7. decembra 2019

Trumpov sinológ pripisuje Pekingu dvojtvárnosť – považujú Číňania USA za barbarov, ktorí budú architektmi svojho vlastného zániku ?

Od Igor Cibula

Po troch rokoch od prvého vydania knihy amerického sinológa a bezpečnostného analytika Michaela Pillsburyho vyšla jeho publikácia v českom preklade pod titulom „Stoletý maratón.“ Autor – plynule hovoriaci mandarínskou čínštinou – ktorý od čias Richarda Nixona a Henryho Kissingera pôsobil vo vyšších bezpečnostných funkciách v administratíve Spojených štátov, čerpá zo svojich mnohoročných kontaktov s „jastrabmi“ vo vojenských a spravodajských agentúrach Číny a prezentuje dokumenty, vystúpenia a knihy, ktoré ukazujú, ako Číňania skutočne vnímajú Ameriku a jej vodcov – ako barbarov, ktorí budú architektmi ich vlastného zániku. Prominentný americký expert pripomína, že USA už viac ako štyridsať rokov pomáhali čínskej vláde vybudovať prosperujúcu ekonomiku, rozvíjať jej vedecké a vojenské kapacity a zaujať miesto na svetovej scéne v presvedčení, že nárast Číny Američanom prinesie spoluprácu, diplomatický vplyv a voľný obchod. Čo ak však má „čínsky sen“ nahradiť nás, rovnako ako Amerika nahradila Britskú ríšu bez toho, aby vystrelila strelu? – pýta sa v knihe špecialista, ktorý o Číne radil viacerým americkým vládam.

Americký sinológ popisuje, ako si čínska vláda pri realizácii svojho dlhodobého zámeru počína veľmi trpezlivo, obratne – ba rafinovane – pričom inšpiráciu čerpá z vlastnej historickej skúsenosti a tradície. Podľa jeho názoru iba málokto si na Západe uvedomuje, že súčasné strategické uvažovanie čínskych „konzervatívcov“, ktorí držia opraty riadenia štátu pevne v rukách, je vo svojej podstate produktom starodávnych, ale doteraz živých poučiek, ktoré vznikli v dobe pred viac ako dvoma tisícročiami. Michael Pillsbury tvrdí, že vedenie v Pekingu pritom dômyselne využíva neinformovanosť a naivitu Západu. Svoje závery opiera o hlboké znalosti Číny, ktoré získal štúdiom i priamymi kontaktmi – a to ako s čínskymi emigrantmi – tak aj s významnými predstaviteľmi čínskeho intelektuálneho i politického establishmentu. Vysokí vojenskí činitelia a predstavitelia čínskeho Ministerstva štátnej bezpečnosti  mu poskytli príležitosť nahliadnuť do zákulisia ich najutajovanejších geostrategických úvah a plánov a poskytli mu materiály, ktoré nikto iný na Západe nečítal.

Autor „Storočného maratónu“ uvádza pravidlá dávnovekej čínskej stratégie, pričom ako prvé spomína pravidlo: Uchlácholíš  soka pocitom bezpečia, aby poľavil v ostražitosti. Čínska stratégia sa riadi zásadou, že silný protivník, akým sú napríklad dnešné Spojené štáty, by sa nemal nikdy provokovať, ak na to ešte nedozrel čas. Pravé úmysly by sa mali udržiavať v úplnej tajnosti, kým nenastane ten najpríhodnejší okamžik k úderu. Ďalšie pravidlo radí: Nakloň si protivníkových poradcov. Čínska stratégia kladie dôraz na rozvrátenie súperovho tábora zvnútra, čo možno dosiahnuť tak, že si získate náklonnosť vplyvných poradcov spojených s aparátom vedenia protivníka. Dôležité je pravidlo: Na víťazstvo trpezlivo čakaj – desiatky rokov, alebo aj dlhšie. V priebehu obdobia „Bojujúcich štátov“ – ako sa označuje úsek čínskych dejín medzi rokmi 475 a 221 pred naším letopočtom – rozhodujúce víťazstvo sa nikdy nezrodilo ihneď. Na víťazstvo sa muselo trpezlivo  a uvážlivo čakať. Podľa názoru Pillsburyho dnešné čínske vedenie má vo vyčkávacej hre „záľubu.“

Mimoriadne aktuálne je pravidlo: Ukradni svojmu protivníkovi nápady a techniku, ktoré potom využiješ na strategické účely. Je známe, že súčasná Čína sa iba pramálo necháva obmedzovať právnymi reštrikciami západného štýlu a nie sú pochybnosti o tom, že podporuje krádeže slúžiace strategickým účelom. Z pravidla, že „dlhý zápas nemusí rozhodnúť sila armády“ vyplýva, že čínska strategická škola sa nespolieha na kumuláciu hrubej sily, ale skôr na trpezlivé vyčkávanie, behom ktorého si „berie na mušku“  slabé miesta nepriateľa. Čínska strategická škola automaticky predpokladá, že keď hegemón – ktorým sú v dnešnom kontexte Spojené štáty – začne oproti ostatným strácať silu, určite neuvoľní pole len tak potichu. Zásadnou zložkou čínskej stratégie sú dva momenty: vnútiť druhému ľsťou svoju vlastnú vôľu a čakať s úderom do okamžiku, keď nastane tá najvhodnejšia príležitosť. Čínska strategická škola pripisuje nesmierny význam schopnosti posúdiť vlastnú relatívnu silu – a to nielen v období vojny, ale aj v mieri. Z čínskeho pravidla „vždy sa maj na pozore, aby si sa nenechal druhým oklamať či nahnať do obkľúčenia“ americký sinológ usudzuje, že akýsi hlboko zakorenený zmysel pre paranoju vedie čínske vedenie k presvedčeniu, že sa ho všetci potenciálni súperi pokúšajú oklamať, a preto Číne nezostáva nič iné než reagovať dvojtvárnosťou.

Pillsburyho kniha si zaslúži pozornosť, pretože autor – v súčasnosti riaditeľ Centra pre čínsku stratégiu na Hudsonovom inštitúte v Washingtone – je kľúčovou postavou tímu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje súčasnú politiku Spojených štátov voči Číne. Bol autorom memoranda, ktoré v októbri tohto roku pred 13. kolom americko-čínskych obchodných rokovaní predložili Trumpovi ako základ opatrení, ktoré by mali  prinútiť Čínu, aby zmenila dlhodobé pravidlá, znevýhodňujúce americké spoločnosti. V memorande bola opísaná možnosť prehlbovania väzieb medzi Spojenými štátmi a Taiwanom a narušenie toku kapitálu medzi Hongkongom a Čínou, ak sa zistí, že sa nerešpektuje autonómia Hongkongu. Ak si prečítate knihu „Stoletý maratón“, lepšie pochopíte aj uvažovanie prezidenta o jeho súčasnom postupe v obchodnej vojne s Čínou.