14. mája 2019

Špiónománia v Rusku môže komplikovať vývoj nových zbraní – vedci vo vyšetrovacej väzbe kvôli prezradeniu “štátneho” tajomstva

Od Igor Cibula

V júli minulého roku ruský denník Vedomosti kriticky písal o tom, že špiónománia v Rusku môže skomplikovať vývoj nových typov zbraní, vrátane tých, o ktorých hovoril prezident Vladimír Putin. Situácia v Rusku sa odvtedy nezmenila, o čom svedčí komentár Pavla Aptekara v moskovskom denníku Vedomosti, kde autor konštatoval, že zatýkanie a vyhadzovanie vedcov vytvárajú atmosféru strachu, ktorá brzdí technologický prielom. Prípady zatýkania môžu zabrániť medzinárodnej spolupráci vo vedeckej oblasti, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj národnej vedy a modernizáciu ruských technológií. Známi vedci v Moskve hovoria, že „tajné údaje“ – kvôli ktorým boli vyšetrovaní obvinení – sú obsiahnuté v otvorených dizertačných prácach a článkoch publikovaných v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch. Séria zatknutí vytvára medzi vedcami atmosféru prekážajúcu dôverným kontaktom so zahraničnými kolegami, čo je nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnej domácej vedy, modernizácie technológií a ruskej ekonomiky.

Historik, publicista a komentátor Pavel Aptekar na margo uvedenej situácie konštatoval, že neutíchajúca špiónománia a demonštratívne surové zaobchádzanie s vyšetrovanými vedeckými pracovníkmi prekážajú rozvoju tvorivého potenciálu „vlasteneckých výskumníkov“ a môžu nepriaznivo ovplyvniť implementáciu štátnych plánov prelomového rozvoja odvetví technológií na úrovni high-tech. V tejto súvislosti uvádza, že 13. mája tohto roku 75-ročný Viktor Kudrjavcev, výskumník z Ústredného vedecko-technického ústavu (CNIM)  – zameraného na robotiku a technickú kybernetiku – (obvinený zo zrady) , bol prevezený z vyšetrovacej väznice Lefortovo  do 20. mestskej nemocnice, zatiaľ na vyšetrenie. Jeho právnik Ivan Pavlov sa domnieva, že to súvisí s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva z 19. apríla, ktorý požadoval, aby boli prijaté neodkladné opatrenia na záchranu Kudrjavcevovho života, poskytli mu lieky a poslali ho na liečenie do nemocnice, ktorá nie je spojená s väzenským systémom.  Zástupca riaditeľa Federálnej väzenskej služby Valerij Maksimenko  nevylúčil, že po preskúmaní prípadu by ministerstvo požiadalo, aby Kudrjavcev bol prepustený z väzby zo zdravotných dôvodov.

Podľa názoru Pavla Aptekara je to dobrá správa pre vedca a jeho príbuzných, ale neodstraňuje problém reflexnej nedôvery špeciálnych služieb voči vedcom. Odôvodnenosť obvinení o Kudrjavcevovej   zrade – odovzdávanie poznatkov partnerom z Belgicka listami – je pochybná. Spolupráca medzi ústavom CNIM a Belgickým inštitútom bola schválená vládou, čo predpokladá podrobné rozpracovanie režimu ochrany štátneho tajomstva. Výsledky spoločného výskumu boli zverejnené v otvorenej tlači. Okrem toho FSB obvinila výskumníka  zo zrady v júli 2018, päť rokov po odoslaní zmienených listov, ktoré vyšetrovanie považuje za dôkaz, že došlo k prezradeniu štátneho tajomstva. Pavel Aptekar poznamenáva, že potom sa prípad vyvíjal v súlade so zákonmi žánru: aby získali potrebné dôkazy, uznávaného vedca a vážne chorého človeka poslali do vyšetrovacej väznice a tam ho aj napriek zhoršeniu jeho zdravia zadržiavali, nehľadiac na petíciu i list prezidenta Ruskej akadémie vied Alexandra Sergejeva ombudsmanke Taťjane Moskaľkovovej s prosbou zmierniť  obmedzenia Kudrjavceva.

Prípad Kudrjavcev je jedným z prejavov hustnúcej atmosféry špiónománie, ktorá sa natláča zvrchu (pripomínajú to slová šéfa „Rokosmosu“  Dmitrija Rogozina o sabotáži ako o jednom z dôvodov zlyhania priemyslu). V októbri 2016 Mestský súd v Moskve odsúdil iného zamestnanca Ústredného vedecko-technického ústavu (CNIM) ,  75-ročného Vladimíra Lapygina na sedem rokov prísneho režimu pre zradu. Väznenie uznávaných vedcov v prípadoch, ktoré nie sú preukázateľné, je signálom pre mladých ľudí: vaše úspechy vás nezachránia pred uväznením.  Rastúci počet odsúdených za prezradenie štátneho tajomstva a ich nelegálne príjmy odráža, ako špecificky chápu tajné služby medzinárodné kontakty potrebné pre rozvoj vedy. Je nepravdepodobné, že izolácia a zatýkanie vedcov prispejú k tomu, aby nastal technologický prielom, o ktorom hovoria prví ľudia v štáte  – ak samozrejme, naša krajina nepotrebuje rakety, a to nielen v podobe budovy  Roskosmosu.