Autor Igor Cibula

V utorok 1. októbra 2019 oslavuje Čína 70. výročie založenia Čínskej ľudovej republiky. Peking predvedie svoje rastúce bohatstvo, technologickú zdatnosť, vojenskú moc a diplomatický vplyv veľkolepým sprievodom. V posledných niekoľkých storočiach táto krajina nikdy nevyzerala taká silná ako je dnes, čo je dôsledkom štyridsaťročného hospodárskeho rozmachu, ktorý vyvolala reforma voľného trhu a politika otvorenosti, ktoré inicioval vodca Teng Siao-pching. Za uplynulých 40 rokov bola Čína svedkom niečoho ako je ekonomický zázrak. Jej hrubý domáci produkt na obyvateľa sa zvýšil z 200 $ v roku 1979 – keď 80% Číňanov vo vidieckych oblastiach žilo v absolútnej chudobe – na úroveň približne 10 000 $ v minulom roku. Koncom roka 2010 Čína predbehla Japonsko ako druhá najväčšia ekonomika sveta a v roku 2017 sa podľa OSN dostala na 75. miesto na svete z hľadiska priemerného HDP na obyvateľa. Vzrástla tiež priemerná dĺžka života: zo 66 rokov v roku 1979 na 76 v roku 2016. V niektorých sektoroch ekonomiky – napríklad v exporte, objeme devízových rezerv, používaní mobilných telefónov a internetu i v predaji automobilov – Čína patrí v súčasnosti medzi svetovú špičku; a v poslednom desaťročí sa stala hlavným motorom globálneho ekonomického rastu.

Americký internetový portál Breaking Defense citoval predstaviteľa Pentagonu, že „NATO nie je pripravené odraziť útoky rojov malých bezpilotných lietadiel a rakiet krátkeho dosahu, ako sú tie, ktoré zasiahli ropné zariadenia Saudskej Arábie.“ Expert amerického ministerstva obrany John Rood poukázal na typ útokov, ktoré Rusko začalo na Ukrajine a Irán v Saudskej Arábii začiatkom tohto mesiaca. Na stretnutí Centra pre analýzu európskej politiky vo Washingtone uviedol, že hrozby, ktoré tieto zbrane a taktiky vyvolali, sa vyvinuli rýchlejšie ako schopnosť NATO vytvoriť protiraketovú obranu a radarové systémy na detekciu menších a rýchlejšie sa pohybujúcich objektov. Uvádzaný internetový portál podotýka, že útok, ktorý zasiahol 17 rôznych cieľov v dobre stráženom zariadení, kritickom pre saudský ropný priemysel, šokoval svet a prinútil administratívu prezidenta Donalda Trumpa, aby vyslala stovky vojakov a ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany do Saudskej Arábie, ktorá už kúpila za stovky miliárd dolárov moderné americké vojenské systémy v priebehu posledných rokov.

Autorka komentára Kseňa Lučenková – novinárka, ktorá sa špecializuje na ruskú cirkevnú politiku – na internetovom portáli moskovského centra Nadácie Carnegie uviedla, že nastal vzácny, „bezprecedentný“ prípad. Stalo sa po prvý raz, že duchovenstvo Ruskej pravoslávnej cirkvi „spáchalo“ kolektívnu akciu, ktorá nebola koordinovaná s cirkevnými autoritami. A po druhé nastala situácia, že kňazi po prvýkrát bránili svojich farníkov, a nie naopak. V jeden deň podpísalo viac ako sto duchovných Ruskej pravoslávnej cirkvi otvorený list kňazov na obranu väzňov v tzv. „moskovskom prípade“. Niektorí z nich sú známi z Moskvy, Petrohradu aj zo zahraničných farností, ale väčšina kňazov pochádza z regiónov. Okrem moskovskej oblasti ide o Volgograd, Rostov, Tomsk, Minusinsk, Veľký Novgorod, Nižný Novgorod, Tver, Saratov, Ťjumeň, Irkutsk, Kostromu, Rjazaň, Orlovskú oblasť a ďalšie. Ešte pôsobivejšie bolo, že týchto sto kňazov podnietilo ďalšie cechové združenia. Hneď po nich napísali otvorené listy učitelia, lekári, zamestnanci mimovládnych organizácií, právnici, IT-špecialisti. Zozbierali sa tisíce podpisov. Nehovorili sami za seba, ale v mene všetkých.

Prekvapivé odvolanie Johna Boltona z pozície poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť vyvolalo obavy v Izraeli, otázniky v Teheráne a nezostalo bez ozveny ani v Moskve, kde si kladú otázku, ako jeho odchod z Bieleho domu ovplyvní vzťahy Spojených štátov s Ruskom. V Moskve Boltonov vplyv často spájali s odstúpením Spojených štátov od zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a s nezáujmom o predĺženie platnosti zmluvy START-3. Ale rozhodnutie Trumpa o zmluve INF a jeho postoj k dohode START-3 nie sú ani tak založené na zásadnom postoji „Preč s kontrolou zbrojenia!“, ale na vnímaní Číny ako hlavnej hrozby pre USA. Prepustenie Johna Boltona z funkcie poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť je jedným z prekvapení, o ktorých sa vie, že k nim dôjde, ale nevie sa kedy. Už na jar sa ukazovalo, že Trump pochybuje o Boltonovi – ktorého vymenoval len o rok predtým – a že zjavne uprednostňuje ministra zahraničných vecí Mika Pompea, ktorý mal s Boltonom napäté vzťahy. Začiatkom jesene prezidentovi došla trpezlivosť. Či poslednou „kvapkou“ bol príbeh s pozvaním Talibanu na summit s Trumpom v Camp-Davide alebo niečo iné, to nie je také dôležité. Bez obvyklých Trumpovch ceremónií bol Bolton prepustený.