15. decembra 2021

Pre Slovákov môže byť „obrodená“ Čína inšpiráciou – politické elity pod Tatrami by mali pochopiť geopolitické desatoro Číny

Od Igor Cibula

„Všetko nasvedčuje tomu, že 21. storočie bude čínskym storočím. S najväčšou pravdepodobnosťou ním nebude v tom ponímaní, ktoré zodpovedá predstave o storočí minulom ako o storočí americkom. Obrodená Čína sa nestane hegemónom a možno ani nebude sa usilovať o túto úlohu. Avšak jej historicky bezprecedentný ekonomický rast vytvára zmenu – a úsilie o pochopenie tejto zmeny a jej dôsledkov je najčastejšou z otázok, ktoré teraz trápia politikov, ale aj ekonómov i politológov. Ekonomické porozumenie je dnes ďalej než pochopenie zo strany teoretikov politiky. Azda i preto, že národohospodári nemusia pri charakteristike zmien prognózovať – stačí, keď ukážu, ako sa rastúca sila čínskej ekonomiky prejavila pri troch nedávnych medzinárodných zlomoch.“ Boli to ázijská finančná kríza v roku 1997, svetová finančná kríza 2008-2009 a pandémia Covid-19.

Uvedená charakteristika pochádza z knihy „Geopolitika Číny,“ ktorá nedávno vyšla v Prahe a zaslúži si pozornosť každého, kto sa venuje aktuálnym geopolitickým otázkam a chýba mu adekvátny základ pre pochopenie súčasných globálnych problémov, súvisiacich s fenoménom „čínsky zázrak.“ Autorom obsiahleho diela je prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc. – český politológ a univerzitný profesor, pôsobiaci v Čechách i na Slovensku; vyprodukoval vyše tridsať kníh a cca tritisíc štúdií, článkov a rozhovorov. Okrem iných zaujala jeho kniha „Geopolitika Ruska“ z roku 2017, recenzentmi odporúčaná nielen rusofilom, ale hlavne a predovšetkým rusofóbom, aby pochopili postavenie Ruska v dejinách i faktory, ovplyvňujúce stratégiu Moskvy v súčasnom multipolárnom svete. Z množstva prednášok prof. Krejčího na mnohých medzinárodných podujatiach stojí za zmienku aj jeho referát na 5. medzinárodnom sympóziu Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov v decembri 2011 v Bratislave, kde hovoril o pôsobení spravodajských služieb v čase krízy, pričom odmietol konšpiračné teórie, vrátane špekulatívneho tvrdenia, že spravodajské služby tvoria dejiny.

Prof. Krejčí je teda bohato erudovaný autor. Z toho dôvodu si zaslúži v súvislosti s jeho najnovšou knihou  spomenúť ním formulované „geopolitické desatoro Číny.“ Podľa neho je to akýsi geopolitický rodný list „Ríše stredu“ – o ktorej už pred viac ako desiatimi rokmi najznámejšia slovenská sinologička Marina Čarnogurská povedala, že „raz bude znova najmocnejšia.“ Desiaty bod Krejčího geopolitického desatora Číny hovorí, že „rastúci tlak Západu proti Číne hrozí, že vzniknú paralelné svety. Konfrontačné pojatie vzťahov s Čínou, ktoré narastá u významnej časti západnej mocenskej elity, môže viesť k tomu, že dôjde k zmene základnej orientácie globalizácie  doteraz smerujúcej k celosvetovej ekonomickej integrácii či aspoň  kompatibilite.  Na druhej strane Čína vzhľadom k svojmu civilizačnému dedičstvu nemôže akceptovať dodnes panujúcu víziu, podľa ktorej je globalizácia westernizácia. Snaha vnútiť Číne podobu časti západnej civilizácie povedie k tomu, že sa Západ a Čína od seba ešte viac odpútajú. Globalizácia v zmysle celosvetovej prepojenosti sa pomerne ľahko môže zmeniť – a začnú sa formovať dva svety s odlišnou koncepciou globalizácie. Alebo vzniknú regióny uzavreté do seba.“

Nie bezvýznamným je Krejčího upozornenie, že „tomuto smerovaniu napomáha fakt, že Západ po desaťročia spája protičínske aktivity s akciami proti Rusku. Takto mnohí západní politici, predovšetkým z USA, posilňujú strategické partnerstvo medzi štátom s najprogresívnejšou ekonomikou a štátom, ktorý je vojenskou superveľmocou prvej kategórie.“  V kontexte s vytváraním protičínskych aliancií Krejčí zdôrazňuje, že „Západ potrebuje politikov a intelektuálov, ktorí chápu, že orientácia na euroázijskú spoluprácu znamená smerovanie k vzájomnej prosperite, že nie je zradou euroatlantických záujmov. Západ sa musí na započatú premenu sveta adaptovať, nevyvolávať zbytočné politické, ideologické a obchodné konflikty.“ Nad uvedenými slovami prof. Oskara Krejčího by mali premýšľať aj predstavitelia vládnucich politických elít na Slovensku, ktorí geopolitické dimenzie globálneho vývoja vnímajú sploštenou optikou predsudkov a intelektuálnej obmedzenosti.