Autor Igor Cibula

13. januára 2024

Islamský režim v Iráne dostal sa do smrteľnej dilemy – Iránu pričinením Húsíov hrozí vojna, ktorej sa dlho snaží vyhnúť

Piatky sú na Blízkom východe posvätnými dňami odpočinku, ale teraz sa región pripravuje na hroznú možnosť širšieho konfliktu. Po opakovaných útokoch na ich vojnové lode Spojené štáty a Veľká Británia konečne zasiahli Húsíov, jemenskú milíciu, ktorá drží moc v hlavnom meste Saná a je uznaná za oficiálnu jemenskú vládu svojím hlavným sponzorom – Iránskou islamskou republikou. K útokom došlo po týždňoch varovaní a deň po tom, ako rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov požiadala Húsíov, aby zastavili svoje útoky na komerčnú lodnú dopravu v Červenom mori. Nedávna potýčka teraz zintenzívnila strach, ktorý zamestnáva obyvateľov Stredného východu, odkedy strašné útoky palestínskeho Hamasu 7. októbra predznamenali novú vojnu s Izraelom: Mohla by sa vojna rozšíriť na totálny požiar zahŕňajúci hlavného podporovateľa Hamasu – Irán?

Čítaj viac »

6. januára 2024

Na Ukrajine môže vyhrať iba jedna strana konfliktu – Európa potrebuje len jasné myslenie a triezve odhodlanie

Zatiaľ čo mnohí z nás začali nový rok ohňostrojom, dobrou náladou a spoločnosťou blízkych, Ukrajinci čelili masívnym ruským leteckým útokom, rozbitým bytom a vraždám blízkych. Vladimír Putin je odhodlaný poraziť a zničiť nezávislú Ukrajinu. Ukrajina je rovnako odhodlaná vzdorovať. Čo sú však v tomto epochálnom boji odhodlané dosiahnuť ostatné svetové demokracie ? Odpoveď, ktorú dáme v roku 2024, bude formovať nielen budúcnosť Európy. Povie nám to aj niečo dôležité o relatívnej sile demokracie a autokracie na začiatku 21. storočia. Najprv si musíme ujasniť, v akom stave je situácia na Ukrajine.  Neexistuje žiadna patová situácia, ktorá by mohla viesť k zmrazeniu konfliktu alebo k urovnaniu sporu, ako niektorí na Západe naivne dúfajú. Sme skôr uprostred dlhej, zložitej vojny, ktorá bude pravdepodobne trvať minimálne do roku 2025, ak nie dlhšie. Ani jedna strana sa nevzdáva; jedna z nich môže vyhrať, ale nie obe.

Čítaj viac »

29. decembra 2023

Politika zničila dôveru v štátne inštitúcie – kríza demokratického kapitalizmu neznamená koniec demokracie

Svet sa zmieta vo všadeprítomnej kríze. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa vo väčšine krajín zväčšila. Hoci industrializované ekonomiky stále rastú, reálne príjmy ľudí – ktorí v nich pracujú – sa od roku 1980 takmer nezvýšili a na niektorých miestach, napríklad v Spojených štátoch, reálne mzdy nízkokvalifikovaných pracovníkov prudko klesli. Ekonomický nepokoj má v politike svoj dôsledok: demokracia tápa. Podľa neziskovej organizácie Freedom House za posledných 17 rokov každý rok viac krajín slobodu stratilo, ako ju získalo. Zdá sa, že autoritárstvo je na vzostupe. Pre mnohé vlády ponúka čínska etatistická forma kapitalizmu lákavý model. Rusko pod vedením prezidenta Vladimíra Putina rozpútalo najväčšiu vojnu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Doterajšie 21. storočie sa nieslo v znamení represií, turbulencií a rozpadu demokratických inštitúcií.

Čítaj viac »

24. decembra 2023

Európa nesmie byť zaskočená, ak Trump opäť vyhrá – vyhrážky Vladimíra Putina treba brať vážne

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v máji 2017 – po dvoch „krvavých“ summitoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, svojím rovesníkom –  slávnostne vyhlásila: „My, Európania, musíme teraz vziať svoj osud do vlastných rúk. Musíme vedieť, že o našu budúcnosť musíme bojovať sami.” Bohužiaľ, nikdy neuviedla tieto historické slová do praxe. Keď Rusko minulý rok – takmer tri mesiace po odchode Merkelovej od moci – spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, USA museli zasiahnuť. Ukrajinci a Európania mali to šťastie, že muž sediaci v Oválnej pracovni nebol Trump, ale Joe Biden. Dnes však zvonia poplašné zvony v európskych metropolách, kde  prieskumy verejnej mienky pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch sledujú so znepokojením a bijú na poplach. V roku 2016 boli Európania zaskočení; tentoraz je však veľa predzvesti výsledku, ktorého sa obávajú. Tvárou v tvár jasnej možnosti návratu Trumpa do Bieleho domu by sa Európania mali pripraviť na búrku. Trump II bude ešte horší ako Trump I – varujú ich priatelia vo Washingtone: už žiadni dospelí v miestnosti, oslabené kontroly a rovnováhy, zatvrdnutí republikáni všade naokolo.  

Čítaj viac »

16. decembra 2023

Putinov signál Západu, že je čas prehodnotiť svoju politiku – Kremeľ kalkuluje s kapituláciou Ukrajiny a proruským režimom v Kyjeve

Prvé maratónske stretnutie prezidenta Vladimíra Putina s ruskou verejnosťou a novinármi prostredníctvom veľkej tlačovej konferencie – kombinovanej s telefonickou Priamou linkou občanov – od rozsiahlej invázie na Ukrajinu  sa zameralo v menšej miere na marcové prezidentské voľby v Rusku, ale viac na prebiehajúcu vojnu. Čo sa týka názoru ruského vedenia, konfrontácia so Západom dosiahla bod obratu: ukrajinská protiofenzíva zlyhala, Rusko je sebavedomejšie ako kedykoľvek predtým a trhliny v solidarite Západu sa rozširujú. Putin už od leta používa oveľa optimistickejší tón a tlmí jadrovú rétoriku a hrozby. Svoju televíznu reláciu s priamymi telefonátmi občanov nepoužíval ani tak na to, aby získal body pred voľbami, ako skôr na to, aby predstavil globálnej komunite „nové“ Rusko a dal Západu jasne najavo, že je čas prehodnotiť svoju politiku.

Čítaj viac »

2. decembra 2023

Konflikt medzi prezidentom a generálom už nie je tajomstvom – Kyjev nemá jasnú stratégiu, ako prelomiť patovú situáciu na fronte

Konfliktné signály z blízkeho  okolia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripomínajú nezhody z jeho prvého roku pri moci a ukazujú, že Kyjev nemá jasnú stratégiu na prelomenie patovej situácie na fronte. Človek má dojem, že kancelária prezidenta testuje rôzne scenáre a vyjadruje ich prostredníctvom rôznych predstaviteľov prezidentského tímu Do konca druhého roku vojny nezostala v ukrajinskej elite po bývalej jednote ani stopa. Čím viac sa boje naťahujú, tým aktívnejší ľudia v Kyjeve hľadajú vinníkov. Najnebezpečnejšou líniou rozdelenia sú rozpory medzi civilnými a vojenskými orgánmi, zosobnené postavami prezidenta Vladimíra Zelenského a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného. Obe strany sa stále snažia zachovať aspoň zdanie jednoty, ale konflikt rýchlo naberá na obrátkach, rušia sa doterajšie tabu vzájomnej kritiky a hrozba vnútornej destabilizácie sa stáva reálnou.

Čítaj viac »

28. novembra 2023

Vojna Izraela s Hamasom mení pozíciu Ruska na Blízkom východe – priateľstvo premiéra Netanjahua s Putinom je v troskách

Moskva čoraz viac stráca pôdu pod nohami na Blízkom východe. Je príliš zaujatá vojnou na Ukrajine, ktorá ju núti vzdať sa výhod bývalej neutrality v regióne. Izrael  dlho patril k jedným z hlavných partnerov Ruska na Blízkom východe. Vzťahy Ruska so židovským štátom charakterizoval obojstranný pragmatizmus. Izrael akceptoval ruský vplyv a vojenskú angažovanosť v Sýrii. Moskva tolerovala sporadické izraelské útoky na základne a pozície libanonského šíitského hnutia Hizballáh na sýrskom území. Rusi a Izraelci sa však navzájom neostreľovali.   Ale vojna v Gaze a zblíženie Moskvy s Hamasom všetko zmenili; ich bilaterálne vzťahy zažívajú najvážnejšiu krízu za posledné roky. Moskva sa čoraz viac zbližuje s Iránom a jeho spojencami, čo jej znemožňuje nárokovať si úlohu neutrálneho sprostredkovateľa na Blízkom východe. Zároveň sa znižuje jej vplyv v regióne.

Čítaj viac »

18. novembra 2023

Popularita prezidenta Putina je stále vysoká – prevzal mnohé zo sovietskych a cárskych tém, vrátane kultúrnej výnimočnosti a protizápadného postoja

V čase, keď vojna na Ukrajine smeruje k tomu, čo bude zrejme krvavou zimou pre Rusko aj Ukrajinu, je tu jedna osoba, ktorá – ako sa zdá – na domácom fronte netrpela: ruský prezident Vladimír Putin, ktorého popularita je stále vysoko. aj keď obete konfliktu naďalej pribúdajú. Putinova politická odolnosť môže byť prekvapením pre mnohých, ktorí predpokladali, že sankcie Západu spolu s ľudskými obeťami vojny podnietia  spoločenskú opozíciu voči vojne a rozdrobia ruské elity, čo nakoniec otvorí dvere Putinovmu zvrhnutiu. Tieto opisy sa však v prevažnej miere zameriavajú na sociálno-ekonomické faktory podporujúce Putinovu moc a prehliadajú ďalší kľúčový faktor, ktorý pomáha vysvetliť prežitie ruského vodcu: ideológiu. Kremľu sa podarilo vytvoriť svetonázor, ktorý vysvetľuje, prečo Rusi musia znášať výzvy súvisiace s vojnou, a umožňuje im pochopiť ich situáciu. Táto ideológia sa stala trvalou črtou Putinovho režimu.

Čítaj viac »

11. novembra 2023

Ženám v spravodajských službách patrí úcta a rešpekt – spravodajská práca je tímová disciplína, ktorá sa nezaobíde bez žien

Od dvadsiateho storočia ženy prevzali mimoriadny rozsah úloh v spravodajských službách, čím popreli konvencie svojej doby. Počas oboch svetových vojen, ktoré zďaleka nie sú malou súčasťou tajných operácií, ženy viedli špionážne siete a organizovali únikové trasy, zoskočili na padákoch za nepriateľskými líniami a vypočúvali zajatcov. Nie menej dôležitá bola administratívna práca žien v kanceláriách spravodajskej komunity, čo udržiavalo britský vojnový motor v činnosti.  V tejto veľkej, panoramatickej histórii sa britská historička Helen Fryová pozerá na bohaté a rôznorodé aktivity, ktoré ženy vykonávali ako civilisti i v uniformách. Od špiónok v belgickej sieti „La Dame Blanche,“ ktoré plietli kódované správy do svetrov, až po tie, ktoré interpretovali letecké spravodajské snímky a dokonca riadili celé sekcie. Dr. Fryová prezentuje, aké dôležité boli ženy v spravodajskej profesii. Jej kniha o ženách v spravodajstve obsahuje množstvo doteraz neznámych príbehov, prvýkrát zaznamenáva nový výskum vo sfére spravodajských služieb a predstavuje inšpiratívne príbehy pozoruhodných žien zo sveta špionáže.

Čítaj viac »

4. novembra 2023

Koho si vyberie premiér Fico za nového riaditeľa SIS ? – Môže sa inšpirovať Dzurindovým modelom z roku 1998

Medzi frekventované témy diskusie o personálnych zmenách po nástupe novej vlády Roberta Fica sa dostala aj otázka, kto bude novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niektorí politici i novinári vyjadrili domnienku, že by to mohol byť bývalý policajný prezident – v súčasnosti predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť – generál v.v. Tibor Gašpar. Špekulácia hodná mediálneho bulváru sa už pomaly vytratila z verejného priestoru, ale otázka, kto by mal nahradiť súčasného šéfa SIS – plk. Tomáša Rulíška – ďalej vŕta v hlave politickým analytikom i propagandistom súčasnej opozície. Do tajnej služby ho prijal v roku 2003 vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner.  Vďaka svojej právnickej erudícii, manažérskym schopnostiam i talentu vniknúť do kultúry utajenia dokázal sa prepracovať až do  funkcie námestníka riaditeľa SIS.  Plk. Rulíšek prežil na tomto poste štyroch šéfov spravodajskej služby, až kým ho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora 21. augusta 2023 nepoverila vykonávať právomoci a povinnosti riaditeľa SIS.

Čítaj viac »