Špionážne služby využívajú Facebook a iné sociálne siete – SOCMINT nie je len „zlatou baňou“ spravodajských informácií
V súvislosti s pôsobením sociálnych sietí, ako sú Facebook, X (Twitter), Instagram, TikTok, Telegram a iné, sa aktuálne uvádzajú ich negatívne spoločenské dopady, predovšetkým polarizácia spoločnosti, politická manipulácia a zníženie dôvery k médiám, inštitúciám i vo vzťahoch medzi ľuďmi. V súčasnej vyhrotenej geopolitickej situácii sa do popredia záujmu analytikov dostáva SOCMINT (Social Media Intelligence) – spravodajská disciplína, ktorá sa zaoberá zberom, analýzou a využívaním informácií z verejne dostupných sociálnych médií na spravodajské a, bezpečnostné, vyšetrovacie, ale aj súkromné účely. Termín SOCMINT zaviedol do spravodajskej terminológie v roku 2012 britský spravodajský expert Sir David Omand, ktorý svojho času pôsobil ako riaditeľ GCHQ (britskej spravodajskej agentúry pre signálny prieskum). V súčasnosti prednáša ako profesor na King’s College London o spravodajských službách.
Uvádzaná faktografia z histórie potvrdzuje, že SOCMINT nie je nová téma, aj keď sa jej donedávna na verejnosti nevenovala taká pozornosť, ako sa napríklad v súčasnosti venuje vplyvu digitálnych technológií a umelej inteligencie na činnosť spravodajských služieb. Bývalý dôstojník operatívy CIA David V. Gioe – ktorý pôsobí ako hosťujúci profesor na King’s College London – a jeho doktorand Tony Manganello publikovali pred rokom v časopise „Spravodajské služby a národná bezpečnosť“ článok, v ktorom sa venovali prispôsobeniu HUMINT-u (spravodajstva z ľudských zdrojov) digitálnemu veku. V tomto kontexte uviedli, že rýchly nástup a široké prijatie platforiem sociálnych médií na celom svete predstavuje príležitosť pre operácie spravodajstva z ľudských zdrojov. Hneď ako spravodajské služby prenikli na trh, rýchlo si uvedomili užitočnosť fungovania v rámci platforiem sociálnych médií v rámci viacerých analytických a operačných aplikácií.
V dôsledku toho sa SOCMINT stala dôležitou disciplínou zhromažďovania spravodajských informácií. Niektorí ho vnímajú ako poddisciplínu v rámci OSINT-u (spravodajstva z otvorených zdrojov), zatiaľ čo iní požadujú, aby sa spravodajstvo zo sociálnych médií rozvinulo do samostatnej spravodajskej aktivity. Skúsení spravodajskí dôstojníci poukazujú na cennú úlohu, ktorú môže SOCMINT zohrávať v operáciách HUMINT-u. Napríklad využívanie sociálnych médií môže spravodajským dôstojníkom ušetriť drahocenný čas a energiu. Dôstojníci HUMINT-u z predchádzajúcej generácie by strávili veľa času vo fáze pozorovania/hodnotenia snahou stretnúť sa s čo najväčším počtom kontaktov prostredníctvom osobnej interakcie na rôznych podujatiach a funkciách. Dôstojník by sa potom zapojil do procesu „určovania umiestnenia a prístupu,“ aby zistil, ktoré kontakty majú prístup k neverejným informáciám, ktoré by mohli naplniť jeho spravodajské potreby. Tento časovo náročný súbor úloh sa dá výrazne urýchliť (a zlacniť) využitím údajov zhromaždených zo sociálnych médií.
V súčasnosti je bežné, že ľudia dobrovoľne odhaľujú pomerne veľa informácií o sebe online. Napríklad na profesijnej sociálnej sieti LinkedIn záujmové osoby odhaľujú ohromujúce množstvo informácií o svojich profesionálnych pozíciách, podrobných povinnostiach v rámci týchto pozícií, postavení vo firemnej hierarchii, klientskej základni, dátumoch zamestnania, vojenskej službe, úrovni bezpečnostnej previerky a ďalších informáciách, ktorých získanie by mohlo spravodajskému dôstojníkovi bez technických znalostí trvať týždne alebo dokonca mesiace osobných stretnutí. Kombinácia informácií na profesionálnych stránkach, ako je LinkedIn, s osobnými informáciami poskytnutými prostredníctvom stránok, ako sú Instagram, Facebook alebo Tik Tok – opäť dobrovoľne – môže odhaliť prekvapujúce množstvo informácií o osobe vrátane osobných pomerov, ako je rodinný stav, cestovná história, dátum narodenia, mená a dátumy narodenia detí a súrodencov, a dokonca aj úprimné komentáre o frustrácii v práci, konfliktoch s nadriadeným, nesúhlase s národnou politikou, sklamaní z výsledku volieb atď.
SOCMINT nie je v niektorých prípadoch len „zlatou baňou“ informácií, o ktoré sa usilujú spravodajské služby, ale využívajú ho aj na priamu operatívnu činnosť a mapovanie záujmového prostredia. Napríklad spravodajskí dôstojníci si na sociálnych sieťach vytvárajú falošné identity, aby prenikli do teroristických skupín, prípadne si získali dôveru v prostredí, kde hľadajú verejne nedostupné informácie. V období ruskej invázie na Ukrajinu sociálne siete sa stali kľúčovým zdrojom pre overovanie pohybu vojsk, identifikáciu záujmových osôb i dokumentovanie závažných udalosti. Rovnako ako pri iných spravodajských aktivitách aj v SOCMINT-e sa využíva umelá inteligencia, ktorá okrem iného odhaľuje falošné účty na sociálnych sieťach a tiež analyzuje texty a obrázky. Produkty SOCMINT-u potvrdzujú, že spravodajský svet sa vplyvom digitálnych technológií a umelej inteligencie prevratne zmenil.