Autor Igor Cibula

Aj keď Igor Matovič za rok pôsobenia vo funkcii premiéra nepreukázal schopnosti, ktoré si táto zodpovedná ústavná funkcia vyžaduje – a jeho vláda nedokázala racionálne a účinným spôsobom bojovať proti pandémii – ani reorganizácia kabinetu alebo dokonca výmena Matoviča na poste predsedu vlády inou politickou figúrou neprinesie zmenu, ktorú Slovensko v súčasnej kritickej situácii nevyhnutne potrebuje. Sotva si možno predstaviť efektívnu bezkonfliktnú spoluprácu medzi politikmi, ako sú Igor Matovič a Richard Sulík, ktorí si bez akýchkoľvek zábran vzájomne vyslovili nedôveru pred širokou verejnosťou, pričom sa vzájomne opakovane častovali extrémne negatívnymi prívlastkami, ba dokonca niekedy až urážlivými osobnými charakteristikami. Ich antagonistický vzťah nezmení žiadna reorganizácia vlády ani personálne rošády v administratíve, ktoré majú zachrániť koalíciu pred prehlbujúcou sa krízou dôvery. Potom čo Richard Sulík a Veronika Remišová išli k prezidentke Zuzane Čaputovej s návrhom, že treba nahradiť premiéra Matoviča iným politikom, už neexistuje šanca, že by koaličná vláda mohla existovať bez ďalších otrasov.

Pred rokom si väčšina slovenských voličov zvolila parlament, z ktorého vznikla súčasná vláda Igora Matoviča. K moci sa dostala skupina nekompetentných politikov na čele s intelektuálne defektným sociopatom. Odborníci uvádzajú, že kľúčovou charakteristikou sociopatov je fakt, že na ostatných berú len veľmi malý ohľad. Podľa odborníkov psychopatický stav postihnutého jednotlivca môže byť iniciovaný aj inou duševnou chorobou a súvisí s pôsobením viacerých faktorov. Experti v podstate vylučujú, že sociopat dokáže svoje správanie zmeniť a existuje len malá alebo žiadna možnosť uvedenú poruchu osobnosti vyliečiť. Práve tieto okolnosti si musia uvedomiť zodpovednejší politici vládnej koalície, keď sa zaoberajú hľadaním alternatívnych ciest, ktorými by sa dalo vyviesť Slovensko zo zložitej situácie, spôsobenej pandémiou a niektorými zásadnými chybami vlády pri riešení problémov spojených s koronakríziou. Zatiaľ sa zdá, že si to dostatočne neuvedomujú a podaktorí sa dokonca spoliehajú sa na to, že si Slováci koniec pandémie „vymodlia“ v kostoloch.

Slovensko sa nachádza v kritickej fáze pandémie – a navyše má tiež ako zdanlivo neriešiteľný problém na čele vlády politického analfabeta a nevzdelanca, ktorý stratil ani nie rok po parlamentných voľbách dôveru väčšiny svojich voličov a v kresle ho drží iba zbabelosť jeho koaličných partnerov. Vládni spojenci Igora Matoviča vidia, že premiér nezvláda zložitú spoločenskú situáciu a dokonca si uvedomujú, že jeho postupy sa niekedy priečia nielen zdravému rozumu, ale aj ich politickým záujmom do budúcnosti. Občas sa opatrne a alibisticky ozývajú s kritickými pripomienkami na adresu predsedu vlády, ale chýba im principiálne odhodlanie zmeniť neudržateľný stav, v ktorom sa Slovensko hlavne pričinením premiéra Matoviča nachádza. Zrejme vládna koalícia trpí okrem iného deficitom vodcovských osobností s prirodzenou autoritou, ktoré by dokázali prevziať kormidlo exekutívy a navigovať krajinu takým smerom, aby potenciálni voliči nadobudli voči vláde dôveru a istotu, že pandémiu a jej neblahé sociálno-ekonomické dôsledky úspešne prekonáme.

Predseda vlády Igor Matovič sa správa ako choromyseľný pacient v čase pandémie, ktorú bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) a kandidát na nového talianskeho premiéra Mario Draghi označil už v marci minulého roku za „ľudskú tragédiu potenciálne biblických rozmerov.“ Matovič evidentne nezvládol riešenie problémov, ktoré svojou náročnosťou presahujú rozmery jeho plytkého intelektu a v zložitej situácii sa alibisticky pokúša zvaľovať zodpovednosť na svojich koaličných partnerov. Nielen ukazovatele pandemického ohrozenia, ale celkový stav slovenskej spoločnosti signalizujú, že je najvyšší čas, aby politická elita krajiny vzala rozum do hrsti, hodila „politickú mŕtvolu“ Matoviča cez palubu a postavila k vládnemu kormidlu politika alebo političku, ktorí majú predpoklady konať tak, ako to dokázali kompetentní politici v krajinách, kde sa tiež boria s nástrahami koronavírusovej krízy.

Na mediálnych fórach sa už dlhšie diskutuje o tom, že Slovensko by potrebovalo iného premiéra ako je Igor Matovič, pričom kritickejšie hlasy hovoria aj o potrebe personálnej rekonštrukcie vlády, pretože nie všetci ministri súčasnej exekutívy fungujú tak, ako by sa to od nich v súčasnej zložitej pandemickej situácii očakávalo. Opozícia vo svojich výhradách voči súčasnej koalícii zašla ešte ďalej – prišla s požiadavkou predčasných parlamentných volieb a na tento účel chce zorganizovať referendum, ktoré by malo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prinútiť, aby schválili skrátenie funkčného obdobia parlamentu. Populistické volanie po voľbách pred uplynutím funkčného obdobia súčasného parlamentu je pochopiteľné, pretože touto agendou opoziční politici oslovujú významné percento nespokojných občanov a súčasne umocňujú destabilizačné procesy v krehkých vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Zároveň bývalá hlavná vládna strana Smer-SD dúfa, že azda predčasnými parlamentnými voľbami by zvrátila konanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odhaľujú aktérov korupčného systému, kontinuálne fungujúceho na Slovensku už od čias tretej vlády Vladimíra Mečiara.

Desaťmesačná bilancia pôsobenia Igora Matoviča na poste predsedu vlády neveští pre neho optimistickú perspektívu na slovenskej politickej scéne. Potvrdzujú to nielen volebné preferencie jeho strany OĽaNO, ale aj hodnotenia politických analytikov, ktorí otvorene konštatovali Matovičovu absolútnu nespôsobilosť pre zodpovednú funkciu, akú teraz zastáva. Najtragickejšie pre Slovensko je to, že v zložitej situácii pandémie na čele administratívy našej krajiny je premiér, ktorému chýba okrem intelektuálnej spôsobilosti spoločenská autorita, všeobecná vážnosť a dôvera väčšiny občanov. Mnohí z jeho voličov stratili ilúzie a nádeje, že vládneho kormidla v štáte po parlamentných voľbách v roku 2020 sa ujme človek, schopný efektívne riadiť štát a zbaviť ho úplatkárskych štruktúr, zahniezdených v systéme štátnej moci. Mnohí však vytriezveli, keď sa z Matoviča vykľul trochu jednoduchší človek s neúctou k vede, s povrchným úsudkom o zložitých problémoch spoločnosti a s autokratickými maniermi populistu.

Dominujúcim problémom Slovenska v súčasnosti je pandémia, ktorá tiež pričinením nedostatočných systémových opatrení vlády dosiahla u nás rozmery s potenciálne nedoziernymi následkami relatívne už v najbližšej budúcnosti. Presviedčame sa o tom, že premiér Igor Matovič nedisponuje schopnosťami, aké sa vyžadujú od politika, ktorý zastáva post predsedu vlády v takej krízovej dobe. O jeho nekompetentnosti riadiť krajinu v tejto situácii sa vyjadrili už mnohí, a preto ani neprekvapuje, že sa v poslednom čase objavujú úvahy o tom, že by ho mal vo funkcii šéfa administratívy nahradiť politik, disponujúci spoločenskou autoritou, s uvážlivým prístupom k zložitým problémom a primerane kultivovaný na úrovni, aká sa považuje o predsedu vlády za absolútnu samozrejmosť. Špekuluje sa nad menami Matovičovho nástupcu vo funkcii premiéra i o spôsobe, ako by sa mala takáto zmena vykonať.