Kategória: Názory iných

V máji tohto roku bol zvolený za predsedu Účtovnej komory Ruskej federácie Alexej Kudrin – považovaný za najvyššie postaveného činiteľa v Moskve – ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou líniou, že západné sankcie voči Rusku sú neúčinné. Bývalý šéf Centra pre strategický výskum sa takmer pravidelne vyjadruje nielen k otázkam makroekonomickej stability krajiny, ale aj k zahraničnej politike. Analytici si všimli, že v poslednej dobe Kudrin urobil niekoľko verejných vyhlásení, v ktorých označil politické riziká za hlavnú hrozbu pre rozvoj ruskej ekonomiky. Uviedol tiež, že jediným kritériom úspechu ruskej zahraničnej politiky by malo byť zlepšenie vzťahov so Západom. Pred týždňom sa stretol s poprednými predstaviteľmi ruských podnikateľských kruhov a v súvislosti so západnými sankciami sa pred nimi vyjadril, že ak by boli sankcie sprísnené, Rusko by nebolo schopné dosiahnuť ekonomické ciele, stanovené prezidentom Vladimírom Putinom na jeho súčasné funkčné obdobie.

Pojem „dedolarizácia“ sa v Rusku už vžil a používa sa na pomenovanie procesu odstránenia amerického dolára v medzinárodnom platobnom styku subjektov Ruskej federácie so zahraničnými obchodnými partnermi. Keď sa projektom dedolarizácie začali zaoberať ruské ministerstvo financií a Centrálna banka Ruska, obyčajní Rusi sa vystrašili, pretože to pochopili tak, že znamená úplný zákaz obehu cudzej meny, nútenej konverzie dolárových vkladov na ruble a – samozrejme – znehodnotenie rubľa. Ruská vláda naozaj pripravuje projekt dedolarizácie ekonomiky krajiny a ústredná banka, ako aj banka VTB a ďalšie významné ruské banky i veľké exportéri sa angažujú v príprave tohto projektu. Nepôjde však o obmedzenie ekonomickej slobody Rusov, ale o zavedenie zúčtovania v medzištátnom platobnom styku s najväčšími obchodnými partnermi Ruska – Čínou a krajinami Európskej únie – v jüanoch a eurách a so štátmi Euroázijskej ekonomickej únie v rubľoch.

Britský denník Financial Times nedávno pripomenul, že „africká populácia – ktorá sa má do roku 2050 zdvojnásobiť – je najmladšia a najrýchlejšie rastúca na svete. Preto sa africké vlády spoliehajú na strategickú spoluprácu s Čínou, aby investovala do vzniku nových pracovných miest a zavádzania moderných technológií, čo by malo pomôcť zamestnať rastúcu generáciu mestskej mládeže. V afrických metropolách majú záujem prehlbovať vzťahy s Pekingom, aby si zlepšili svoju vyjednávaciu pozíciu s Európou, Spojenými štátmi a dokonca aj s ďalšími rozvojovými krajinami, ako sú India alebo Turecko. Dúfajú, že intenzívna angažovanosť Číny v Afrike pozitívne ovplyvní záujem Západu investovať na tomto kontinente.

Vraždu najvyššieho predstaviteľa jednej z dvoch separatistických republík v Donbase treba chápať v kontexte s tým, že funkčné obdobie Alexandra Zacharčenka malo skončiť v novembri 2018 a účinnosť ukrajinského zákona o osobitnom štatúte vybraných okresov regiónov Doneck a Lugansk vyprší o mesiac skôr. Zákon vyžaduje voľby na týchto územiach podľa ukrajinského právneho rámca, ale separatisti ich pripravovali podľa vlastných podmienok. Z toho dôvodu by ukrajinský parlament bol oprávnený neuplatňovať zákon o osobitnom štatúte a mal by právne argumenty na odstúpenie od zmlúv z Minska. Moskovskí „kurátori“ separatistov usmerňovali úrady v Donecku tak, aby zrušili voľby kvôli rizikám pre ďalšie rokovania v Minsku a vyhliadky na nové sankcie.

Hlavný vyjednávač Bruselu pre Brexit Michel Barnier už avizoval, že Európska únia sa musí pripraviť na možnosť odchodu Veľkej Británie z únie bez dohody. Ak k dohode nedôjde, hrozí chaotický odchod, o ktorom ekonómovia predpokladajú, že vážne poškodí britskú ekonomiku, ale v globalizovanom svete prinesie negatívne dôsledky aj na ekonomiky ostatných krajín, hlavne na britských obchodných partnerov. Medzi obyvateľmi Británie prevládajú v súvislosti s Brexitom pesimistické nálady, že vláda premiérky Theresy Mayovej rokovania nezvláda a nakoniec dohodne s Bruselom také podmienky britského odchodu z EÚ, že budú pre ich krajinu nevýhodné.

V Berlíne a v Paríži sa zaoberajú tým, ako vytvoriť „vyváženejšie partnerstvo“ so Spojenými štátmi – a to nielen vo vojenskej oblasti, ale aj v širšom rámci. Ak sa francúzsky prezident usiluje o väčšiu nezávislosť, tak sa to nepovažuje za nič nové. Ale keď nedávno prehovoril na túto tému nemecký minister zahraničných vecí a žiadal „nové, vyvážené partnerstvo s USA s cieľom získať späť našu vlastnú voľnosť“, tak sa to mohlo zdať neslýchané. Realisticky uvažujúci analytici však hodnotia uvedený prístup ako jedinú rozumnú cestu, „ak sa chce Európa presadiť v nepriateľskom svete.“ I keď existuje veľa dôvodov predpokladať, že Nemecko ani Európska únia nedokážu vytvoriť schopnejšiu a autonómnejšiu Európu, nemožno to považovať za dôvod, aby sa o to nepokúšali.

Podľa správy švédskej bezpečnostnej služby Säkerhetspolisen (Säpo) došlo k pokusu o poškodenie dôvery vo volebný proces a demokratický systém v krajine, a preto predstaviteľka Säpo Linda Escarová vyzvala občanov Švédska, aby – „ak objavia niečo, čo sa im zdá zvláštne“ – nahlásili to zodpovednému orgánu. Ide napríklad o falošné účty na sociálnych sieťach, či pokusy o hackerské útoky voči politickým stranám a inštitúciám zapojeným do pripravovaných volieb. Podľa Säpo teraz nič nenaznačuje, že by bola nejaká zahraničná veľmoc zapojená do akejkoľvek veľkej operácie s cieľom do volieb zasahovať. Dokument švédskej bezpečnostnej služby uvádza však príklady, keď zahraničná veľmoc chcela “polarizovať a vytvárať rozpory opisovaním Švédska negatívnym spôsobom”. Napríklad, keď ruské médiá zverejnili množstvo fotografií a článkov o podpálených autách na západe Švédska a demonštráciách v Štokholme, aby vykreslili “Švédsko v chaose”.

Začiatkom mája tohto roku prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od tzv. iránskej jadrovej dohody (JCPOA) z roku 2015 a podpísal memorandum o obnovení sankcií proti iránskemu režimu, ktorý označil za „hlavného štátneho sponzora terorizmu.“ Ešte pred týmto rozhodnutím šéfa Bieleho domu denník New York Times varoval, že za 15 mesiacov, čo je Trump v úrade, ide o rozhodnutie, ktoré bude mať najvýznamnejšie dôsledky pre národnú bezpečnosť. Trumpov postup so znepokojením prijali tiež predstavitelia krajín Európskej únie a naznačovali, že sa k sankciám proti Iránu nepripoja. Ani v Izraeli – kde premiér Benjamin Netanjahu rozhodnutie prezidenta Trumpa hodnotil pozitívne – neakceptovali ho všetci ako jednoznačne optimálny krok a uvažujú nad riešeniami, ktoré by mohli pochmúrne vyhliadky vývoja situácie v budúcnosti zmeniť k lepšiemu.

Severný sused Slovenska – Poľsko si počína ako regionálna mocnosť, ktorá sa štylizuje do pozície lídra východnej Európy, pričom sa snaží hrať dominujúcu úlohu v rámci skupiny V4. Varšava vytiahla z historických archívov geopolitický projekt poľského diktátora Józefa Pilsudského „Intermarium“, ktorý mal viesť k vytvoreniu federácie Poľska, pobaltských štátov, Fínska, Bieloruska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska, Juhoslávie a Československa. Zmyslom neúspešnej myšlienky bolo vytvoriť reálnu protiváhu voči Nemecku a Rusku. Aktuálna verzia inovovaného projektu je koncept „Troch morí“, ktorý rozširuje okruh dotknutých štátov a má byť voľnejším zoskupením, ako bola Pilsudského vízia. Práve so zreteľom na poľské geopolitické ašpirácie je potrebné pozornejšie sledovať vývoj v Poľsku – a to nielen jeho vnútropolitické súvislosti, ale aj ekonomický vývoj a sociálnu stabilitu krajiny.

Vládca Čečenska Ramzan Kadyrov sa cíti viac než vodca tejto kaukazskej republiky – svoju prítomnosť dáva najavo aj na politickej scéne Ruskej federácie. Keď bol zatknutý Čečenec podozrivý z vraždy opozičného politika Borisa Nemcova vo februári 2015, Kadyrov krajana pochválil ako skutočného vlastenca. Ešte výraznejším sa stal tým, že začal vystupovať ako vodca ruských moslimov ďaleko od Kaukazu a čoraz viac sa angažoval v zahraničnej politike. Bol jedným z prvých v Rusku, ktorí vystúpili proti prenasledovaniu moslimskej menšiny Rohingov v Mjanmarsku. Inicioval rozhovory s partnermi v Saudskej Arábii o humanitárnej pomoci Rijádu v oblastiach, ktoré kontroluje režim sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada.