Autor Igor Cibula

17. decembra 2018

Rusko a Čína spolupracujú na vojenských experimentoch – zmena ionosféry môže odrezať komunikácie so satelitmi

Pokračujúca obchodná vojna medzi USA a Čínou umocnená zadržaním finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei Sabriny Meng Wan-čou v Kanade neveští nič dobrého. Ani provokatívna plavba amerického torpédoborca McCampbell v blízkosti Zálivu Petra Veľkého vo vzdialenosti na dostrel rakiet od základne Tichomorskej flotily Ruskej federácie nie je dobrým znamením pre budúci vývoj vzťahov Ruska a Číny k Spojeným štátom. V rámci takýchto faktov ani najnovšie správy o kontroverzných pokusoch Číny a Ruska s cieľom zahrievaním zmeniť zemskú atmosféru neznejú povzbudivo k optimistickejším očakávaniam. Podľa vyjadrenia čínskych vedcov obe krajiny testujú vojenské aplikácie technológie na kontrolu ionosféry, ktorá umožňuje odraziť rádiové signály pre komunikáciu na dlhé vzdialenosti. Na margo tejto čínsko-ruskej spolupráce dekanka Fakulty fyziky a optoelektronického inžinierstva na Univerzite Xidian – ktorá patrí medzi najlepšie v Číne – prof. Guo Lixin konštatovala, že takáto spolupráca je pre Čínu veľmi zriedkavá, pretože ide o „príliš citlivú technológiu.“

Čítaj viac »

14. decembra 2018

Povrchné moralizátorské mýty Západu o dnešnom Rusku – cieľom prezidenta Putina je vytvoriť alternatívu Západu

Odkedy prišiel v roku 2000 k moci prezident Vladimír Putin, analýza pomerov v Rusku, ako aj jeho vonkajších vzťahov sa na Západe do značnej miery zameriavala na dve interpretácie jeho režimu. Prvá argumentuje tým, že Rusko je mafiánsky štát, v ktorom hlavným cieľom vládnucej elity je nakradnúť si doma peniaze a potom ich ukryť a minúť v zahraničí. Podľa druhej interpretácie Putin je rukojemníkom svojej vlastnej popularity a čokoľvek sa robí, či už v Rusku alebo mimo Ruska, robí sa na podporu jeho ratingu. Tieto teórie poskytujú rámec pre vysvetľovanie Ruska, ale sú poznačené zmäteným moralizátorstvom a sú zásadne v rozpore s realitou, i keď mnohí politici, analytici i výskumníci sa s nimi stotožnili. Skutočne pochopiť, čo motivuje Kremeľ, si vyžaduje poznať, ako samotný Kremeľ vyvracia tieto mýty.

Čítaj viac »

7. decembra 2018

Lajčákov úmysel zostať vo funkcii nepotešil hlavne opozíciu – predseda SNS akosi preceňuje svoj politický vplyv a váhu

V súvislosti s rozhodnutím Miroslava Lajčáka zostať vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí sa žiada nekompetentným analytikom i politikom opozície vysvetliť, že rezignácia verejného činiteľa na významný post sa považuje v zavedených demokraciách za regulárny politický manéver. Využívajú ju pre veľký politický efekt na dosiahnutie určitého cieľa, čo sa nepovažuje za neobvyklú politickú prax. Napríklad v roku 1995 britský konzervatívny premiér John Major rezignoval na funkciu vodcu Konzervatívnej strany, aby týmto gestom umlčal svojich kritikov vo vnútri strany. Rezignáciou si posilnil svoju autoritu a po rezignácii bol opätovne zvolený, takže pokračoval aj vo funkcii premiéra, až kým nebol v roku 1997 porazený. Iným prípadom je rezignácia amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý opakovane predložil prezidentovi Georgeovi W. Bushovi demisiu kvôli škandálnemu zneužívaniu väznice Abu Ghraib. Šéf Bieleho domu rezignáciu odmietol a Rumsfeld ďalej pôsobil vo svojej funkcii v Pentagone. Aktuálnym príkladom je nemecký minister vnútra Horst Seehofer, ktorý sa vyhrážal kancelárke Angele Merkelovej, ak nepristúpi na zmenu azylového režimu na nemeckých hraniciach pre migrantov.

Čítaj viac »

5. decembra 2018

Kriticky o vplyve iracionality na demokratickú politiku

Keď som sa v roku 1959 po maturite rozhodol študovať žurnalistiku, mojím vzorom bol americký novinár a komentátor Walter Lippmann. Niektoré jeho komentáre z denníka New York Herald Tribune som poznal z komunistických denníkov Pravda a Rudé právo – boli to však iba tie, kde kritizoval politiku Bieleho domu alebo aktivity Spojených štátov na medzinárodnej scéne – ale našťastie som poznal aj iné Lippmannove komentáre, ktoré som počúval na rozhlasovej stanici Slobodná Európa. V čase mojich vysokoškolských štúdií a novinárskych začiatkov som ešte nepoznal Waltera Lippmanna ako politológa a filozofa, čo sa mi podarilo až oveľa neskôr – po roku 1989, keď padol komunistický režim a sloboda nám otvorila nielen brány ku konzumnej spoločnosti, ale aj svet myslenia bez obmedzení a limitov.

Čítaj viac »

2. decembra 2018

Viktor Orbán a Jaroslaw Kaczynski ako Dankove vzory – šéf parlamentu by chcel privábiť do svojho košiara voličov Smer-u

Ak predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko považoval svoju kampaň okolo tzv. marrakéšskeho paktu o migrácii a kritiku ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako „pôvodcu“ tohto zla pre Slovenskú republiku za jedného z jeho hlavných vinníkov za racionálny prístup, potom to nebol príliš uvážlivý krok voči koaličnému partnerovi – strane Smer-SD. Azda mal voliť diplomatickejší spôsob na prezentáciu svojich výhrad a nenechať sa uniesť nabubrelou rétorikou, skôr vhodnou do bulvárnych médií než na parlamentnú pôdu. V takomto kontexte nie je prekvapením, že premiér Peter Pellegrini s rovnakou priamočiarosťou verejne konštatoval, že minister obrany Peter Gajdoš – nominant SNS – bude musieť vysvetliť, prečo bez vedomia vlády a ministra financií podpísal zmluvy na nákup amerických stíhačiek F-16. Premiér „bez obalu“ povedal, že Gajdoš nesplnil ani uznesenie kabinetu, a preto predseda vlády zmluvy považuje za neplatné a obrana ich môže „akurát tak skartovať.“

Čítaj viac »

30. novembra 2018

Polemikou o migračnom pakte z Marrakéša sa začala predvolebná kampaň na Slovensku – politici parazitujú na globálnom probléme

Ani nie pred týždňom premiér Peter Pellegrini v súvislosti s účasťou Slovenska na konferencii v Marrakéši – ktorá je venovaná Globálnemu paktu o migrácii – navrhoval odmietnuť pakt, ale vyslať do Marrakéša delegáciu Slovenskej republiky na úrovni veľvyslanca, ktorý by vysvetlil, prečo s paktom nesúhlasíme. Podľa koaličnej strany Most-Híd najlepšie by bolo hľadať riešenie za rokovacím stolom, a preto strana podporovala stanovisko ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, že do Marrakéša treba ísť, aby Slovensko mohlo prezentovať svoj postoj. Vývoj za nasledujúce štyri dni dospel k tomu, že v atmosfére „vybičovaného“ populizmu a demagógie Národná rada SR neakceptovala uvedené riešenia a Lajčák splnil svoju „hrozbu“, že podá demisiu, ak Slovensko na konferenciu do Marrakéša nepôjde. Vládna koalícia sa hlavne pričinením predsedu parlamentu dostala temer na hranu svojej ďalšej existencie a premiér Pellegrini verejne deklaroval, že sa bude zo všetkých síl snažiť, aby Lajčák svoju demisiu odvolal.

Čítaj viac »

28. novembra 2018

Ako Irán využíva svoju kybernetickú armádu – zaostáva za krajinami ako USA, Čína alebo Rusko, ale kompenzuje to kompetentným výberom cieľov

Hlavnou úlohou iránskych kybernetických vojsk je vyslať jasný signál svetovým mocnostiam: Teherán nie je vždy schopný účinne sa brániť pred útokmi v kybernetickom priestore, ale je neustále pripravený odpovedať Spojeným štátom alebo ich spojencom na akékoľvek aktivity adresované Iránu. Keďže si je vedomý svojej nepripravenosti reagovať na akcie najvyspelejších krajín, radšej udrie na najslabšie miesta protivníkov. Podľa tejto logiky stáva sa jedným z najčastejších cieľov útokov Saudská Arábia – hlavný partner Spojených štátov na Strednom východe, ktorý nemá dobre vyvinutú kybernetickú obranu. Snaží sa poraziť súpera v najslabších bodoch a rovnaké signály iránsky režim vysiela aj domácej opozícii. Hackerské útoky na lokality aktivistov a opozičných médií by im mali dať najavo, že odporcovia režimu aj na internete sú v jeho dosahu.Hlavnou úlohou iránskych kybernetických vojsk je vyslať jasný signál svetovým mocnostiam: Teherán nie je vždy schopný účinne sa brániť pred útokmi v kybernetickom priestore, ale je neustále pripravený odpovedať Spojeným štátom alebo ich spojencom na akékoľvek aktivity adresované Iránu. Keďže si je vedomý svojej nepripravenosti reagovať na akcie najvyspelejších krajín, radšej udrie na najslabšie miesta protivníkov. Podľa tejto logiky stáva sa jedným z najčastejších cieľov útokov Saudská Arábia – hlavný partner Spojených štátov na Strednom východe, ktorý nemá dobre vyvinutú kybernetickú obranu. Snaží sa poraziť súpera v najslabších bodoch a rovnaké signály iránsky režim vysiela aj domácej opozícii. Hackerské útoky na lokality aktivistov a opozičných médií by im mali dať najavo, že odporcovia režimu aj na internete sú v jeho dosahu.

Čítaj viac »

24. novembra 2018

Súčasná stratégia Ruska sa nelíši od staromódneho zastrašovania Moskvy – odstrašovanie spočíva na princípe „nejednoznačnosti“

S kýmkoľvek hovoríte vo Washingtone – s výnimkou amerického prezidenta – môžete počuť zlovestnú mantru: Rusi sú späť. Moskva zasieva rozbroje medzi západnými štátmi a snaží sa obnoviť svoju sféru vplyvu v bývalých sovietskych republikách i mimo nich. Ruská federácia má nielen viac jadrových zbraní ako ktorákoľvek iná krajina na svete, ale tiež investuje do arzenálu moderných jadrových zbraní s nízkou účinnosťou, ktoré by boli použiteľné v obmedzenom jadrovom boji. Mnohí analytici sa obávajú, že Rusko bude prvé, ktoré siahne po jadrových zbraniach v budúcej vojne a urobí to tak rýchle, aby bombardovaním protivníka ukončilo konflikt – je to eskalácia označovaná ako „ eskalácia k deeskalácii.“ Spojené štáty si myslia, že môžu brániť seba a svojich spojencov modernizáciou vlastného jadrového arzenálu. Predovšetkým Washington by mal vyvíjať viac jadrových zbraní s nižšou účinnosťou na nasadenie v bojových operáciách alebo riskovať, že bude v budúcej vojne porazený.

Čítaj viac »

21. novembra 2018

Neochota Lajčáka kandidovať za prezidenta je zlý signál pre Smer – stratil Fico schopnosť vnímať zložitosť politickej reality ?

Uznesenie Zahraničného výboru Národnej rady SR, že by sa Slovensko nemalo zúčastniť konferencie o migračnom pakte v Marakéši utvrdilo ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka v jeho už dávnejšie avizovanom rozhodnutí, že sa nebude uchádzať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách o post hlavy štátu. Keďže priestor pre svoju ďalšiu profesionálnu sebarealizáciu vidí naďalej v diplomacii, nemožno vylúčiť, že sa postu ministra zahraničných vecí nevzdá – a to nielen preto, že si jeho kvality vysoko cení premiér Peter Pellegrini – ale tiež kvôli tomu, aby využil príležitosť prezentovať ich v národných farbách Slovenska, ktoré od 1. januára 2019 prevezme predsednícku stoličku v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Aparát ministerstva zahraničných vecí už dva roky pracuje pod jeho vedením na príprave agendy tejto najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácie na svete. Po jeho ročnom pôsobení vo funkcii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN sotva sa nájde na Slovensku skúsenejší a schopnejší diplomat – ktorý by elegantne zvládol povinnosti, súvisiace s funkciou úradujúceho predsedu OBSE – ako je práve Lajčák.

Čítaj viac »

20. novembra 2018

Spoločná európska armáda je vzdialená ilúzia – Washington sa obáva, že by ozbrojené sily EÚ boli konkurenciou NATO

V decembri minulého roku sa 25 členských štátov Európskej únie – vrátane Slovenska – dohodlo na projekte „Stálej štruktúrovanej spolupráce“, ktorý je známy pod oficiálnou skratkou PESCO. Včera ministri zahraničných vecí a obrany EÚ oznámili druhé kolo rokovaní o tejto iniciatíve, ktorá zahrnuje množstvo spoločných vojenských projektov od založenia špionážnej školy až po novú generáciu pozemných rakiet; ale tieto kroky však naznačujú, že vyhliadky na európsku armádu zostávajú vzdialené. Analytici vnímajú nedávne výzvy vedúcich predstaviteľov Francúzska a Nemecka na vytvorenie európskej armády väčšinou ako rétorické záväzky na plnenie úlohy, ktorú nie je Európska únia schopná ani ochotná na seba prevziať. Obranná analytička Európskej rady pre zahraničné vzťahy Ulrika Frankeová konštatovala, že „skutočná európska armáda by znamenala skutočnú fúziu európskych ozbrojených síl. A to nie je niečo, čo by sme chceli urobiť alebo dokážeme urobiť v najbližších desaťročiach.“

Čítaj viac »