Brexit môže zbaviť Veľkú Britániu “silných kariet” – preskúma Čína svoju európsku obchodnú a investičnú politiku ?

Podľa donedávna utajovanej analýzy britskej vlády odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie krajinu poškodí, nech už budú podmienky dohody o Brexit-e – ktorú Londýn uzavrie s Bruselom – akékoľvek. Ekonomický rast Veľkej Británie by mal byť v priebehu najbližších 15 rokov o päť percent nižší, ako keby k Brexit-u nedošlo. Poslanec vládnej Konzervatívnej strany Iain Duncan Smith – podporujúci odchod z Európskej únie – na uvedenú prognózu reagoval s pochybnosťami, pričom poukázal na fakt, že skoro všetky predpovede o negatívnych dôsledkoch Brexit-u na britskú ekonomiku sa doteraz nenaplnili.

Komentátor britského denníka Financial Times  Tony Barber konštatuje, že neexistuje žiaden väčší test stratégie britskej vlády súvisiacej s Brexitom, než je perspektíva vzťahov s Pekingom. Premiérka Theresa Mayová a jej kolegovia sa spoliehajú na to, že Veľká Británia – nespútaná záväzkami voči Európskej únii – bude prosperovať vďaka rozšíreniu vzťahov s najdynamickejšími ekonomikami sveta. To je to, čo sachápe pod frázou vládnej zahraničnej politiky „Globálna Británia.“ Rovnako ako ich náprotivky v Japonsku aj čínski politickí a ekonomickí lídri majú len málo dôvodov, aby vítali britské rozhodnutie opustiť Európsku úniu. V tejto súvislosti denník uvádza názor  francúzskeho znalca Číny Philippe Le Corre, že oni považujú Veľkú Britániu za veľmi užitočný vstupný bod na lukratívny jednotný európsky trh:

Financial Times podotýka, že ak by Británia bola mimo jednotného trhu EÚ a colnej únie – ako to chce konzervatívna vláda – potom Čína preskúma svoju európsku obchodnú a investičnú politiku. V súčasnosti je Spojené kráľovstvo v únii najväčším príjemcom čínskych priamych zahraničných investícií. Ale nemuselo by byť tak atraktívne, keby prístup Veľkej Británie na trh EÚ nebol bez problémov. Riaditeľ Čínskeho centra Oxfordskej univerzity Rana Mitter hovorí, že „tvrdý“ Brexit by mohol Britániu znevýhodniť tým, že by sa ocitla skôr v pozícii prosebníka ako rovnocenného partnera pri hľadaní obchodných dohôd s Čínou. V roku 2016 čínsky vývoz do Británie predstavoval 42,3 miliárd £ a britský export do Číny mal hodnotu 16,8 mld. £. Čína sa stala štvrtým najväčším britským dovozným a ôsmym. najväčším dovozným partnerom. 

Výskumník Andrew Cottey z University College Cork tvrdí, že Brexit môže zbaviť Britániu „silných kariet“, s ktorými by mohla „hrať“ pri rokovaniach s Čínou. Zdôraznil, že „ak Británia nebude ochotná ponúknuť Číne výrazné ústupky, je ťažké predstaviť si čínsku vládu, ktorá ponúkne Spojenému kráľovstvu lepšiu obchodnú dohodu, ako tie, ktoré môžu byť na stole pre Európsku úniu, USA a Japonsko.“ Pre Veľkú Britániu by sa ústupky voči Číne mohli „dostať pod cenu.“ Administratíva Donalda Trumpa zvyšuje tlak na Peking kvôli jeho praktikám v otázkach obchodného a duševného vlastníctva. Určite to môže oslabiť vyhliadky akéhokoľvek britského úsilia využiť americko-čínske diferencie, aby Londýn ponúkol Číne výhodné obchodné dohody. Washington nesúhlasil s čínskym „dvorením“ Číne už v roku 2015 za Obamovej éry.

Vtedy administratíva Baracka Obamu kritizovala Londýn, pretože narušil rady spojencov a stal sa prvou západnou krajinou, ktorá sa prihlásila do Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banky. Keď pred dvoma mesiacmi premiérka Mayová navštívila Peking, oficiálna čínska tlačová agentúra Sin-chua uverejnila pozitívny komentár, že vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou môže byť „považovaný za príklad pre vzťahy medzi Čínou a Západom, čo sa týka odstraňovania rozdielov a hľadania a najväčších spoločných základov.“ Agentúra Sin-chua označila však za „čínsku fóbiu“ rozhodnutie premiérky Mayovej odložiť schválenie britského energetického projektu jadrovej elektrárne Hinkley Point, opierajúceho sa o čínske investície. Podľa komentára je to „škodlivé nielen pre vzťahy medzi Čínou a Britániou, ale aj pre britskú líderku hlásajúcu predstavu „Globálnej Británie.“