa USA stiahli z Afganistanu, pôsobí to dôveryhodným dojmom. Kroky prezidenta Joea Bidena v princípe reálne formalizujú a finalizujú procesy, ktoré prebiehajú už viac ako desať rokov. Bol to Barack Obama, ktorý sa prvýkrát zaviazal ukončiť americké vojny v Iraku a v Afganistane – iniciované v období Georga W. Busha. Bol to Donald Trump, ktorý dosiahol dohodu s Talibanom o úplnom stiahnutí armády USA z Afganistanu v roku 2021. Obama aj Trump sa tiež snažili – aj keď výrazne odlišnými spôsobmi – presmerovať pozornosť Washingtonu na posilnenie domácej základne. Pre zvyšok sveta je dôležité správne pochopiť zmenu zahraničnej politiky USA. Odchod z Afganistanu bol racionálnym strategickým rozhodnutím, hoci bol v konečných fázach jeho realizácie premeškaný a zmätený. Afganistan určite neznamená koniec Spojených štátov ako globálnej superveľmoci; jednoducho sa stále nachádzajú v stave relatívneho a pomalého úpadku. Z toho nemožno povrchne uvažovať ani o zániku amerických aliancií a partnerstiev. Vývoj v Afganistane pravdepodobne nespôsobí v USA politické zemetrasenie, ktoré by zvrhlo prezidenta Bidena. Pravdepodobne nevznikne žiadne hĺbanie v duši, aké Američania zažili počas vojny vo Vietname. Washington je teraz skôr zaneprázdnený rekalibráciou svojej globálnej angažovanosti. Ešte viac sa zameriava na posilnenie domácej základne. V zámorí USA prechádzajú od globálnej križiackej výpravy v mene demokracie k aktívnej obrane liberálnych hodnôt doma i pozícií Západu v zahraničí.

Čítaj viac »