Rusko dôkladne zvažuje reakciu na americké sankcie – musí si však dávať pozor, aby si “nestrelilo do vlastnej nohy”

Pretože USA pripravujú ďalšie sankcie proti Rusku ako reakciu na podporu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Assadovi, Moskva sa snaží nájsť spôsob, ako na to reagovať. Pripravuje sa zákon zameraný na odvetvia, v ktorých sa americké firmy spoliehajú na ruské produkty. Za najefektívnejšie sa považujú obmedzenia spolupráce v jadrovej energetike, letectve a kozmických technológiách, kde však zavedenie obmedzení poškodí lukratívny ruský export do Spojených štátov. Podľa denníka Financial Times USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom import zo Spojených štátov predstavuje hodnotu 12,7 miliardy $ a vývoz do krajiny 17 miliárd $. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že v Moskve v súvislosti s americkými sankciami sa diskutuje o alternatíve k „zneužívaniu dolára“ ako globálnej rezervnej meny zo strany Washingtonu.

Internetový portál ruského denníka Kommersant informoval o tom, že vláda Ruskej federácie nariadila štátnym korporáciám „Roskosmos“ a „Rosatom“, aby zaviedli dočasný zákaz podpisovania právne záväzných dokumentov so zahraničnými spoločnosťami, ktorých krajiny uvalili sankcie proti Rusku. Podľa denníka napriek tvrdej formulácii vládneho nariadenia uvedená zmena neovplyvní skôr uzavreté zmluvy a dohody, týkajúce sa kozmickej sféry, ale bude blokovať prístup Spojených štátov k technológiám na vytváranie stykových modulov, ktoré Američania plánujú použiť v rámci konštrukcie medzinárodnej lunárnej stanice „Deep Space.“ Pre spoločnosť „Rosatom“ potenciálny zákaz nových zmlúv s USA alebo s krajinami Európskej únie môže byť veľmi citlivá záležitosť.

Dvaja vrcholoví manažéri uvedených spoločností podotkli, že záväzné dokumenty sa budú môcť podpisovať iba na základe „politických rozhodnutí.“ Zároveň sa zníži úroveň kontaktov so spomínanými krajinami a skomplikuje sa uzatváranie nových zmlúv. V tejto súvislosti Kommersant pripomína, že kozmický priemysel je jedným z príkladov úspešne fungujúcej medzinárodnej spolupráce aj v podmienkach sankcií; ešte stále existujú spoločné projekty Spojených štátov a ich európskych spojencov s Ruskou federáciou. Rusko dopravuje amerických astronautov na palubu vesmírnej stanice ISS, z čoho plynie preň značný zisk. V rokoch 2012-2017 NASA zaplatila spoločnosti „Roskosmos“ 2,276 miliárd $. Okrem toho pre Rusko je výhodná aj dodávka raketových motorov  RD180/181 inštalovaných na raketách Atlas a Antares.

V polovici mája by mala Štátna duma rokovať o návrhu zákona o kontrasankciách, ktorý by všetky zmluvy a dohody zlikvidoval. V tomto kontexte ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin – zodpovedný za zbrojný priemysel, vrátane kozmického programu – v moskovskej televízii RBK sa vyjadril, že „vždy je potrebné zvažovať plusy a mínusy. Treba chápať, kde ide o čistú politiku, ktorá dokonca môže viesť k streľbe do nohy – a kde ide v podstate o ekonomický pragmatizmus.“ Dotýka sa to tiež jednej zo zmlúv v rámci projektu medzinárodnej lunárnej stanice „Deep Space.“, ktorú „Roskosmos“ a spoločnosť Boeing majú podpísať na schôdzke šéfov kozmických agentúr v amerických Colorado Springs. Rusko je pripravené podieľať sa na konštrukcii stykových a obytných modulov a život podporujúcich systémov stanice.

Nariadenie ruskej vlády sa môže dotknúť záujmov spoločnosti „Rosatom.“ Denník Kommersant poukazuje na fakt, že Spojené štáty sú kriticky závislé na ruských dodávkach služieb pri obohacovaní uránu pre jadrové elektrárne, pretože vlastné zariadenia na tento účel nemajú. Podľa odborných odhadov USA dovážajú 95 % potrebného uránu, pričom polovica z tohto množstva pochádza z Ruskej federácie a z Kazachstanu. Odmietnutie nových zmlúv nebude mať vplyv na tieto dodávky, ale z dlhodobého hľadiska americkí spotrebitelia budú nútení nahradiť spoločnosť „Rosatom“ inými dodávateľmi. Trh s prírodným uránom takúto zmenu umožňuje, pretože ponuka tu tradične prevyšuje dopyt – takže ruská štátna spoločnosť postupne stratí tento trh.