29. mája 2018

Poliaci chcú mať doma divíziu americkej armády – Rusko nenechá takýto krok bez odpovede, aby obnovilo strategickú rovnováhu

Od Igor Cibula

Poľsko opakovane dáva najavo, že jeho hlavným strategickým partnerom sú Spojené štáty americké. Nedávno svoju náklonnosť voči Washingtonu prejavila Varšava aj vyjadrením ministra zahraničných vecí Jaceka Czaputowicza počas jeho návštevy v USA, že hoci Poľsko podporilo opatrenia Európskej únie na ochranu členských štátov pred škodlivými účinkami amerických sankcií proti Iránu, „pochopilo americké obavy.“ Poľský premiér Mateusz Morawiecki išiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Poľsko sa bude snažiť, aby slúžilo ako sprostredkovateľ medzi Európskou úniou a USA pri hľadaní východiska zo slepej uličky, do ktorej sa dostali títo „strategickí“ partneri v dôsledku odstúpenia Washingtonu od tzv. jadrovej dohody s Iránom. Možno aj ako určitú protislužbu súčasnú poľskú vláda očakáva, že Trumpova administratíva schváli vyslanie divízie „U.S. Army“ na stabilnú vojenskú základňu v Poľsku.

Historik a politický komentátor ruského denníka „Vedomosti“ Pavel Aptekar označuje snahu Poľska o rozmiestnenie značných síl Spojených štátov na jeho území za zlý signál, ktorý potvrdzuje rast vzájomnej nedôvery v Európe, najmä medzi krajinami bývalého „socialistického tábora“ a Ruskom. Umiestnenie jednej divízie na poľskom území nemôže radikálne zmeniť rovnováhu síl v regióne, ale môže stimulovať ďalšie zostrenie vojensko-politickej konfrontácie medzi Ruskom a Západom. Podľa dokumentu poľského ministerstva obrany Varšava je pripravená investovať do infraštruktúry vojenskej základne 1,5-2 miliardy $. Autori dokumentu nevyhnutnosť zriadenia silnej americkej infraštruktúry odôvodňujú „agresívnymi“ pokusmi Ruska zničiť v posledných desaťročiach vytvorené štruktúru európskej bezpečnosti.

Denník uvádza názor riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie Vysokej školy ekonomickej v Moskve Timofeja Bordačeva, že Varšava nedôveruje schopnosti európskych krajín – členov NATO poskytnúť Poľsku rýchlu a účinnú pomoc v prípade jeho vojenského ohrozenia. Európanov znervózňujú nielen cvičenia, rozmiestňovanie ďalších jednotiek a najnovších typov zbraní v západných oblastiach Ruska (najmä rakety „Iskander“ v Kalinigradskej oblasti rozmiestnené ako reakcia na americké systémy protiraketovej obrany v Poľsku, Českej republike a v Rumunsku), ale aj nie vždy vhodné verbálne zásahy. V marci 2015 ruský veľvyslanec v Dánsku Michail Vanin oznámil, že ak sa krajina pripojí k systému protiraketovej obrany, dánske lode sa stanú terčom ruských rakiet. Podobné výroky zazneli i proti Poľsku a Rumunsku.

Ruský denník ešte v minulom roku upozornil, že napriek oficiálnym uisteniam Moskvy o výlučne obrannom charaktere ruských vojenských cvičení, znepokojenie vyvolávajú niektoré okolnosti, ako napríklad to, že Rusko sa snaží utajovať rozsah svojich vojenských aktivít – najmä znižuje počet vojakov na cvičeniach, aby nemuselo pozývať zahraničných pozorovateľov. Ani scenáre cvičení – prezentované ako boj proti extrémistom a teroristom – nezodpovedajú nasadeným počtom a bojovým prostriedkom. Podľa renomovaného bezpečnostného experta, prezidenta Inštitútu strategického výskumu Alexandra Konovalova zdá sa divné, že v boji proti teroristom sa pri cvičeniach používajú masívne nálety, zahrňujúce diaľkové bombardéry Tu-22M3 (nasadzované napríklad pri útokoch v Sýrii) alebo 250 tankov.

Riaditeľ moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin podotkol, že ešte nie je známe, či Washington bude súhlasiť s presunom celej divízie do východnej Európy. Radikálne by to zmenilo rovnováhu síl v regióne, kde má poľská armáda okolo 100 000 vojakov a cca 1000 tankov. Nešlo by o priame ohrozenie Ruska, pretože od predpokladanej dislokácie základní v Bydgoszci a Toruni do Kaliningradu je vzdialenosť 240 a 230 kilometrov. Napriek tomu to povedie k zvýšeniu napätia, vyprovokuje „jastrabov“ na oboch stranách. Situácia viac-menej pripomína obdobie studenej vojny. Ale reakcia môže byť ostrejšia než sovietska: veľké vojenské zoskupenie NATO bude bližšie k ruským hraniciam, ako v období 1970-1980 k hraniciam Sovietskeho zväzu. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova takéto činy vyvolávajú odvetnú reakciu, aby obnovili narušenú paritu.