Stratégia Kremľa v hybridnej vojne vstúpila do nebezpečnej fázy – ruské sabotážne akcie v Európe už nie sú iba „symbolické“
V čase, keď sa po Európe šíri ruská sabotážna kampaň, Estónsko zaznamenáva zmenu v tom, aké ciele si Moskva vyberá za svoj cieľ, uviedol šéf kontrarozviedky tejto pobaltskej krajiny v rozhovore pre časopis Foreign Policy. „Spočiatku boli tieto útoky skôr namierené proti symbolickým objektom,“ podotkol Margo Palloson, ktorý od roku 2023 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Estónskej služby vnútornej bezpečnosti – KAPO (Kaitsepolitseiamet). Medzi tieto útoky patrilo poškodzovanie áut estónskych osobností ovplyvňujúcich verejnú mienku, pálenie ukrajinských vlajok i podpaľačský útok na ukrajinskú reštauráciu. Ako uviedol, augustový útok sabotérov riadených Ruskom na estónsku robotickú firmu Milrem, ktorá dodáva zbrane ukrajinským ozbrojeným silám, znamenal začiatok novej fázy. „Teraz sa situácia trochu zmenila – usudzujeme, že cieľom bolo jednoznačne narušiť, obmedziť alebo zrušiť všetky dodávky“ na Ukrajinu. Agentúra Reuters tento týždeň informovala, že Rusko zaútočilo na obranné firmy v Dánsku, ktoré je ďalším silným podporovateľom Ukrajiny. A potom tu bol pokus o útok výbušninou začiatkom augusta na lietadlo v Nemecku, ktorý spáchali agenti ruskej tajnej služby.
Sabotážne útoky sa javia ako súčasť novej stratégie Kremľa, keďže Ukrajina brzdí alebo dokonca odráža ruské sily na bojisku. Dánski predstavitelia nezávisle konštatovali, že Rusko pravdepodobne v nadchádzajúcich mesiacoch zvýši počet sabotážnych a iných útokov na Európu. Šéf KAPO Palloson poznamenal, že pri týchto operáciách sa čoraz častejšie používajú výbušniny, čo zvyšuje mieru ohrozenia civilistov. Ako informoval portál Politico veľvyslanci Európskej únie sa nedávno stretli, aby diskutovali o možnosti udalosti s veľkým počtom obetí spôsobenej sabotážou alebo inými formami násilia podporovaného štátom. Aby sa tejto hrozbe postavila čelom, estónska vláda spolupracuje s obranným sektorom krajiny, pričom firmám poskytuje aj poradenstvo v oblasti fyzickej bezpečnosti, zdôraznil Palloson.
Estónsko tiež zabraňuje špionáži na hraniciach. Od roku 2025 Estónsko zatklo 20 osôb, ktoré cestovali do Ruska a následne ich naverbovali ruské spravodajské služby, Títo potenciálni špióni nepatrili k armáde ani spravodajským službám, ale išlo skôr o civilistov, ktorých by Rusko mohlo neskôr poveriť úlohami užitočnými pre spravodajské účely v rámci Estónska. Šéf estónskej kontrarozviedky upozornil, že Rusko čoraz častejšie využíva zločinecké skupiny a amatérov – vrátane Ukrajincov zverbovaných prostredníctvom sociálnych médií – čo sťažuje sledovanie potenciálnych sabotérov a špiónov. Využívanie týchto sietí môže zakryť prepojenie s Ruskom, keďže medzi sabotérom a Ruskom môže byť až sedem vrstiev sprostredkovateľov.
Ukrajinskí utečenci – ktorých Rusko využíva, – si možno ani neuvedomujú, že pracujú pre Kremeľ, a v niektorých prípadoch sa môžu domnievať, že pracujú pre ukrajinskú vnútornú bezpečnostnú službu. Ukrajina je v Európe obviňovaná zo sabotáží oveľa zriedkavejšie, avšak ukrajinskí vojaci údajne stáli za útokom z roku 2022 na plynovod Nord Stream, ktorý dopravoval ruský plyn do Nemecka. Využívanie zločineckých skupín zároveň pridáva útokom komerčný rozmer, pričom niektoré zločinecké skupiny navrhujú Rusku nové operácie ako spôsob generovania príjmov,. Ako uviedol Palloson, „niektoré skupiny, ktoré páchajú tieto útoky, si uvedomujú, že je to aj možnosť zarobiť slušné peniaze.“ Generálny riaditeľ KAPO je zatiaľ spokojný s reakciou Estónska na novú vlnu sabotážnych taktík, ako aj s právnym rámcom, ktorý má k dispozícii. V niektorých európskych krajinách – ktoré nešpecifikoval – rastie však frustrácia z obmedzených právomocí, ktoré majú k dispozícii pracovníci kontrarozviedky.
„Od niektorých európskych kolegov som počul, že majú pocit, že nemajú k dispozícii vhodné právne nástroje na riešenie tejto situácie,“ povedal Palloson. Vo Veľkej Británii najprv zatkli a neskôr prepustili sedem osôb podozrivých z prepojenia s iránskym sprisahaním zameraným na americkú leteckú základňu v Anglicku. Napriek týmto útokom Palloson uviedol, že nevidí žiadne náznaky toho, že by ruská sabotáž oslabovala podporu Ukrajiny. Vyjadril sa, že podpora je „stále veľmi vysoká a každým dňom rastie. V estónskej spoločnosti nepanuje strach ani panika.“ Nočnou morou pre Estónsko by samozrejme bola ruská invázia. V období pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 sa ruské bezpečnostné služby usilovne snažili pripraviť pôdu pre hladké prevzatie moci, vysielali vopred atentátnické komando a podplácali ukrajinských úradníkov, aby kládli čo najmenší odpor. Estónska armáda a spravodajské služby vidia len málo náznakov, že by Rusko pripravovalo podobný útok na Estónsko. Krajina sa však učí zo skúseností Ukrajiny. „Všetky spravodajské služby v Európe sa snažia študovať, ako chrániť svoje spoločnosti pred spravodajskou činnosťou, ovplyvňovaním a sabotážou.“
***
Článok uverejnil novinár Sam Skove v časopise Foreign Policy.