18. decembra 2021

Prečo je Igor Matovič štedrejší ako Robert Fico – ak Truban nahradí Biháriovú, odmietne ako koaličného partnera Pellegriniho ?

Od Igor Cibula

Hoci neuplynula ani polovica funkčného obdobia súčasnej vládnej koalície, už sa začínajú objavovať špekulácie o tom, kto by mal tvoriť budúcu vládnu zostavu po najbližších parlamentných voľbách. Podaktorí komentátori médií tzv. hlavného prúdu znervózneli pri pomyslení, že sa nahlas uvažuje o vládnej aliancii, reprezentovanej Petrom Pellegrinim, Richardom Sulíkom a Irenou Biháriou. Znepokojenie zachvátilo aj niektorých vládnych politikov, možno obdarených schopnosťou veriť v zázraky – iba tak si možno vysvetliť ich ilúziu, že pôsobenie v exekutíve manipulovanej Igorom Matovičom prežijú bez politickej ujmy. Kritické vyjadrenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela na adresu prezidentského paláca svedčí o tom, že deformovane vnímajú vývoj slovenskej politickej scény, a preto nechápu realizmus prezidentky Zuzany Čaputovej vo vzťahu k tým opozičným činiteľom, ktorí sa snažia konštruktívne pristupovať k riešeniu otázok nakopených pandémiou.

Koaliční politici ešte stále veria, že sa udržia vo vládnych kreslách – a to vďaka ich sociálnej „štedrosti,“ ktorou prekonávajú aj povestné „sociálne balíčky“ Roberta Fica. Minister financií Matovič hlboko „načiera“ do štátnej kasy, aby získal ubúdajúce hlasy sklamaného koaličného elektorátu. Voliči však postrehli, že väčšine vlády chýbajú schopnosti potrebné na kvalifikované riadenie štátu a chaotické kroky exekutívy vyvolávajú v občanoch neistotu, či vláda dokáže konať tak, ako si to vyžaduje záujem spoločnosti. Ilustruje to okrem iného počínanie polície, ktorá niektorými svojimi zákrokmi spochybnila odbornú kompetentnosť najvyšších policajných funkcionárov i politickú úroveň samotného ministra vnútra. Ako príklady stačí uviesť zhovievavý prístup polície k výtržnostiam extrémistov pred prezidentským palácom, šikanovanie protestujúcich zdravotníkov alebo teatrálne predvedenie opozičného politika na výsluch, či násilné vylamovanie dverí na byte šéfa tajnej služby.

Pochybnosti mnohých občanov o schopnostiach súčasnej vlády vyvoláva skutočnosť, že opatrenia v rámci boja s pandémiou na Slovensku majú v porovnaní s inými európskymi krajinami podstatne reštriktívnejší charakter. Zreteľne je to viditeľné v gastrosektore, pretože iba u nás zo všetkých európskych krajín platí celoštátny 24-hodinový zákaz konzumácie v reštauráciách. Okrem toho niektoré protipandemické opatrenia sa priečia logike zdravého rozumu – napr. zákaz vychádzania v nočných hodinách – a ďalšie sú mimo režimu účinnej kontroly, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či môžu plniť svoj účel. O nekompetentnosti bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího svedčí fakt, že až teraz parlament schválil novelu zákona, podľa ktorej od januára budúceho roku štát preberie na seba zodpovednosť za akékoľvek prípady nežiaducich účinkov pri očkovaní proti Covid-19. Absencia takejto zákonnej úpravy je jednou z príčin nedostatočnej miery zaočkovanosti obyvateľov Slovenska.

Medzi závažné príčiny nedostatkov v boji proti pandémii u nás patrí aj nevhodný spôsob komunikácie i primitívna rétorika niektorých vládnych činiteľov. Významný podiel zodpovednosti za súčasný stav zaočkovanosti majú však tiež predstavitelia opozície, ktorí naladili svoju protivládnu kritiku aj na antivakcionársku vlnu. Nepriamo im asistuje predseda strany Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár, pretože úroveň jeho elektorátu je príbuzná úrovni voličov niektorých opozičných politických subjektov. Práve zložitá problematika boja proti pandémii a niektoré vážne politické prešľapy koaličnej vlády poskytli predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi šancu, aby sa ujal opozičnej iniciatívy a obnovil svoju podporu v opozičnom elektoráte. Bez zábran možno konštatovať, že intelektuálne vybavenie niektorých koaličných vodcov  nestačí na to, aby úspešne čelili Ficovej demagógii.

Niektorí analytici nevylučujú, že po parlamentných voľbách by mohlo dôjsť k vzniku koalície strán Hlas-SD, SaS a Progresívne Slovensko. Možno ich k takémuto záveru inšpirovalo aj nedávne vyjadrenie podpredsedu strany Progresívne Slovensko Michala Trubana, ktorý sa o Igorovi Matovičovi a Borisovi Kollárovi vyjadril ako o šmelinároch, pričom podotkol, že Matovič „sám ničí boj proti korupcii tým, že k sebe pritiahol Borisa Kollára.“ Z kuloárov prenikli správy, že Truban znovu ašpiruje na predsedu strany, takže v prípade jeho zvolenia by namiesto avizovanej trojkoalície mohla vzniknúť iná konštelácia vládnej koalície. Všetko však bude závisieť od toho, ako dopadnú parlamentné voľby. V každom prípade, ak si Pellegriniho strana udrží svoju dominantnú pozíciu aj vo voľbách, všetky zodpovedné parlamentné subjekty budú musieť brať do úvahy, že v záujme stabilného vývoja spoločenských pomerov na Slovensko budú jej predstavitelia pri rokovacom stole, kde sa budú rozdávať mocenské karty.