27. júla 2018

Austrália v popredí čínskej globálnej stratégie – varovania bezpečnostnej spravodajskej služby zostali dlho nevypočuté

Od Igor Cibula

Austrálska bezpečnostná spravodajská služba (ASIO) už dávnejšie avizovala austrálskej vláde, že krajina je v popredí záujmu čínskej globálnej stratégie. Vzťahy medzi Čínou a Austráliou sa zhoršili, keď médiá odhalili podozrivé styky medzi čínskymi sponzormi a labouristickým senátorom Samom Daystyarim zo štátu New South Wales. Niektorí predstavitelia politickej a podnikateľskej elity zostávali však slepí voči varovaniam a dôkazom – nevynímajúc verejné upozornenia generálneho riaditeľa ASIO Duncana Lewisa – že zahraničné zasahovanie a špionáž sú „rozsiahle, neúprosné a stále sofistikovanejšie.“ Existujúce zákony sa nezaoberali správaním zahraničných vlád, ktoré podľa vyjadrenia predsedu austrálskej vlády Malcolma Turnbulla „nemožno brať ako špionáž, ale môže poškodiť austrálsku národnú bezpečnosť alebo ovplyvniť austrálske politické alebo vládne postupy.“

Americký časopis Foreign Affairs uverejnil článok profesora Univerzity Charlesa Sturta v Canberre Clive Hamiltona, ktorý napísal knihu o čínskom vplyve v Austrálii. Pôvodný vydavateľ z obavy pred nepriazňou Pekingu publikáciu odmietol vydať, čo ilustruje rozsah čínskeho prenikania do Austrálie. V tejto súvislosti autor uvádza, že v decembri minulého roku – keď austrálsky parlament rokoval o legislatíve vylučujúcej zahraničné zasahovanie do austrálskej politiky – premiér Malcolm Turnbull upozornil austrálsky parlament, že miera ohrozenia austrálskej demokracie a suverenity kampaňami so zahraničnými vplyvmi je „bezprecedentná.“  Premiér nemenoval žiadnu krajinu, ale navrhovaný zákon bol jasne zameraný predovšetkým na čínske zasahovanie; minulý mesiac austrálsky parlament zákon schválil.

V článku sa píše, že nové formy podvratnej činnosti uplatňujú nielen spravodajské služby, ale aj mnohé zahraničné vládne agentúry. V prípade Číny ide o aktivity organizácie Jednotný front a niektoré ďalšie agentúry, ako je Styčné oddelenie Ľudovej oslobodzovacej armády, ktoré je zodpovedné za „politickú vojnu.“ Autor konštatuje, že Austrália je zraniteľná skrytým vplyvom Číny, čiastočne jej veľkou čínskou diaspórou (predstavuje 4 až 5 % obyvateľstva), ktorej lojalita je Komunistickou stranou Číny neúnavne ovplyvňovaná a udržiavaná.  Austrálska ekonomická závislosť na Číne tiež vytvorila vplyvnú skupinu austrálskych podnikateľských manažérov, politikov, akademikov a komentátorov, ktorí sympatizujú s čínskymi záujmami.

Podľa nového zákona aktivity na podporu Číny nebudú nezákonné, ak nebudú „skryté, donucovacie alebo korupčné.“ Umožňuje vláde zaviesť nový systém transparentnosti zahraničných vplyvov. Bude vyžadovať, aby každý, kto koná v mene zahraničného kapitálu (štát, štátny podnik alebo spoločnosť, o ktorej sa predpokladá, že má prepojenie na vládu) sa verejne zaregistroval. Známe sú prípady, keď bohatý darca s preukázateľnými väzbami na Komunistickú stranu Číny hrozil stiahnutím sľubovaného veľkého daru politickej strane, ak nezmení svoju politiku v otázke Juhočínskeho mora.  Alebo organizácia vystupujúca v mene čínskeho konzulátu mobilizovala svojich členov, aby narušili legitímnu demonštráciu prívržencov tibetskej autonómie a zastrašovali tých, ktorí sa na nej zúčastnili.

Prof. Hamilton upozorňuje, že definícia zahraničných zásahov v novom zákone nezachytí všetky rušivé a vplyvové operácie, nepriateľské voči záujmom Austrálie. Napríklad bohatá osoba s blízkymi, ale skrytými stykmi s Komunistickou stranou Číny by mohla financovať zriadenie think-tanku na austrálskej univerzite a vybrať si svojho riaditeľa bez toho, aby porušila zákon. Alebo môže ísť o bohatú podnikateľku s úzkymi väzbami na Komunistickú stranu Číny, ktorá odkúpi noviny v čínskom jazyku a zmení ich redakčnú orientáciu na podporu čínskych záujmov – a to aj tam, kde je to v rozpore s oficiálnou pozíciou Austrálie. Nový systém transparentnosti zabezpečí, že austrálska verejnosť bude mať väčší prehľad o činnosti tých, ktorí sa pokúšajú ovplyvňovať domácu politiku a diskutovať v mene „zahraničnej mocnosti.“