Bratislavo-centrizmus ignoroval problémy východného Slovenska – nevedeli o nich ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

Škandalózne problémy s prideľovaním dotácií farmárom a tiež s pochybným nájmom poľnohospodárskych pozemkov na východnom Slovensku – ktoré sa však netýkajú iba tohto regiónu – znovu pripomenuli to, čo zjednodušene pomenúvame „bratislavo-centrizmus.“ Inak povedané – exekutíva a ústredná administratíva v Bratislave situáciu v štáte vníma tak, ako sa javí optikou ministerských kancelárií, ústredných orgánov štátnej správy a straníckych centrál, kde sa známym a partajným protežantom prideľujú privilégiá a kde sa rozhoduje o tom, kam potečú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu i dotácie z eurofondov. Nie je to stranícky špecifický jav, teda na Slovensku sa to deje bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci.

Obvykle sa pod „bratislavo-centrizmom“ chápe uprednostňovanie bratislavskej aglomerácie v rozvojovej a investičnej politike štátu, ale to je príliš zúžený výklad tohto pojmu. Predovšetkým však ide totiž o to, že bratislavo-centrizmus iba povrchne vníma problémy mimo hlavného mesta štátu alebo existujúce systémy administratívy nereflektujú tieto problémy v takej miere, ako si to ich riešenie vyžaduje. Uvedený defekt je umocnený aj tým, že regióny vzdialenejšie od Bratislavy sú náchylnejšie podľahnúť vplyvom záujmových klanov silnejších vlastníkov a ich asistentov v štátnych štruktúrach. Keďže záujmové prepojenia sú prirodzeným javom v každej spoločnosti, štát by mal systémovo inštitucionalizovaným spôsobom brániť tomu, aby nekonali nad rámec zákona a na úkor záujmov občanov.

Súčasná vláda sa pokúšala reagovať na odlišné problémy Slovenska v jednotlivých regiónoch tým, že niektoré zasadnutia ministrov sa konali mimo Bratislavy. Robili to aj predchádzajúce vlády, ale malo to skôr politicko-propagandistický efekt, ale sotva to mohlo poskytnúť ministrom príležitosť, aby prenikli do jadra tých najpálčivejších problémov konkrétneho regiónu. Napríklad neodhalilo to prax zneužívania dotácií na pomoc poľnohospodárom alebo dokonca násilné poškodzovanie vlastníckych práv farmárov. Z pohľadu „Bratislavy“ všetko bolo v poriadku, ale skupiny vlastníkov s kontaktmi do príslušných štruktúr mohli získať nájom pozemkov aj bez súhlasu vlastníka pôdy. Bolo porušované ústavné právo farmárov a štátne orgány nekonali v ich prospech a nezakročili proti porušovateľom zákona.

Poškodeným farmárom nepomohli ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí formálne deklarujú záujem o riešenie problémov svojich voličov, ale viaceré z týchto problémov zostávajú mimo ich záujmu alebo pozornosti. V tomto kontexte sa znovu žiada otvoriť tému tzv. jedného volebného obvodu na Slovensku, ktorý zaviedol Vladimír Mečiar a ktorý aj dnes viacerým politikom neprekáža, pretože umožňuje straníckym centrálam zostavovať volebné kandidátky tak, ako to vyhovuje ich mocenským a skupinovým záujmom. Keby malo Slovensko viacero volebných obvodov, existovalo by rovnomernejšie zastúpenie obyvateľov jednotlivých regiónov a aj poslanci by boli väčšou mierou zaviazaní poznať problémy občanov v obvode, kde boli zvolení do parlamentu. Politické strany sa však takému riešeniu kŕčovite bránia, pretože nezodpovedá ich mocensko-politickým záujmom.

Pod pojem „bratislavo-centrizmus“ možno zaradiť aj pomenovanie „bratislavská kaviareň“ – čo je trochu pejoratívne označenie pre ľudí, žijúcich v akejsi sociálnej bubline, teda v prostredí, ktoré ignoruje veľké skupiny ľudí kvôli odlišnému vnímaniu problémov spoločnosti a ich riešení. Táto kategória „bratislavo-centristov“ je poplatná niektorým vzorom z prostredia, nie celkom identického s hodnotovou výbavou väčšiny spoločnosti. Pre mentalitu „bratislavskej kaviarne“ je do určitej miery príznačná určitá netolerantnosť k iným názorom a nepochopenie potrieb ľudí, ktorí sa živia prácou svojich rúk. Preto aj im – rovnako ako štátnym štruktúram – až do vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky unikali problémy, ktoré už dlhodobo kvária farmárov na východnom Slovensku.