Autor Igor Cibula

13. januára 2020

Prečo priznanie tragickej chyby vyvolalo protesty v Iráne – nespokojnosť Iráncov smeruje proti armáde, vláde i prezidentovi

Na palube Iráncami zostreleného ukrajinského dopravného lietadla Boeing 737 bolo najviac obetí iránskej národnosti, ako aj Iráncov žijúcich v Kanade – vrátane tých, ktorí študujú na kanadských univerzitách. Preto Kanada smúti za Iráncami a ich tváre sú všade: na obrazovkách televízorov i na internete. V Iráne bolo rodinám obetí prisľúbené odškodnenie, ale úrady ich varovali: neorganizujte smútočné obrady, urobíme všetko sami. Informácie o obetiach katastrofy s iránskym občianstvom možno nájsť iba na sociálnych sieťach. Oficiálne médiá ich nespomínajú. Irán zostrelil lietadlo s vlastnými občanmi na palube – a urobil pokánie pred celým svetom. Pre samotných Iráncov to, čo sa stalo, vyvoláva toľko otázok, že národnú jednotu, ktorá spojila krajinu po atentáte na generála Kassema Sulejmáního, rýchlo nahradili masové protesty. Úniky uverejnené v západných médiách, videonahrávky o odpálení rakiet, prejavy vedúcich predstaviteľov – to všetko postupne pripravovalo Iráncov – ktorí v skutočnosti neverili štátnym zdrojom – na hroznú pravdu, že samotná iránska protivzdušná obrana zostrelila ukrajinský Boeing, ktorým väčšinou cestovali iránski občania alebo Kanaďania iránskeho pôvodu. Šok po oficiálnom priznaní tragédie bol napriek tomu veľký. A potom nasledovali otázky, na ktoré nikto nedokázal odpovedať.

Čítaj viac »

10. januára 2020

Dokáže Andrej Kiska vládnuť s Matovičom a Kollárom ? – čo sa stane so stranou Smer-SD po parlamentných voľbách ?

Výsledky prieskumov volebných preferencií publikované sedem týždňov pred voľbami poslancov Národnej rady SR potvrdzujú očakávania, že naďalej najsilnejším subjektom medzi politickými stranami v parlamente zostane strana Smer-SD a vládu po voľbách by mali „poskladať“ opoziční signatári tzv. paktu o neútočení spolu Matovičovym OĽaNO i so stranou Borisa Kollára – Sme rodina. Z tohto konštatovania vyplývajú dve základné otázky: jedna sa týka pochybností, či je Smer-SD pripravený na pôsobenie v opozícii, či to prežije bez ujmy na svojom elektoráte a bez personálnych otrasov vo vnútri straníckej špičky; druhá otázka sa vzťahuje k tomu, či pestrofarebná, multispektrálna vláda donedávna sa hašteriacich opozičných politikov dokáže vytvoriť stabilné prostredie na to, aby nová koalícia vydržala pokope až do termínu riadnych parlamentných volieb v roku 2024. Odpovede na takto položené otázky v doterajších analýzach aktuálnej situácie sú väčšinou formulované iba hmlisto a dosť všeobecne.

Čítaj viac »

8. januára 2020

Raketový útok na americké základne bol do značnej miery symbolický – Teherán nechce prekročiť bod bez návratu

Iránske rakety Fateh-313, ktoré pred niekoľkými hodinami zasiahli americké jednotky v Iraku, priniesli závažné signály stupňujúcej sa konfrontácie medzi Iránom a Spojenými štátmi. Viacerým odborníkom sa zdá, že raketový útok bol do značnej miery symbolický – tak trochu unáhlený pokus o obnovenie zranenej iránskej prestíže po atentáte na veliteľa elitných jednotiek Zborov islamskej revolučnej gardy (IRGC) Kassema Sulejmáního. Zároveň však experti túto útočnú operáciu vnímajú ako nevyhnutnú predohru k širšiemu regionálnemu konfliktu na Strednom východe s ťažko predvídateľnými dôsledkami. Niektorí predpokladajú, že Irán sa neuspokojí s ničím menej významným než so stiahnutím ozbrojených síl USA z regiónu.

Čítaj viac »

4. januára 2020

USA sa po druhý raz negatívne zapísali do povedomia Iráncov – Spojené štáty sú opäť na pokraji vojenského konfliktu

Denník The Wall Street Journal konštatoval, že „Cielené zabitie iránskeho generála nasmerovalo USA na križovatku na Strednom východe.“ Existujú rôzne alternatívy budúceho vývoja situácie v tomto regióne, ale ani jedna nedáva šancu k aspoň trochu optimistickým prognózam. Zabitie Kássima Sulejmáního nie je koniec konfliktu medzi USA a Iránom, ale vojnový akt, ktorý Washingtonu sotva väčšina Iráncov zabudne. Podľa znalcov pomerov v krajine s viac ako 80 miliónmi obyvateľov dve tretiny z nich ho považovali za najvplyvnejšiu sekulárnu autoritu režimu a dokonca si ho želali na poste prezidenta Iránskej islamskej republiky. Spojené štáty sa po druhýkrát negatívne zapísali do povedomia Iráncov, ktorý Američanom nevedia odpustiť, že keď v roku 1951 vtedajší premiér Muhammad Mosaddek znárodnil Anglo-iránsku ropnú spoločnosť a zvýšil ceny ropy, Washington spustil podvratnú operáciu na jeho zosadenie z postu predsedu vlády. CIA v rámci operácie „Ajax“ podplácala miestnu tlač i poslancov parlamentu a organizovala nepokoje, kvôli ktorým armáda v auguste 1953 uskutočnila vojenský puč a Američanom nepohodlného premiéra Mossadeka uväznila.

Čítaj viac »

1. januára 2020

Slovensko 2020: krajina na križovatke – parlamentné voľby kulminujúcu politickú polarizáciu spoločnosti nezastavia

Na prahu nového roka si obvykle ľudia dávajú predsavzatia a vyslovujú želania, ktoré by sa im mali naplniť v nasledujúcich dňoch či mesiacoch. Keďže do volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky chýbajú už iba necelé dva mesiace, viacerí snívajú o tom, že ten nový parlament bude po 29. februári 2020 svojím zložením iný a prinesie spoločenské zmeny, ktoré z ich pohľadu považujú za potrebné a nevyhnutné. V prevažujúcej časti spoločnosti prevláda názor, že naša krajina trpí bujnejúcou korupciou, klientelizmom a partokraciou, zakorenenou od čias vlády Vladimíra Mečiara a rozvíjajúcou sa v dobách premiéra Mikuláša Dzurindu i počas krátkeho úradovania kabinetu Ivety Radičovej. Okrem týchto defektov existuje však rad ďalších, vrátane sociálnej nespravodlivosti voči tým, ktorým ani tzv. sociálne balíčky – či trebárs vlaky zadarmo neposkytujú životný štandard, aký prezentujú čísla oficiálnych štatistík.

Čítaj viac »

29. decembra 2019

Kritický pohľad na „militantný moralizmus“ a „ducha krížovej výpravy“ proti Rusku – Putin úspešne prekonal medzinárodnú izoláciu

Francúzsky inštitút na prieskumy verejnej mienky a trhu IFOP (Institut d´études opinion et marketing en France et à l´international) v rámci prieskumu medzi obyvateľmi štyroch európskych krajín položil respondentom otázku, či by si v blízkej budúcnosti priali zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa výsledkov prieskumu pozitívnu zmenu vo vzťahoch s veľkou krajinou na východe kontinentu si želá 84 % Nemcov, 78 % Talianov, 75 % Francúzov a 68 % občanov Veľkej Británie. Podobne ako títo Európania vnímajú perspektívu vzťahov s Ruskom aj pragmatickí politici, ktorí nepodľahli hysterickej rusofóbii šírenej hlavne spoza oceánu, ale realisticky hodnotia aktuálnu geopolitickú situáciu a jej potenciálne negatívne dôsledky pre Európu. A bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine dokonca 20. decembra tohto roku v týždenníku Le Nouvel Observateur napísal, že „ľutuje – rovnako ako Henry Kissinger – že nebolo vynaložené žiadne úsilie na pridruženie Ruska k novému európskemu bezpečnostnému balíku, aspoň na začiatku, po zániku ZSSR.“ Niekdajší poradca prezidenta Francoisa Mitteranda k tomu ešte dodal, že rovnako ako dôverník prezidenta Jimmyho Cartera – Zbigniev Brzeziński si myslí, že by bolo lepšie „predstaviť si neutrálny štatút Ukrajiny.“

Čítaj viac »

24. decembra 2019

Disident Mikloško považuje väčšinu opozičných politikov za nezrelých – ak zlyhá alternatívna vláda, príde vláda pevnej ruky

„Myslím si, že napokon to dopadne tak, že nás čaká vláda alternatívy“ – povedal niekdajší disident a rešpektovaný kresťanskodemokratický politik František Mikloško v besede s literárnym vedcom a konzervatívnym politikom Petrom Zajacom. Zároveň však bývalý predseda slovenského parlamentu vyjadril voči uvedenej alternatíve svoje výhrady: „No už menej som si istý tým, či tí ľudia dokážu vládnuť. A až potom sa nám môže stať, že príde niekto s vládou pevnej ruky, kto tu bude chcieť so všetkým urobiť poriadok. Zatiaľ ešte nie sme v ére silných vodcov, môže sa to však stať, ak táto nová alternatívna vláda zlyhá. Toto treba hovoriť otvorene: som za to, aby sa vláda Smeru skončila, no zatiaľ v opozícii nevidím ľudí, ktorým by som zveril do rúk moc byť premiérmi s výnimkou Andreja Kisku, ktorý vie, čo je štát, čo je diplomacia. Tí ostatní sa mi zdajú nezrelí, čo sa ukazuje na ich komunikácii, ktorá je vulgárna, hrubá a trápna. Takým ľuďom by som nechcel zveriť do rúk správu päť a polmiliónovej krajiny. Treba im povedať toľko: ak sa nezmeníte, ak nezačnete na sebe pracovať, tak v politike nemáte čo robiť a radšej choďte preč. Celá opozícia sa totiž dnes vezie iba na jednej veci, a to na tom, že majú spoločného nepriateľa, priživujú sa na tom, že chcú odstaviť Smer.“

Čítaj viac »

20. decembra 2019

Hlavnými hráčmi na svetovej scéne budú USA a Čína – pre Rusko nemá zmysel opakovať chyby, ktoré urobil Sovietsky zväz

Svet pravdepodobne vstupuje do obdobia novej bipolarity, v ktorej budú hlavnými hráčmi USA a Čína. Obnovenie globálneho súperenia medzi veľmocami od polovice roku 2010 má výrazný vplyv na medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť – a to aj na európskom kontinente. Najprv v rokoch 2014 – 2016 sa v dôsledku vývoja na Kryme a v Donbase napätie medzi Ruskom a Spojenými štátmi zvýšilo na úroveň konfrontácie, ktorá svojím spôsobom pripomína studenú vojnu, ale v mnohých ohľadoch sa od nej odlišuje. Neskôr sa situácia stala ešte zložitejšou, keď v roku 2017 sa Spojené štáty presvedčivo vzdali svojej bývalej politiky voči Číne a nahradili ju politikou silného tlaku na Peking. Zároveň Washington zvýšil svoj politický, finančný a ekonomický tlak na Moskvu a obvinil ju zo zasahovania do amerických volieb, takže vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom klesli do ešte „hlbších hĺbok.“ Na tomto pozadí Moskva a Peking zintenzívnili spoluprácu v mnohých oblastiach, vrátane vojenskej sféry. V roku 2019 ruský prezident Vladimír Putin označil vzťahy s Čínou za takmer alianciu.

Čítaj viac »

16. decembra 2019

Najväčší špionážny príbeh studenej vojny – kedy budú odhalené legendy a mýty o spravodajskch službách a ich vplyve na svet ?

Koncom novembra vyšla v českom preklade kniha známeho britského autora Bena Macintyra – „Špion. A zrádce !“, o ktorej sa zmienil portál Orientácia.sk ešte pred rokom, keď na ňu upozornil britský denník The Times. V recenzii britských novín sa uvádza vyjadrenie známeho autora špionážnych románov Johna Le Carré, že je to „najlepší skutočný príbeh, aký som kedy čítal.“ Hrdinom tejto literatúry faktu je bývalý plukovník KGB Oleg Gordievsky, považovaný za ruský náprotivok britského dvojitého agenta Kima Philbyho. Od roku 1973 pracoval pre britskú rozviedku MI6; odhaľoval sovietskych špiónov a pomáhal zbierať poznatky o tom, ako sovietske vedenie paranoidne hľadalo informácie o tom, že Spojené štáty pripravujú „prvý jadrový úder“, čo vtedy približovalo svet k vojne. MI6 nikdy neprezradila jeho meno partnerom v CIA, čím ochránila svoj zdroj pred sovietskymi špiónmi vo Washingtone, akým bol okrem iných Aldrich Ames. Až keď sa Gordievsky dostal do podozrenia centrály v Moskve v roku 1985, Briti mu pomohli, aby za dobrodružných a riskantných okolností utiekol zo Sovietskeho zväzu na Západ. Význam jeho spravodajskej činnosti ocenil aj prezident Ronald Reagan, ktorý ho v roku 1987 prijal v Bielom dome.

Čítaj viac »

15. decembra 2019

Talmud: zabi ako prvý ! – odhalenia z tajnej histórie izraelských cielených útokov na obranu Izraela a „svetového židovsva“

Jennifer Szalaiová z denníka The New York Times v januári minulého roku si všimla knihu, ktorá prezentuje aktivity Mosadu, Šin Betu, vojenskej služby Aman i programy cielených atentátov izraelskej armády, kde zabíjanie a vraždy protivníkov patria k zaužívaným nástrojom obrany Židov v Izraeli, ale nielen tam. Nedávno vyšla táto kniha v českom preklade pod názvom „Zabij jako první – tajná historie izraelských cílených útoků.“ Jej autorom je Ronen Bergman (na obr.), známy ako analytik bezpečnostných a spravodajských tém v izraelskom denníku Jediot achronot i spolupracovník magazínu The New York Times. Napísal už viacero kníh a najnovšiu nazval podľa ustanovenia židovského Talmudu, kde sa uvádza: „Ak prichádza niekto s úmyslom ťa zabiť, vstaň a zabi ho ako prvý.“ Tajné atentáty teda definuje ako nutnú sebaobranu, ale Jennifer Szalaiová nezabudla v tejto súvislosti pripomenúť Bergmanovo konštatovanie, že „od druhej svetovej vojny Izrael zavraždil viac ľudí ako ktorákoľvek iná krajina západného sveta.“

Čítaj viac »