Autor Igor Cibula

Možno pozorovatelia politických pomerov na Slovensku – ktorí sa intenzívne „špárajú“ v komplikovaných zákutiach chorej duše Igora Matoviča – si všimli nedávne verejné vyjadrenie predsedu najsilnejšej vládnej strany o jeho obavách, že „po ďalších voľbách nám tu reálne hrozí konglomerát typu mafia light, čiže Pellegrini, SaS, Progresívne Slovensko. To je scenár, ktorý sa tu črtá.“ Z citovaného výroku bývalého premiéra  možno logicky usudzovať, že predseda strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ešte vníma reálne fakty, i keď niektoré jeho riešenia aktuálnych problémov spoločnosti z pozície ministra financií tak nepôsobia. Azda aj tu kdesi možno hľadať vysvetlenie Matovičovho správania, ktoré svedčí o tom, že ani on si nerobí ilúzie, ako môže súčasná vládna koalícia v najbližších parlamentných voľbách dopadnúť, avšak napriek tomu nestratil nádej, že voliči zostanú tak naivní, ako boli vo februári 2020 a nechajú sa kúpiť primitívnymi populistickými gestami.

Podľa vyjadrení odborníkov, politikov i väčšiny médií Slovensko speje k humanitárnej kríze, ktorá však neprichádza ako tzv. „čierna labuť,“  ako sa metaforicky pomenúvajú neočakávané udalosti, ktoré majú významný vplyv na spoločnosť.  Pandemické trendy v Európe i situácia v našej krajine totiž už skôr naznačovali, že nastane stav, keď expanzia koronavírusu Covid-19 prekoná kapacitu nášho zdravotníckeho systému a prinesie nedozierne následky nielen pre zdravie a životy ľudí, ale aj vnútropolitickú stabilitu organizmu štátu. V aktuálnej krízovej situácii sa ukazuje, že vládne i opozičné politické elity nedisponujú osobnosťami, ktoré by boli schopné pozitívne zasahovať do vývoja pandémie tak, aby zabránili pribúdaniu ďalších komplikácií a konštruktívne vplývali na atmosféru v spoločnosti. Ani politicky neskúsená prezidentka republiky nedokáže kompetentne zastať úlohu aktívneho mediátora a prenecháva iniciatívu straníckym lídrom, vnímajúcim zodpovednosť za vývoj pomerov v štáte populistickou optikou ich volebných preferencií, skreslených manipuláciou médií i sociálnych sietí.

Ani špekulatívne argumenty o neefektívnosti vakcinácie proti pandémii Covid-19 nemôžu vyvrátiť preukázateľné štatistické čísla,  každodenne potvrdzujúce, že na Slovensku je pravidelne cca 70 i viac % nakazených koronavírusom Covid-19, ktorí sa nedali zaočkovať. Práve teraz, keď tretia vlna pandémie sa turbulentne šíri hlavne medzi nezaočkovanými, vláda Slovenskej republiky by nemala váhať a rozhodnúť sa pre také opatrenie, aké proti šíreniu koronavírusu prijali krajiny, kde očkovanie pozitívne ovplyvnilo boj s pandémiou. Zatiaľ čo v iných štátoch Európskej únie – ako napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku – prijímajú radikálne opatrenia, aby vyvíjali tlak na nezaočkovaných, slovenská vláda stále iba váhavo špekuluje nad polovičatými riešeniami, pretože sa obáva negatívnej reakcie tých, čo sa vakcinácii bránia. Zdá sa, že politická labilita súčasnej vládnej koalície je hlavnou príčinou toho, že Slovensko patrí medzi najhorších v Európe v rebríčku postihnutých koronavírusom Covid-19.

Na Slovensku prebieha proces erózie právneho štátu – a to práve v tejto dobe, keď spoločnosť očakáva, že sa krajina zbaví korupcie, klientelizmu, zneužívania štátnych funkcií a hydry partokracie – aj keď to nebude ľahké – keďže táto neresť sa postupne šírila v spoločnosti už od dôb Mečiarových vlád. Medzi prejavy rozkladu štruktúr štátu patrí konflikt – eufemisticky pomenovaný ako „vojna policajtov – a najnovšie aféra súvisiaca s odpočúvaním opozičných politikov a advokátov vyšetrovaných osôb na „pytliackej chate“ strane Smer-SD nakloneného podnikateľa  Miroslava Bödöra. Negatívnu stránku týchto javov si všimli aj novinári a komentátori, ktorých nemožno podozrievať zo sympatií k Robertovi Ficovi a jeho strane Smer-SD. Situáciu výstižne vyjadril svojimi otázkami Dag Daniš z konzervatívneho denníka Postoj: „Viete si predstaviť, že by NAKA za Ficovej vlády sledovala a odpočúvala Kisku s Matovičom? A advokátov, s ktorými sa stretávali ? A že by pri žiadosti o nasadenie odpočúvania oklamali sudcu legendou o jeleňovi a pytliakovi ? A ešte by sa tým pochválili v médiách, ktoré by pri tom radostne tlieskali ?“

Investigatívne centrum Jána Kuciaka odhalilo, že v rámci pandemickej pomoci štátu podnikateľom a firmám celkovo až 24 miliónov eur išlo schránkovým firmám. Až po zverejnení tejto informácie minister práce a rodiny Milan Krajniak túto skutočnosť potvrdil, pričom uviedol, že o machináciách štyroch úradníkov na úrade práce v Pezinku sa dozvedel už 20. augusta tohto roku a ešte v ten deň kontaktoval vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka, ministra vnútra Romana Mikulca a podal vo veci trestné oznámenie. V súvislosti s touto kauzou sa vynára viacero otáznikov – predovšetkým, prečo tak dlhý čas o zlodejstve zanovito mlčal a v polovici septembra novinárom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka informáciu poprel. Vyhovára sa na políciu, kvôli ktorej vraj nechcel mariť vyšetrovanie. Informované zdroje však uvádzajú, že v skutočnosti minister Krajniak dúfal, že sa podarí škandál ututlať a chcel získať čas, aby pozháňal argumenty na svoju obranu.

Slovensko sa ocitlo v zložitej situácii, pretože bremeno pandémie znásobilo problémy, ktorými globálne šírenie koronavírusu Covid-19 postihlo svetovú ekonomiku a umocnili ich aj faktory geopolitického súperenia medzi USA a Čínou. Okrem toho priťažujúcou okolnosťou nezávideniahodnej situácie je intelektuálny stav súčasnej koaličnej vlády, kde iba málo ministrov je vybavených schopnosťami, aké sa vyžadujú od primerane kompetentného a zodpovedného ústavného činiteľa. Škoda, že v Hegerovom kabinete je iba zopár takých, ako je minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Nastúpil do rezortu zdevastovaného nekompetentným riadením protežanta Igora Matoviča – Marekom Krajčím a bez politických tirád sa pustil do riešenia zdedených problémov. Slúži mu ku cti, že sa nebál kritiky populistického demagóga na čele vládnej strany OĽaNO – ba dokonca verejne deklaroval, že je zástancom povinného očkovania proti Covid-19. Ani sa nerozpakoval povedať, že nie je na to politická vôľa, pretože je odborník a nepatrí medzi väčšinu oportunistických politikov, ktorými je obklopený vo vláde.