Povrchné moralizátorské mýty Západu o dnešnom Rusku – cieľom prezidenta Putina je vytvoriť alternatívu Západu
Odkedy prišiel v roku 2000 k moci prezident Vladimír Putin, analýza pomerov v Rusku, ako aj jeho vonkajších vzťahov sa na Západe do značnej miery zameriavala na dve interpretácie jeho režimu. Prvá argumentuje tým, že Rusko je mafiánsky štát, v ktorom hlavným cieľom vládnucej elity je nakradnúť si doma peniaze a potom ich ukryť a minúť v zahraničí. Podľa druhej interpretácie Putin je rukojemníkom svojej vlastnej popularity a čokoľvek sa robí, či už v Rusku alebo mimo Ruska, robí sa na podporu jeho ratingu. Tieto teórie poskytujú rámec pre vysvetľovanie Ruska, ale sú poznačené zmäteným moralizátorstvom a sú zásadne v rozpore s realitou, i keď mnohí politici, analytici i výskumníci sa s nimi stotožnili. Skutočne pochopiť, čo motivuje Kremeľ, si vyžaduje poznať, ako samotný Kremeľ vyvracia tieto mýty.
Podľa ruského novinára a analytika moskovského centra Nadácie Carnegie a šéfredaktora internetového portálu Carnegie.ru Alexandra Baunova medzi spolupracovníkmi Kremľa existuje veľa korupcie. O tom, ako funguje ruský štát, autor uverejnil článok aj v denníku The New York Times, kde píše o tom, ako profitujú z krajiny, ukladajú si zisky do off-shorových bankových centier a míňajú na trhu s nehnuteľnosťami v Londýne a svoje deti posielajú študovať do škôl na Západe. Ale ak by ruská elita bola iba mafiánskym štátom, ktorý sa venuje iba vlastnému blahobytu, nikdy by neurobil nič, čo by mu pomáhalo s investíciami a výdajmi v zahraničí. Analytik poukazuje na to, že Putinove „trúfalé“ zahraničnopolitické dobrodružstvá v posledných rokoch – najmä na Kryme – mu získali podporu väčšiny ruskej elity napriek tomu, že viedli k nepríjemným sankciám.
Baunov podotkol, že prezident Putin, ako väčšina politikov – najmä autoritatívnych populistov – dbá o svoju popularitu. Jedným z cieľov anexie Krymu bolo posilniť jeho klesajúci rating. Ale to nie je jediné, čo mu robí starosti. V júli schválil ruský parlament zvýšenie veku na odchod do dôchodku, čo vyvolalo vlnu nespokojnosti. Prieskumy zistili, že až 90 % Rusov s týmito opatreniami nesúhlasilo a dokonca boli proti nim aj pouličné protesty. Napriek tomu sa Kremeľ snaží postupovať s reformami dopredu. Nie je to jediný moment, keď Putin prijal nepopulárnu domácu politiku. Odbúral ďalšie výhody a zaviedol aj mýto a ďalšie dane, čo viedlo k veľkým protestom. Prečo ruský režim opakovane a opakovane riskuje a podniká kroky ohrozujúce osobné bohatstvo parterov Putina alebo poškodujúce popularitu prezidenta ? Pretože Rusko nie sú Filipíny ani Guatemala. Ruská elita má globálne ambície. Putin a jeho kolegovia sú presvedčení, že Rusko by malo svoje ekonomické, vojenské a politické smerovanie plánovať po celom svete.
Uvedené ambície spočívajú na veľkosti Ruska a jeho histórii, existujú už celé stáročia. Boli oslabené porážkou Moskvy v studenej vojne, keď veľká časť ruskej elity sa rozhodla, že najlepšou voľbou bude jednoducho sa pripojiť k víťaznému Západu. Ale bolo to iba dočasné. Finančná kríza v roku 2008 – prvá veľká globálna kríza od pádu Sovietskeho zväzu – podkopala dôveru v západnú ekonomiku. Potom v roku 2012 Spojené štáty schválili tzv. Magnitského zákon, sankcie proti ruským podnikateľom a spojencom Vladimíra Putina. Kombinácia týchto dvoch udalostí odhalila ekonomickú a politickú nespoľahlivosť Západu. V protiklade s tým Putin sa stal lepším garantom majetkových aktív. Počas hospodárskej krízy sa stal ruským veriteľom poslednej inštancie a poskytol obrovské sumy štátnych peňazí, aby pomohol veľkým ruským podnikateľom zachrániť ich spoločnosti, ktoré dostali od ich západných veriteľov výzvy na dodatočné vyrovnanie. V takomto kontexte bola akceptovaná myšlienka: čím je silnejší štát, tým väčšia je jeho schopnosť chrániť.
Autor pripomína, že Rusko v posledných rokoch napínalo svoje „svaly“ po celom svete, nasadilo vojakov na Ukrajine i v Sýrii, podniklo kybernetické operácie a snažilo sa niekedy úspešne nájsť spojencov v boji o „multipolárny svet“ medzi politickými silami na Filipínach, v Afrike, Európe a Latinskej Amerike. Niekedy to vyvoláva tlak zo Západu, ale to všetko je súčasť stratégie. Dokonca aj v domácich záležitostiach sa Putin a jeho spojenci riadia tým, aby zabezpečili pozíciu Ruska vo svete. Rusko má nižší dôchodkový vek ako väčšina vyspelých ekonomík a v budúcnosti sa očakáva, že suma zaplatená do systému bude „balónik“ pred výbuchom. Vláda to hodnotí ako prekážku rozvoja národného hospodárstva, a preto je odhodlaná ho zreformovať – hoci je to u väčšiny Rusov nepopulárne. Všetky tieto faktory musia analytici a tvorcovia politiky chápať – najmä v týchto dňoch – keď Rusko a Putin „okupujú“ ich fantáziu. Kedysi sovietski lídri vyhlasovali, že ich ambíciou je „dobehnúť a predstihnúť Západ“. Podľa názoru analytika Baunova Putinov cieľ je iný: on a jeho stúpenci medzi ruskou elitou zistili, že je nielen nemožné dobiehať Západ, ale ani ho nemožno prekonať. Preto chcú vytvoriť jeho alternatívu.
Podľa ruského novinára a analytika moskovského centra Nadácie Carnegie a šéfredaktora internetového portálu Carnegie.ru Alexandra Baunova medzi spolupracovníkmi Kremľa existuje veľa korupcie. O tom, ako funguje ruský štát, autor uverejnil článok aj v denníku The New York Times, kde píše o tom, ako profitujú z krajiny, ukladajú si zisky do off-shorových bankových centier a míňajú na trhu s nehnuteľnosťami v Londýne a svoje deti posielajú študovať do škôl na Západe. Ale ak by ruská elita bola iba mafiánskym štátom, ktorý sa venuje iba vlastnému blahobytu, nikdy by neurobil nič, čo by mu pomáhalo s investíciami a výdajmi v zahraničí. Analytik poukazuje na to, že Putinove „trúfalé“ zahraničnopolitické dobrodružstvá v posledných rokoch – najmä na Kryme – mu získali podporu väčšiny ruskej elity napriek tomu, že viedli k nepríjemným sankciám.
Baunov podotkol, že prezident Putin, ako väčšina politikov – najmä autoritatívnych populistov – dbá o svoju popularitu. Jedným z cieľov anexie Krymu bolo posilniť jeho klesajúci rating. Ale to nie je jediné, čo mu robí starosti. V júli schválil ruský parlament zvýšenie veku na odchod do dôchodku, čo vyvolalo vlnu nespokojnosti. Prieskumy zistili, že až 90 % Rusov s týmito opatreniami nesúhlasilo a dokonca boli proti nim aj pouličné protesty. Napriek tomu sa Kremeľ snaží postupovať s reformami dopredu. Nie je to jediný moment, keď Putin prijal nepopulárnu domácu politiku. Odbúral ďalšie výhody a zaviedol aj mýto a ďalšie dane, čo viedlo k veľkým protestom. Prečo ruský režim opakovane a opakovane riskuje a podniká kroky ohrozujúce osobné bohatstvo parterov Putina alebo poškodujúce popularitu prezidenta ? Pretože Rusko nie sú Filipíny ani Guatemala. Ruská elita má globálne ambície. Putin a jeho kolegovia sú presvedčení, že Rusko by malo svoje ekonomické, vojenské a politické smerovanie plánovať po celom svete.
Uvedené ambície spočívajú na veľkosti Ruska a jeho histórii, existujú už celé stáročia. Boli oslabené porážkou Moskvy v studenej vojne, keď veľká časť ruskej elity sa rozhodla, že najlepšou voľbou bude jednoducho sa pripojiť k víťaznému Západu. Ale bolo to iba dočasné. Finančná kríza v roku 2008 – prvá veľká globálna kríza od pádu Sovietskeho zväzu – podkopala dôveru v západnú ekonomiku. Potom v roku 2012 Spojené štáty schválili tzv. Magnitského zákon, sankcie proti ruským podnikateľom a spojencom Vladimíra Putina. Kombinácia týchto dvoch udalostí odhalila ekonomickú a politickú nespoľahlivosť Západu. V protiklade s tým Putin sa stal lepším garantom majetkových aktív. Počas hospodárskej krízy sa stal ruským veriteľom poslednej inštancie a poskytol obrovské sumy štátnych peňazí, aby pomohol veľkým ruským podnikateľom zachrániť ich spoločnosti, ktoré dostali od ich západných veriteľov výzvy na dodatočné vyrovnanie. V takomto kontexte bola akceptovaná myšlienka: čím je silnejší štát, tým väčšia je jeho schopnosť chrániť.
Autor pripomína, že Rusko v posledných rokoch napínalo svoje „svaly“ po celom svete, nasadilo vojakov na Ukrajine i v Sýrii, podniklo kybernetické operácie a snažilo sa niekedy úspešne nájsť spojencov v boji o „multipolárny svet“ medzi politickými silami na Filipínach, v Afrike, Európe a Latinskej Amerike. Niekedy to vyvoláva tlak zo Západu, ale to všetko je súčasť stratégie. Dokonca aj v domácich záležitostiach sa Putin a jeho spojenci riadia tým, aby zabezpečili pozíciu Ruska vo svete. Rusko má nižší dôchodkový vek ako väčšina vyspelých ekonomík a v budúcnosti sa očakáva, že suma zaplatená do systému bude „balónik“ pred výbuchom. Vláda to hodnotí ako prekážku rozvoja národného hospodárstva, a preto je odhodlaná ho zreformovať – hoci je to u väčšiny Rusov nepopulárne. Všetky tieto faktory musia analytici a tvorcovia politiky chápať – najmä v týchto dňoch – keď Rusko a Putin „okupujú“ ich fantáziu. Kedysi sovietski lídri vyhlasovali, že ich ambíciou je „dobehnúť a predstihnúť Západ“. Podľa názoru analytika Baunova Putinov cieľ je iný: on a jeho stúpenci medzi ruskou elitou zistili, že je nielen nemožné dobiehať Západ, ale ani ho nemožno prekonať. Preto chcú vytvoriť jeho alternatívu.