16. augusta 2018

Pochybnosti o budúcnosti Rumunska – sociálnodemokratickí politici riskujú konflikt s Bruselom, aby si zachránili “kožu”

Od Igor Cibula

Rumunská sociálnodemokratická vláda sa v roku 2016 pokúsila zmierniť tresty za korupciu, čo vyvolalo v uliciach Bukurešti a v ďalších rumunských mestách demonštrácie, ktoré vtedy médiá označili za najväčšie v krajine od roku 1989, keď v Rumunsku padol komunistický režim. Vláda dostala strach a od svojho zámeru ustúpila, ale v tieni minuloročných Vianoc sa znovu pokúsila zmeniť zákony, aby jej činitelia nemuseli byť odsúdení za korupciu. Rumunský prezident Klaus Iohannis sociálnodemokratických politikov varoval, že krajina sa vystavuje riziku podobných sankcií, ako Poľsko, kde sa justícia dostala pod politickú kontrolu. Predáci sociálnych demokratov znovu ustúpili, ale nevzdali sa svojho zámeru oslabiť sankcie za korupciu, ktorá je tradičným problémom Rumunska.

Redaktor britského denníka Financial Times Tony Barber – ktorý dôverne pozná postkomunistické krajiny východnej Európy, nevynímajúc bývalý Sovietsky zväz – upozornil, že v západnej Európe vzrastajú obavy o budúcnosť moderného Rumunska. Nedávne udalosti, vrátane rozsiahleho policajného násilia minulý týždeň proti demonštrantom za odstránenie korupcie v Bukurešti, vyvolávajú nové pochybnosti medzi západoeurópskymi vládami a orgánmi Európskej únie o právnom štáte v Rumunsku a o nezávislosti jeho demokratických inštitúcií. Podobné obavy sa prejavujú aj vo vzťahu k strednej a východnej Európe, najmä Maďarsku a Poľsku. Hlavná obava spočíva v tom, že Rumunsko v rámci svojej sociálnodemokratickej vlády nevyjadruje hodnoty EÚ, ktoré by malo podporovať, keďže sa pripravuje prevziať v januári šesťmesačné rotujúce predsedníctvo únie.

Rumunské elity sa dychtivo tešia na takúto česť: bude to prvé predsedníctvo ich krajiny po vstupe do EÚ v roku 2007. Okrem toho začne sa presne o mesiac po ďalšom národ povznášajúcom momente: 1.decembra 2018 bude sté výročie spojenia rumunského kráľovstva s Transylvániou, regiónu získaného z rozpadúvajúcej sa habsburskej ríše. Nedostatky v oblasti reformy súdnictva a v boji proti korupcii zapríčiňujú, že Rumunsko – podobne ako Bulharsko – stále podlieha monitorovaniu Európskej únie takmer 12 rokov po vstupe do únie. Šance, že by EÚ mohla tento stav zrušiť, dostali ranu v júli, keď šéfka rumunskej nezávislej protikorupčnej agentúry Laura Codruta Kövesiová bola odvolaná, keď opísala politicky motivovanú kampaň na neutralizáciu jej úsilia o stíhanie korupcie na najvyšších miestach.

Rumunský prezident Klaus Iohannis – ktorého v západnej Európe obdivujú pre jeho odvahu – odvolávajúc sa na právny systém nemohol Kövesiovú ochrániť, pretože rumunský ústavný súd rozhodol, že nemá právomoc zabrániť jej prepusteniu z funkcie. Britský denník zdôrazňuje, že Laura Codruta Kövesiová počas svojho päťročného pôsobenia vo funkcii hlavnej protikorupčnej prokurátorky dosiahla značný pokrok vo svojej protikorupčnej kampani a postarala sa o odsúdenie niekoľko desiatok ministrov, bývalých ministrov a poslancov oboch komôr rumunského parlamentu. Z pohľadu Európskej únie bol tlak na Kövesiovú a jej protikorupčnú agentúru súčasťou širšieho úsilia vlády o ochranu vysoko postavených politikov prostredníctvom zmiernenia trestného zákona a oslabenia sankcií za korupciu.

V tomto kontexte je ústrednou postavou situácie vodca sociálnych demokratov Liviu Dragnea, ktorý síce nezastáva žiaden ministerský post, ale pozíciu „silného muža“ v pozadí. V júni 2018 ho odsúdili za zneužitie funkcie a má za sebou aj skoršie rozsudky za volebné podvody, i keď on všetky obvinenia popiera. Je zaťatým rivalom prezidenta Iohannisa a zdá sa, že je odhodlaný vyhnúť sa výkonu trest odňatia slobody, pretože by to takmer určite znamenalo ukončenie jeho politických ambícií. Ani Európska únia – ani prezident, ani vláda – nepotrebujú, aby sa šesťmesačné rumunské predsedníctvo začalo „pod búrkovými mrakmi.“ Ale protikorupčné demonštrácie, vybuchujúce z času na čas v rumunských mestách, slúžia ako pripomienka vláde, že existujú hranice trpezlivosti širokej verejnosti. Ako konštatoval  Tony Barber – „v Rumunsku je boj za právny štát, niekedy doslova bojom.“