Problémy CIA so spoľahlivosťou agentov – rastie zdatnosť spravodajských protivníkov USA pri využívaní nových technológií

Do médií prenikla informácia, že Stredisko operácií kontrarozviedky CIA (CIMC) analyzovalo nepriaznivý stav, že na celom svete sa stráca príliš veľa ľudí, ktorých CIA verbuje v iných krajinách na špionáž pre USA. Najvyšší predstavitelia americkej kontrarozviedky upozornili všetky rezidentúry vo svete na znepokojivý počet agentov, zadržaných alebo zabitých, pretože získavali informácie pre Spojené štáty. V neobvykle prísne utajovanom memorande sa uvádza, že centrum operácií kontrarozviedky CIA za posledných niekoľko rokov skúmalo desiatky prípadov zahŕňajúcich zahraničných informátorov, ktorí boli zabití, zatknutí alebo s najväčšou pravdepodobnosťou dekonšpirovaní. Napriek tomu, že dokument memoranda bol stručný, obsahoval konkrétny počet agentov popravených konkurenčnými spravodajskými agentúrami – čo je podrobný dôkaz, ktorý funkcionári kontrarozviedky v takýchto tajných dokumentoch spravidla nezdieľajú.

Podľa denníka The New York Times tajné memorandum prezentuje aktivity americkej špionážnej agentúry, ktorá sa angažuje pri nábore špiónov po celom svete v náročných operačných prostrediach. Ako uvádza dokument, v posledných rokoch kontroverzné spravodajské služby v krajinách ako Rusko , Čína , Irán a Pakistan pátrajú po zdrojoch CIA a v niektorých prípadoch z nich urobili dvojitých agentov. Verbovanie špiónov je vysoko riziková činnosť; v tejto súvislosti memorandum spomína problémy, ktoré agentúru v posledných rokoch sužujú, vrátane neprofesionality; prílišnej dôverčivosti v prístupe k zdrojom; podceňovania zahraničných spravodajských agentúr a príliš rýchleho náboru informátorov. Pritom sa nevenuje dostatočná pozornosť potenciálnym rizikám kontrarozviedky – čo dokument označil slovami  „bezpečnostným operáciám.“ Memorandum tiež podotýka, že veľký počet dekonšpirovaných informátorov v posledných rokoch aj demonštroval rastúcu zdatnosť ostatných krajín pri využívaní inovácií, ako sú biometrické skenovanie, rozpoznávanie tváre, nástroje umelej inteligencie a počítačový hacking pri sledovaní pohybu dôstojníkov CIA s cieľom odhaliť ich zdroje.

Aj keď  CIA pozná mnoho spôsobov ako zhromažďovať spravodajské informácie, aby ich analytici mohli využiť na spracovanie pre tvorcov politiky, siete dôveryhodných ľudských informátorov na celom svete zostávajú stredobodom jej úsilia. Ide o druh spravodajskej činnosti, o ktorej sa predpokladá, že je najlepšia na svete pri zbere i analýze. V tomto kontexte memorandum pripomína, že nábor nových informátorov je spôsob, akým dosahujú dôstojníci CIA povýšenie – jej špióni v prvej línii – zarábajú. Riadiaci dôstojníci nie sú spravidla povýšení na základe vykonávanie dobrých kontrarozviednych operácií, ako je zisťovanie, či informátor skutočne nepracuje pre inú krajinu. Bolo tomu aj preto, že agentúra za posledné dve desaťročia venovala veľkú časť svojej pozornosti teroristickým hrozbám a konfliktom v Afganistane, Iraku a Sýrii, ale teraz zlepšenie zhromažďovania spravodajských informácií o veľkých aj malých kontroverzných štátoch je opäť ústredným bodom programu CIA, najmä keď tvorcovia politiky požadujú lepší prehľad o Číne a Rusku.

Memorandum CIA, ktoré zaznamenáva znepokojujúce trendy alebo problémy, alebo dokonca varovania pred problémami s kontrarozviedkou, nie sú podľa bývalých funkcionárov americkej spravodajskej komunity ničím neobvyklým. Napriek tomu je poznámka načrtávajúca konkrétny počet informátorov zatknutých alebo zabitých kontroverznými mocnosťami neobvyklá úrovňou podrobností, ktorá signalizuje závažnosť súčasných problémov. Bývalí predstavitelia uviedli, že činitelia kontrarozviedky tieto informácie spravidla radi tajili aj pred širšími štruktúrami CIA. Hovorkyňa CIA otázku denníka The New York Times k tejto téme odmietla komentovať. Je zaujímavé, že námestníčka riaditeľky CIA pre kontrarozviedku Kash Patelová – inak šéfka CIMC – sa zdráhala rozoslať memorandum o zlyhaniach kontrarozviedky širokej komunite súčasných a bývalých dôstojníkov CIA. Ešte v januári však  Patelová zaslala list dôstojníkom CIA na dôchodku, v ktorom ich varovala pred prácou pre zahraničné vlády, pokúšajúce sa využiť špionážne schopnosti verbovaním spravodajských dôstojníkov na dôchodku. List obsahoval aj varovanie pred ich rozhovormi s novinármi.

Memorandum CIA naznačuje, že agentúra podceňuje svojich protivníkov – podlieha presvedčeniu, že jej dôstojníci a profesionalita sú lepšie ako je úroveň ostatných spravodajských služieb. Výsledky štúdie však ukázali, že krajiny, na ktoré sa zameriavajú USA, sú tiež zručné v pátraní po agentoch. Niektorí bývalí spravodajskí činitelia sa domnievajú, že schopnosti agentúry zmariť kontroverzné aktivity iných spravodajských služieb sa po desaťročiach zamerania na hrozby terorizmu a spoliehania sa na riskantnú skrytú komunikáciu stali zastaranými. Vývoj, školenie a usmerňovanie informátorov špehujúcich zahraničné vlády sa v niektorých ohľadoch líši od vývoja a prípravy zdrojov pôsobiacich v teroristických sieťach. Aj keď sa v tajnom dokumente uvádza konkrétny počet informátorov, ktorí boli zatknutí alebo zabití, neuvádza sa v ňom počet preverbovaných agentov proti USA, pretože nie je úplne známy. Niekedy nie sú informátori, ktorých odhalia protivníkove spravodajské služby, zatknutí, ale potom sa stanú dvojitými agentmi, ktorí CIA zásobujú dezinformáciami, čo môže mať zničujúce účinky na zber a analýzu spravodajských informácií. 

V tejto oblasti boli obzvlášť efektívni Pakistanci. Kolaps vlády podporovanej USA v Afganistane znamená, že dozvedieť sa viac o väzbách Pakistanu na vládu Talibanu  a extrémistické organizácie v tomto regióne bude stále dôležitejšie. Výsledkom je, že CIA opäť vyvíja tlak na budovanie a udržiavanie sietí informátorov v Pakistane, krajine, ktorá má skúsenosti s objavovaním a porušovaním týchto sietí. Podobne spravodajské zameranie sa na konkurenciu veľmocí a výzvy Číny a Ruska znamená, že budovanie špionážnych sietí a ochrana týchto zdrojov je dôležitejšie než kedykoľvek predtým. V týchto krajinách sa problémom stala aj technológia. Umelá inteligencia, biometrické skenovanie, rozpoznávanie tváre a ďalšie technológie výrazne uľahčili sledovanie amerických spravodajských dôstojníkov pôsobiacich v krajine spravodajského záujmu. Vďaka tomu budú stretnutia a komunikácia so zdrojmi oveľa ťažšie. Narušenie utajovaného komunikačného systému, ktorý používa CIA, pomohlo podľa bývalých spravodajských dôstojníkov odhaliť siete agentúry v Číne a v Iráne. V oboch prípadoch boli informátori popravení. Ďalších musela agentúra extrahovať a presídliť. Čo sa týka Iránu a Číny  niektorí predstavitelia americkej rozviedky sa domnievajú, že samotní americkí občania poskytli kontroverzným agentúram informácie, ktoré mohli pomôcť odhaliť informátorov CIA. Napríklad Monica Elfriede Wittová, bývalá seržantka amerického letectva, ktorá prebehla do Iránu, bola obvinená z poskytnutia takýchto informácií Teheránu v roku 2019. Iránci využili jej znalosti až potom, čo zistili, že jej možu dôverovať. Neskôr v rovnakom roku bol bývalý dôstojník CIA Jerry Chun Shing Lee odsúdený na 19 rokov väzenia za poskytnutie tajomstiev čínskej vláde. Bývalí predstavitelia spravodajskej komunity USA tvrdia, že nie je núdza o prípady, keď sa agentúra zamerala na spravodajskú operáciu natoľko, že sa bezpečnostným opatreniam nevenovala náležitá pozornosť – pričom v niektorých prípadoch môže obrátený agent znamenať smrteľné následky. Bombardovanie v roku 2009 na základni CIA v afganskom Chóste – pri ktorom zahynulo sedem zamestnancov agentúry – bolo dobrým príkladom zanedbania v oblasti bezpečnosti. Samovražedný bombový útok vtedy spáchal jordánsky lekár, ktorému sa podarilo presvedčiť CIA, že prenikne ako jej agent do Al-Kaidy.