13. júna 2025

Špionážne služby sa bez HUMINT-u nezaobídu – Digitálne technológie komplikujú spravodajským dôstojníkom a agentom život

Prebiehajúca strategická operácia Izraela proti Iránu zvýraznila podiel spravodajskej služby Mossad na aktivitách, ktoré výraznou mierou prispeli k podkopaniu vojenského potenciálu Iránu. Z dostupných informácií vyplýva, že dôležité informácie získala izraelská rozviedka prostredníctvom HUMINT-u – teda informácií z ľudských zdrojov. V tejto súvislosti je aktuálne venovať pozornosť, ktorú v posledných rokoch venujú experti tomu, ako nové technológie zmenili podmienky operatívnej činnosti spravodajských dôstojníkov pri riadení a komunikácii s ich agentmi – teda špiónmi. Verbovanie a riadenie agentov si napriek všetkým moderným technológiám vyžaduje aj osobný kontakt, i keď v obmedzenej miere a častejšie v kyberpriestore, kde riziko odhalenia protivníkom môžu iniciovať nielen ľudské zlyhania, ale aj technické omyly. Napriek sofistikovaným technickým prostriedkom existujú sféry a geografické oblasti, kde sa ľudské zdroje nedajú nahradiť ani najdokonalejšími technológiami, a preto si operatívna činnosť spravodajských služieb vyžaduje analýzu a štúdium problémov súvisiacich s efektívnym využívaním ľudských zdrojov.

Čítaj viac »

7. júna 2025

Umelá inteligencia prináša revolúciu v špionáži, ale ľudské zdroje a analytikov nenahradí

Pred rokom britský denník The Telegraph prezradil, že spoločnosť Microsoft spustila prísne tajný systém umelej inteligencie pre amerických špiónov. Podľa expertov predstavuje významný míľnik v technológii umelej inteligencie, ale aj vo svete špionáže. Na rozdiel od väčšiny modelov umelej inteligencie, ktoré sa spoliehajú na cloudové služby pri učení a odvodzovaní vzorcov z údajov, tento systém je úplne izolovaný od internetu, čo zaisťuje vysokú úroveň bezpečnosti.  Hlavný technologický riaditeľ spoločnosti Microsoft pre strategické misie a technológie William Chappell opísal systém ako prostredie so „vzduchovou stenou“ – teda nemá žiadne prepojenie s počítačovou sieťou. Uvedená funkcia je navrhnutá tak, aby poskytovala skutočne bezpečnú platformu pre americkú spravodajskú komunitu. Tento vývoj je dôležitý práve v čase, keď sa zintenzívňujú preteky o integráciu generatívnej umelej inteligencie do spravodajských údajov. O integrácii umelej inteligencie do špionáže sa v posledných rokoch často hovorí tiež v spravodajskej komunite.

Čítaj viac »

5. júna 2025

CIA si svoje tajomstvá stráži – Bývalí a súčasní dôstojníci a zmluvní zamestnanci  sú povinní všetky svoje verejné prezentácie predkladať na kontrolu  

Ak si prečítate pamäti bývalých dôstojníkov CIA alebo niektorého z najvyšších funkcionárov tejto spravodajskej služby, asi si vždy neuvedomujete, že v knihe nie je všetko, čo autori počas svojej špionážnej kariéry zažili alebo, aké spravodajské operácie prebiehali v čase ich pôsobenia v spravodajskej službe. Všetci dôstojníci CIA pri nástupe do služby i zmluvní zamestnanci podpisujú štandardnú dohodu o mlčanlivosti CIA. Dohoda o mlčanlivosti nezaväzuje dôstojníkov a zmluvných zamestnancov k absolútnemu mlčaniu, ale vyžaduje od nich, aby zachovávali tajomstvá národnej bezpečnosti tak dlho, ako vláda USA určí a ktoré informácie sa majú utajiť. Ide o celoživotný záväzok, ktorý existuje, aby sa zabránilo poškodeniu národnej bezpečnosti a poslania agentúry, ktoré by spôsobilo zverejnenie utajovaných informácií. Preto CIA zriadila Komisiu na kontrolu predpublikačnej klasifikácie (PCRB) na preskúmanie materiálov vytvorených dôstojníkmi CIA,   bývalými a súčasnými príslušníkmi služby aj zmluvnými zamestnancami) – s cieľom určiť, či takéto texty obsahujú utajované informácie predtým, ako sú zdieľané s vydavateľmi, predplatiteľmi blogov, televíznym publikom, ghostwritermi, spoluautormi, redaktormi, rodinnými príslušníkmi, asistentmi, zástupcami alebo kýmkoľvek iným, kto nie je oprávnený prijímať alebo kontrolovať takéto utajované informácie.

Čítaj viac »

31. mája 2025

Rusko, ani Ukrajina nemajú veľkú motiváciu zastaviť boje – Čína má potenciál zasiahnuť do mierového ukončenia vojny na Ukrajine

Zatiaľ čo prezidenti Donald Trump a Vladimír Putin predvádzajú svetu divadlo o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine, ruská armáda pokračuje v ofenzívnych operáciách, sústreďuje sily na inváziu do Sumskej oblasti na severe Ukrajiny a zintenzívnila vzdušné útoky na ukrajinské ciele s pribúdajúcimi obeťami civilistov. Od inaugurácie amerického prezidenta Donalda Trumpa v januári je svet hypnotizovaný vyhliadkou na prímerie na Ukrajine. Je ľahké pochopiť prečo. Voľba amerického prezidenta, ktorý chcel vystupovať skôr ako sprostredkovateľ medzi Ukrajinou a Ruskom než ako podporovateľ Ukrajiny, bola vnímaná ako príležitosť narušiť status quo a zastaviť krviprelievanie.

Čítaj viac »

23. mája 2025

Jediný agent Mossadu, ktorého zajatie a popravu priznali – v kolektívnej pamäti Izraela zaujíma Eli Cohen výnimočné miesto

Šesťdesiat rokov po jeho poprave – 18. mája – Mossad zverejnil takmer 2 500 dokumentov, nahrávok a osobných predmetov patriacich izraelskému špiónovi Eli Cohenovi; medzi nimi bola aj fotografia jeho cestovného pasu. Vo vyhlásení, ktoré Mossad vydal prostredníctvom úradu predsedu vlády, spravodajská služba uviedla, že operácia bola vykonaná „v spolupráci so spriaznenou zahraničnou spravodajskou službou.“ Mossad nezverejnil, ktorá „zahraničná spravodajská služba“ pomáhala pri získavaní materiálov. Medzi nájdenými materiálmi sú nahrávky a dokumentácia z Cohenovho výsluchu sýrskou tajnou službou, podrobnosti o osobách, s ktorými bol v kontakte, ručne písané listy jeho rodine v Izraeli, fotografie z jeho operácií v Sýrii a osobné veci zabavené v jeho dome po zatknutí. Dodnes neexistuje definitívne vysvetlenie, ako sýrska spravodajská služba odhalila jeho skutočnú identitu. Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich naznačuje, že Sýrčania už sledovali osobu, ktorá sa stretla s Cohenom. Iná teória naznačuje, že podozrenie vzbudil Cohenov zvyk fotografovať strategické miesta počas prehliadok Golanských výšin. Tretia verzia tvrdí, že Cohenovi nadriadení z Mossadu na neho vyvíjali tlak, aby odosielal správy častejšie, vrátane informácií o triviálnych záležitostiach. V dôsledku toho boli jeho šifrované správy v morzeovke zachytené pokročilým detekčným zariadením, ktoré Sýrii dodali Sovietsky zväz a Východné Nemecko.

Čítaj viac »

17. mája 2025

Problém slobody prejavu v Európe je stále otvorená téma – Potláčanie slobody prejavu hrozbou trestného stíhania pomáha populistom

Keď americký viceprezident obviňuje Európu z nedostatočnej ochrany slobody prejavu, zjavnou odpoveďou je, že je pokrytec. Biely dom, v ktorom slúži J. D. Vance, je energickým nepriateľom prejavov, ktoré nemá rád, deportuje študentov za ich politické názory, obťažuje kritické médiá a šikanuje univerzity. Ale len preto, že je pokrytec, neznamená to, že sa mýli. Európa má skutočne problém so slobodou prejavu. Tento problém nie je na kontinente rovnomerne rozložený. Zďaleka najhorším vinníkom v Európskej únii je Maďarsko, kde vláda rozdrvila alebo kooptovala väčšinu nezávislých médií. Je zaujímavé, že vládnuca strana Fidesz podporujúca hnutie MAGA unikla Vanceovým ostrým výpadom. Medzi ďalších významných porušovateľov patria Nemecko a Veľká Británia. Nemecký zákaz popierania holokaustu je vzhľadom na jeho históriu pochopiteľný, ale zákon proti urážaniu politikov je fraškou. Mocní ho bez hanby využívajú. Bývalý vicekancelár podal stovky trestných oznámení na občanov, vrátane jedného, ktorý ho nazval „idiotom.“ Minulý mesiac bol redaktor pravicových novín odsúdený na vysokú pokutu a sedem mesiacov podmienečného trestu odňatia slobody za zdieľanie memu s upravenou fotografiou ministra vnútra, ktorý drží nápis „Nenávidím slobodu prejavu.“

Čítaj viac »

10. mája 2025

Premiér Fico kopíruje v zahraničnej politike vzory z Kremľa – Slovensko je však civilizačne, ekonomicky a politicky zakotvené v štruktúrach Západu

Do Kyjeva pricestoval nemecký kancelár Friedrich Merz spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom, aby všetci traja spolu s poľským premiérom Donaldom Tuskom hovorili s ukrajinským prezidentom Volodomyrom Zelenským. Budú rokovať o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine, čo má byť signál ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, že ich podpora Kyjeva vo vojne s Ruskom bude pokračovať. Ako uviedol časopis Der Spiegel,  Merz si túto návštevu pripravil už v stredu počas svojho prvého telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom . Kancelár informoval amerického prezidenta o spoločnom vyhlásení a ten podľa zdrojov blízkych Merzovi zareagoval priaznivo. Trump následne na portáli Truth Social sprísnil tón voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a pohrozil sankciami, ak Rusko odmietne súhlasiť s prímerím. Lídri ďalších štátov tzv. koalície ochotných – vrátane českého premiéra Petra Fialu – sa do rokovaní v Kyjeve pripoja on-line na diaľku.

Čítaj viac »

2. mája 2025

CIA sa pokúša verbovať špiónov v Číne pomocou sociálnych sietí – zverejnila videá v čínskom jazyku na YouTube

CIA hľadá nových čínskych špiónov prostredníctvom videí na sociálnych médiách. Americká spravodajská agentúra sa snaží získať potenciálnych spolupracovníkov ponukou „lepšieho života.“ Príspevky sú súčasťou snahy CIA o obnovenie jej špionážnej siete v Číne po tom, ako čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti pred desiatimi rokmi uväznilo alebo popravilo desiatky čínskych občanov podozrivých zo špionáže pre USA. Pred pár dňami CIA zverejnila na YouTube dve videá v čínskom jazyku v rámci kampane zameranej na sklamaných  členov Komunistickej strany Číny a posilnenie snáh o nábor špiónov v Číne. Americká spravodajská agentúra uverejnila videá na sociálnych médiách, vrátane Instagramu a Facebooku.  Uvádzané sú pod nadpismi: „Prečo som kontaktoval CIA – aby som prevzal kontrolu nad svojím osudom“ a „Prečo som kontaktoval CIA – pre lepší život“.

Čítaj viac »

26. apríla 2025

Prezident Si Ťin-pching má strategicky správny pohľad na svet – napriek clám Trumpa čínska vláda sa nevzdala dialógu a prospešnej spolupráce s USA

V stredu 30. apríla uplynie 100 dní od nástupu prezidenta Donalda Trumpa do druhého funkčného obdobia v Bielom dome. Za posledné tri mesiace Trump a jeho tím podnikli kroky, ktoré prekvapili aj niektorých skúsených pozorovateľov, od uvoľnenia Elona Muska z ministerstva pre efektívnosť vlády vo federálnej byrokracii až po zavedenie vysokých ciel na väčšinu obchodných partnerov USA. Chaos, ktorý teraz vládne v Bielom dome, už zmenil vzťahy USA so spojencami i nepriateľmi, ako aj vnímanie Washingtonu na svetovej scéne. Donald Trump uzavrel dohody s latinskoamerickými krajinami o pomoci pri presadzovaní imigračných zákonov, najmä so Salvadorom, ktorý prijal stovky ľudí deportovaných zo Spojených štátov do svojho väzenského systému bez riadneho súdneho konania. Ukrajine predložil „konečnú ponuku“ mierového rámca, ktorý obsahuje hmatateľné výhody pre revanšistické Rusko. A jeho administratíva vystrelila prvú ranu v obchodnej vojne s Čínou, ktorá čelí minimálnej colnej sadzbe 145 % na väčšinu tovaru určeného do USA.

Čítaj viac »

19. apríla 2025

Ako Moskva obnovila svoj vplyv v postsovietskom priestore – Rusko obchádza sankcie vďaka bývalým sovietskym republikám v Strednej Ázii

Po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, mnohí západní analytici a vedci, ktorí sa zaoberajú postsovietskymi krajinami, očakávali, že vlády a verejnosť týchto krajín vyjadria solidaritu s Ukrajinou a odsúdia ruské pokusy o opätovné získanie územia a popretie suverenity Ukrajiny. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa postsovietske štáty snažili upevniť svoju nezávislosť, nadviazať kontakty so Západom a ďalšími regionálnymi aktérmi, pričom si stále uvedomovali potrebu kontrolovať svoje vzťahy s Ruskom. Ruský prezident Vladimír Putin však od roku 1999 považuje obnovenie vplyvu na ruské „blízke zahraničie“ za strategickú prioritu v snahe ospravedlniť svoje veľmocenské ambície. Putin začal svoje pôsobenie agresívnou vojenskou kampaňou s cieľom dostať Čečensko späť pod kontrolu Moskvy. V priebehu nasledujúceho desaťročia zintenzívnil svoje pokusy obmedziť vplyv Západu v postsovietskom priestore, pričom sa postavil proti pokračujúcej prítomnosti amerických vojenských základní v Strednej Ázii a proti tzv. farebným revolúciám, ktoré vyniesli k moci Západu priateľskejšie vlády v Gruzínsku, Kirgizsku a na Ukrajine. Kremeľ zdôvodnil vojnu s Gruzínskom v roku 2008 ako snahu o ochranu „privilegovanej“ sféry vplyvu Ruska v „blízkom zahraničí.“ Strategická priorita Moskvy otupiť vplyv Západu vo svojom regióne vyvrcholila „špeciálnou vojenskou operáciou“ na Ukrajine a trojročnou patovou situáciou so Západom v otázke budúcnosti Ukrajiny.

Čítaj viac »