2. októbra 2020

Predseda OĽaNO na funkciu premiéra nebol pripravený – Matovičovi koaliční partneri budú pykať vo voľbách aj za jeho hriechy !

Od Igor Cibula

Občan nemusí byť voličom Petra Pellegriniho alebo zastávať jeho politické názory, ale určite súhlasí s jeho prognózou politickej kariéry premiéra Igora Matoviča, že „ten človek už nebude veľmi dlho na politickej scéne.“ Krkolomný pád volebných preferencií Matovičovho politického subjektu OĽaNO signalizuje, že populista určite sklamal mnohých voličov, ktorí mu dali svoje hlasy vo februárových parlamentných voľbách v naivnom očakávaní pozitívnych spoločenských zmien. Radový volič nepredpokladal, že predseda OĽaNO je intelektuálne plytký – v podstate trochu jednoduchší človek s pokútne nadobudnutým vysokoškolským diplomom, okrem toho aj mentálne labilný a vôbec nepripravený na tak náročnú ústavnú funkciu, akou je post predsedu vlády. Matovičovu nekompetentnosť umocnila situácia, ktorá vznikla v dôsledku pandémie a jej sociálno-ekonomických dôsledkov. Žiaľ, ani Matovičovi vládni koaliční partneri nedisponujú potenciálom, aby vyvážili elementárne nedostatky jeho primitívneho spôsobu komunikácie i samotného spôsobu, akým vykonáva funkciu premiéra.

Na Matovičove defekty opakovane upozorňujú médiá naklonené jeho vláde, ako aj niektorí pravicoví politici, avšak bezvýsledne. Jeho intelektuálna obmedzenosť mu bráni prijať  pripomienky tých, ktorí sa neusilujú zvrhnúť jeho kabinet, ale považujú za svoju morálnu povinnosť poukázať na chyby, oslabujúce dôveru občanov, že vláda dokáže vyviesť Slovensko zo súčasnej krízy. Už viackrát sa ukázalo, že Igor Matovič niektorým problémom vôbec nerozumie, čo sa najmarkantnejšie prejavilo v súvislosti s prípravou plánu na využitie prostriedkov z Fondu obnovy Európskej únie. Bývalý vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš ho verejne upozornil, že Slovensko má unikátnu príležitosť využiť miliardy eur z Bruselu na reformy strategického významu, aby sa posunulo dopredu, ale lídrom reforiem by mal byť práve premiér Matovič. Predseda vlády k tejto téme povedal zopár prázdnych fráz, dokonca sľúbil rozsiahlu celospoločenskú diskusiu – a nakoniec ju zavesil na krk ministrovi financií, ktorý vo svojej agende neoplýva bohvieakou erudíciou.

Dokazuje to fakt, že minister financií Eduard Heger pri zostavovaní tímu – s výnimkou viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora – vynechal desiatky odborníkov tejto inštitúcie, ktorá zastáva názor, že prostriedky z Fondu obnovy EÚ by mala krajina využiť v prospech formovania iného modelu ekonomiky. Analytici odmietajú riešenia vedúce ku krátkodobým efektom, akú sú percentá rastu HDP či pokles nezamestnanosti, pretože podľa ich predstáv Slovensko by malo ísť cestou reforiem, ktoré perspektívne zdynamizujú tempo ekonomiky i rast zamestnanosti. V kontexte s takýmito predstavami by bolo dôležité, keby sa zásadné otázky reforiem diskutovali nielen v koaličnom rámci, ale na aj úrovni parlamentnej debaty, ako to navrhla opozícia. Iba širokospektrálna zainteresovanosť všetkých relevantných politických subjektov môže garantovať, že priority reformy za peniaze z Bruselu sa zásadne nezmenia, aj keď po najbližších parlamentných voľbách by sa na Slovensku  ujala moci vláda v inom zložení.

Podobnú nekompetentnosť – ako v prípade prípravy Plánu obnovy, teda reformného balíka za peniaze z Bruselu – prejavuje premiér Igor Matovič aj v boji s pandémiou, ktorý trvá už vyše šesť mesiacov. Ešte si občania pamätajú, keď v apríli fantazíroval o „blackoute“ či vypnutí Slovenska alebo keď v máji fanfarónsky avizoval na hraničnom prechode spustenie aplikácie e-Karanténa, ktorá sa ukázala ako nedomyslené riešenie.  Potom si predseda vlády  „dovolil“ trojmesačnú pauzu, keď počty nakazených Covid-19 viac-menej stagnovali a – možno práve z toho dôvodu – kompetentné orgány nevenovali náležitú pozornosť príprave na druhú vlnu pandémie. A keď v septembri rapídne stúpli počty nakazených koronavírusom, tak exekutíva sa rozhodla improvizovať tak, že siahla po niektorých ani nie tak celkom systémových opatreniach. Azda viaceré z nich nie sú z Matovičovej hlavy, ale on ako premiér nesie za ne politickú zodpovednosť, keďže sa takpovediac verejne deklaroval za „hlavného experta Slovenskej republiky“ na boj s pandémiou.

Možno si položiť otázku, či koaliční partneri sú ochotní tolerovať postupy premiéra Matoviča, ktoré môžu poškodiť ich šance udržať si svoj elektorát do budúcich volieb pokope. Zatiaľ iba strana Sloboda a Solidarita, resp. jej predseda Richard Sulík dáva najavo, že viaceré riešenia iniciované Igorom Matovičom nezodpovedajú predstavám SaS. Skupina „politických pohrobkov“ Andreja Kisku akrobaticky balansuje nad priepasťou neodvratného zániku a ich predsedníčka asi verí na „zázraky“ alebo možno dúfa v „kajúcny návrat“ medzi „obyčajných ľudí“, keby sa nad ňou ich šéf zmiloval. Iba v strane Sme rodina si myslia, že im navždy zostane v rukách karta politického „žolíka,“ ktorý bude potrebný pri zostavovaní akejkoľvek koaličnej vlády. Sotva sa teda v tejto koaličnej zostave nájde niekto, kto by priviedol k zdravému rozumu premiéra Matoviča, ktorého – usudzujúc z jeho verejných vyjadrení – stále viac prenasleduje „nočná mora“ zvaná Pelle.