CIA zle odhadla vojenský potenciál Talibanu – USA si namiesto Afganistanu hľadajú iný operačný priestor pre svoju špionáž
Kolaps afganskej armády, ktorý umožnil bojovníkom Talibanu vstúpiť bez boja do Kábulu, mnohých analytikov zaskočil, pretože viaceré prognózy síce pesimisticky hodnotili dlhodobé vyhliadky afganského režimu, ale nepredpokladali taký rýchly zvrat vývoja. Už agresívne útoky Talibanu v provinciách Kandahár a Helmand pred niekoľkými mesiacmi na juhu krajiny však naznačovali, že polícia a miestne milície nedokážu útočníkov odraziť. Odhad spravodajských informácií predpovedal, že Taliban relatívne rýchlo rozšíri svoju kontrolu nad Afganistanom, teda afganská armáda a bezpečnostné sily zostávajú krehké aj napriek dlhoročnému výcviku americkej armády a miliardám dolárov z Washingtonu. Médiá pripomenuli odhad nedávno zverejnenej správy CIA, ktorá predpokladala, že by Taliban mohol zaútočiť na Kábul až za niekoľko týždňov a vláda by mohla padnúť do 90 dní.
CIA mala v Afganistane tri hlavné misie – agentúrna sieť a najmodernejšie technické prostriedky zhromažďovali spravodajské informácie, analytici vyhodnocovali zistenia špiónov a dáta SIGINT-u, vrátane údajov satelitov a dronov – a špecialisti vykonávali skryté operácie. CIA organizovala aj nábor, vyzbrojovanie, výcvik a rozmiestňovanie afganských polovojenských milícií. V poslednom období agentúrna sieť CIA v krajine klesla hlboko pod najvyššie hodnoty spred niekoľkých rokov, keď bolo do operácií nasadených viac ako 1000 riadiacich dôstojníkov, analytikov a ďalších špecialistov. Denník The Washington Post v tejto súvislosti spomenul bývalého šéfa rezidentúry Alec Station V Kábule Richarda Blee, ktorý pred odchodom do dôchodku v roku 2007 kriticky konštatoval, že „od čisto špionážnej organizácie sme prešli k viac ofenzívnej zbrani, polovojenským jednotkám,“ teda k aktivitám, pri ktorých bolo „klasické špehovanie menej dôležité.“
Dve desaťročia vojny v Afganistane prispeli k tomu, že špionážna agentúra CIA sa transformovala na polovojenskú organizáciu. Vykonáva stovky útokov dronov na ciele v Afganistane a v Pakistane, organizuje výcvik afganských kománd a udržiava početné stavy dôstojníkov CIA na reťazci základní pozdĺž hraníc s Pakistanom, ktorý poskytuje dôležité logistické zázemie Talibanu. A to je všetko na úkor HUMINT-u, teda informácií z agentúrnych zdrojov, poskytujúcich nenahraditeľné poznatky o prostredí, kde operuje Taliban. Okrem toho agenti môžu najvernejšie vystihovať pomery v afganských ozbrojených silách a štátnych štruktúrach. Keby analytici CIA mali k dispozícii tento druh informácií, ich prognózy budúceho vývoja v Afganistane mohli realistickejšie predvídať situáciu týchto dní.
Napriek uvedeným nedostatkom analytici americkej spravodajskej komunity zhodujú sa očakávaní, že medzi predstaviteľmi súčasného afganského režimu a vedením Talibanu pravdepodobne nedôjde k dohode o prechodnom usporiadaní pomerov v krajine. Sotva je vylúčené, že vyhlásením Afganského islamského emirátu sa situácia v krajine upokojí. Analytici už skôr počítali s tým, že po americkom odchode vypukne občianska vojna, v ktorej môžu aktívnu úlohu zohrať teroristi z Al-Kaidy, ako aj ďalšie teroristické skupiny, ako je Islamský štát, Haqqani Network, Lakshkar-eTayyiba a Islamské hnutie Uzbekistanu. Destabilizácia regiónu v dôsledku expanzie agresívneho islamizmu sa môže dotknúť Číny – ktorá má problémy s ujgurskými moslimami v provincii Sin-ťiang – a nepriamo aj Ruska, kde žije okolo 15 miliónov moslimov – a ktoré sa cíti ohrozené prejavmi extrémistického islamizmu v bývalých sovietskych stredoázijských republikách.
V takomto kontexte je celkom pochopiteľný záujem Spojených štátov, aby aj po stiahnutí z Afganistanu opätovne získali prístup na základne v bývalých sovietskych republikách, ktoré boli použité vo vojne v Afganistane, hoci očakávajú, že ruský prezident Vladimír Putin sa proti tomu ostro postaví. Do rámca podobných snáh Washingtonu patrí aj nedávna návšteva riaditeľa CIA Williama J. Burnsa v Islamabade, kde sa stretol s náčelníkom pakistanskej armády a riaditeľom Inter-Services Intelligence, aby ho získal pre obnovenie protiteroristickej spolupráce USA a Pakistanu. Ide totiž o to, aby CIA mohla znovu používať leteckú základňu Shamsi v západnom Pakistane na vysielanie dronov do Afganistanu, ktoré Pakistan v roku 2011 zastavil, pretože vláda v Islamabade vtedy verejne odmietla na svojom území operácie CIA proti Talibanu.