CIA považuje Poľsko za 51. štát americkej Únie – poľskí špióni pomáhali Spojeným štátom v Iraku, Iráne, na Kube i v Severnej Kórei

CIA má najužšie vzťahy so spravodajskými službami z iných anglicky hovoriacich demokracií – Veľkej Británie, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu. Väzby také blízke, že ich aliancia dostala názov „Päť očí.“ Ale nesmierne dôležitý spravodajský vzťah udržiava s inou krajinou: Poľskom. Mimochodom – spravodajskí dôstojníci z tejto krajiny fungovali desaťročia takmer ako cenní spolupracovníci Ústrednej spravodajskej služby. „Poľsko je 51. štát,“ pripomenul pri jednej príležitosti predstaviteľ CIA James Pavitt, bývalý zástupca riaditeľa CIA pre operácie (1999-2004).   Korene tohto blízkeho vzťahu siahajú až do studenej vojny. Je to príbeh o statočnosti, pokrvných putách a – samozrejme – o zrade. Spojeným štátom táto aliancia poskytla verného spojenca s významnými pozíciami na niektorých z najnebezpečnejších miest sveta. Poľsko získalo možnosť zbaviť sa sovietskeho jarma a integrovať sa do západného bloku. Zaplatilo však vysokú cenu.

Spravodajská spolupráca medzi USA a Poľskom sa začala 1. marca 1990, keď zazvonil na poľskom veľvyslanectve v Lisabone dôstojník CIA John Palevich, aby nadviazal kontakt so šéfom poľskej spravodajskej rezidentúry. Podrobnosti opisuje novinár a publicista John Pomfret vo svojej knihe „Z Varšavy s láskou: Poľskí špióni, CIA a vytvorenie nepravdepodobnej aliancie.“ Jej obsah autor zhrnul nedávno do eseje v denníku The New York Times. Podľa Johna Pomfreta po nečakanej návšteve v Lisabone Poliaci mali čoskoro šancu ukázať, čo dokážu. O svojich kvalitách presvedčili Američanov už v októbri 1990, keď Varšava vyslala do Iraku známeho špióna z komunistickej éry, aby zachránil šiestich amerických spravodajských a vojenských dôstojníkov, ktorí uviazli v Bagdade po invázii Saddáma Husajna do Kuvajtu. Operácia Friendly Saddam – ako ju nazvali – otvorila dvere pre spoluprácu medzi Poľskom a Spojenými štátmi. „Rýchlo vzniklo akési pokrvné puto medzi týmito dvoma službami,“ spomína Bill Norville, ktorý bol v tom čase šéfom rezidentúry CIA vo Varšave a dohliadal na to, čo sa čoskoro stalo záplavou nových spoločných operácií.

CIA  spolupracovala s poľskými špiónmi po celom svete. “Nebolo doslova nič, čo by neurobili, aby nás podporili,” prezradil dlhoročný americký spravodajský veterán v Poľsku Norville. A zdôraznil, že vzhľadom na dôveru USA v špionážne schopnosti Poľska, “bolo len veľmi málo toho, čo by sme od nich nežiadali, aby nás podporili.”  Kľúčovou výhodou pre Američanov bol prístup Poľska do krajín, kde Spojené štáty americké nemali zastúpenie. Platilo to najmä v hlavnom meste Severnej Kórei Pchjongjangu. Poľsko totiž rozvíjalo úzke vzťahy so Severnou Kóreou počas komunistickej éry. Len v rokoch 1986 a 1987 navštívilo Severnú Kóreu 280 poľských delegátov, vrátane vojenských dôstojníkov, klaviristov, vedcov a obchodníkov. Po skončení studenej vojny boli poľské kontakty a názory na situáciu v Severnej Kórei pokladnicou pre Spojené štáty. Čoskoro začali Poliaci dovážať na svoju ambasádu v Pchjongjangu aj vybavenie americkej výroby, aby zaplnili inak prázdny priestor.

Ďalším takýmto miestom bola Kuba, kde malo Poľsko svoje pozície. Prvý postkomunistický šéf poľskej spravodajskej misie vo Washingtone Ryszard Uniwersal povedal, že prišiel do Spojených štátov s dlhým zoznamom kontaktov v Havane. Pôsobil tam koncom sedemdesiatych rokov, stretol sa s Fidélom Castrom a nadviazal spravodajské spojenie s kubánskou špionážnou agentúrou.

Poliaci dôverovali CIA a zaobchádzali s jej dôstojníkmi v Poľsku, ako keby boli všetci členmi tej istej služby. Americkí spravodajskí dôstojníci spomínali, ako sa bez sprievodu túlali po sídle poľskej špionážnej agentúry. „Táto dôvera sa ukázala ako nesprávna“ – napísal vo svojej eseji John Pomfret.

V mesiacoch po útokoch z 11. septembra sa CIA spýtala poľských predstaviteľov, či krajina povolí Spojeným štátom zadržiavať na poľskom území osoby podozrivé z terorizmu. Podľa vtedajšieho poľského prezidenta Alexandra Kwasniewského Poliaci požiadali CIA, aby sa písomne zaviazala k určitému štandardu zaobchádzania s väzňami. CIA odmietla takýto dokument podpísať. Poliaci aj tak súhlasili. Prví zadržaní začali prichádzať do Poľska v decembri 2002. Vtedy CIA zriadila to, čo sa stalo najdôležitejším z čiernych miest agentúry, v dvojposchodovej vile v areáli výcvikovej základne spravodajských služieb v Poľsku.

Skončil tam aj obvinený strojca útokov z 11. septembra Chalid Shaikh Mohammed.  V marci 2003 žil v zariadení počas dvoch týždňov iba na vode a povedal, že si uvedomil, že je v Poľsku, keď na fľaši s vodou uvidel poľský internetový kód krajiny. Poľskí predstavitelia uviedli, že im bolo nepríjemné, keď im USA zakázali vstup do vily. Napriek tomu poľskí predstavitelia verili CIA, ktorá im sľúbila, že bude tajiť účasť Poľska na čiernych miestach. V novembri 2005 však k americkým reportérom prenikli informácie, že vo východnej Európe existujú tajné lokality. A keď prezident George W. Bush v prejave 6. septembra 2006 konečne uznal existenciu tajných zámorských väzníc, poľskí lídri sa obávali, že miesto v krajine bude odhalené. Cítili sa oklamaní. “Ktorý poľský premiér v budúcnosti povolí operáciu, ktorá porušuje poľské zákony?” spýtal sa Radoslaw Sikorski, bývalý poľský minister obrany, ktorý riadil ďalšie tajné misie so Spojenými štátmi. “Bolo to porušenie dôvery,” hodnotil postup CIA bývalý prezident Alexander Kwasniewski.

V roku 1994, keď bol Michael Sulick šéfom rezidentúry CIA vo Varšave, mal predtuchu, že tento typ krízy postihne vzťah týchto dvoch krajín. “Máme teraz neuveriteľný vzťah,” povedal svojim priateľom z poľskej rozviedky, “ale v určitom bode vás oserieme.” Dodal, že „nie tak, ako by vás osrali Sovieti.  Budete si myslieť, že to myslíme dobre, že všetko dobre dopadne, ale napriek našim najlepším úmyslom vás oserieme.” Aj tak si CIA „pestovala Poliakov“ – konštatuje americký publicista vo svojej knihe. Dvaja poľskí dôstojníci mu ukázali ocenenia, ktoré dostali od CIA za posledných pár rokov. V roku 2004 udelila CIA štyrom poľským dôstojníkom Legion of Merit, najprestížnejšie ocenenie americkej armády pre cudzincov. V roku 2008 dostal druhý tím poľských špiónov vyznamenanie Legion of Merit za misiu zbierajúcu vzorky vzduchu na testovanie prítomnosti obohateného uránu v blízkosti jadrových zariadení v Iráne.

Časom však vzťah ochladol. Súčasnú poľskú vládu vedie strana Právo a spravodlivosť, ktorá začala politickú kampaň práve proti tým mužom, ktorí vytvorili alianciu USA-Poľsko. Tridsať rokov po skončení komunizmu v Poľsku zostáva Strana Právo a spravodlivosť posadnutá potrestaním všetkých, ktorí slúžili starej garde. Ale dôležitejší je jednoduchý fakt, že nepriatelia aj priatelia vedia, že Poľsko je americký spojenec. „Poľsko už nie je vnímané ako nezávislá krajina, ale ako krajina, ktorá aktívne pomáha Spojeným štátom v spravodajských službách,“ poznamenal generál Marek Dukaczewski, ktorý v rokoch 2001 až 2005 riadil poľskú vojenskú spravodajskú službu. Ich vzťah už nie je taký výnimočný ako kedysi.