Aké sú šance na konflikt medzi USA a Ruskom pri použití jadrových zbraní – pravdepodobnosť je približne rovnaká ako pri hraní ruskej rulety

V súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine stále častejšie sa objavuje otázka, či by mohla medzi USA a Ruskom vypuknúť jadrová vojna ? Politici a odborníci sa o tom hádajú už viac ako mesiac a zatiaľ neprišli ku konsenzu. Pravdepodobnosť takéhoto tragického vývoja udalostí sa dá odhadnúť matematicky, hovorí Max Tegmark, pôvodca hypotézy, že naša fyzikálna realita je matematická štruktúra – a to, čo neodporuje matematike, je reálne. Švédsko-americký fyzik, kozmológ, profesor Massachusetts Institute of Technology a autor knihy „Our Mathematical Universe and Life 3.0“ – je presvedčený, že v súčasnosti sú šance na jadrový konflikt medzi USA a Ruskom v pomere jedna ku šiestim. Pravdepodobnosť je teda podľa neho približne rovnaká ako pri hraní ruskej rulety.

Na posúdenie šancí, že sa ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou skončí globálnou jadrovou katastrofou, po ktorej bude nasledovať jadrová zima a smrť väčšiny ľudí na Zemi, je potrebné v prvom rade zvážiť pravdepodobnosť scenárov deeskalácie súčasnej nestabilnej situácie na Ukrajine, uvádza Max Tegmark vo svojom článku na vedeckom portáli LessWrong, kde publikujú vedci zaujímajúci sa o umenie ľudskej racionality. Podľa prof. Tegmarka možnosti vývoja ukrajinského konfliktu je viac.  Sú to „Kosovo“ a „Vietnam“ (jedna zo strán konfliktu plne víťazí); výsledok, ktorý ⁠Max Tegmark podmienečne nazýva „Líbya“ (prebiehajúci konflikt v krajine), „Kórea“ (podpísanie prímeria ⁠v júli 1953 a rozdelenie krajiny) a „Fínsko“ (výsledok „zimná vojna“ – mierová dohoda medzi ZSSR a Fínskom a územné straty Fínska). Svoj výklad ilustroval vedec obrázkom, na ktorom znázornil alternatívy víťazstva Goliáša, Dávida a tiež totálnu americko-ruskú jadrovú vojnu – KABOOM.

Ale „kosovský“ scenár – teda ruské víťazstvo – je pre Ukrajinu a Západ neprijateľný a „Vietnam“ Putinovi nevyhovuje. Aby sa zabránilo takémuto výsledku, Západ zvýši dodávky zbraní a bude pokračovať v uvaľovaní sankcií proti Rusku, zatiaľ čo Ukrajina znovu dobyje nové územia a bude ostreľovať pohraničné oblasti. Rusko, ktoré už začalo mobilizáciu a vyhlásilo anektované územia za „svoje“, tiež zatiaľ nemieni ustúpiť. Podľa výpočtov Maxa Tegmarka je pravdepodobnosť, že ruské úrady prijmú „Vietnamskú“ možnosť, menšia ako 10 %, pretože jej realizácia ohrozuje Vladimíra Putina; takmer určite by to viedlo k jeho zvrhnutiu a uväzneniu alebo dokonca zabitiu. „Už som povedal: len čo sa objaví hrozba straty okupovaných území, Putin anektuje to, čo ovládal, a začne hovoriť o jadrovej obrane nových ruských hraníc – a to sa stalo,“ podotkol Max Tegmark.

Zároveň sa zdá byť rovnako nepravdepodobné (menej ako 10 %), že Západ prijme „kosovský“ scenár, podľa ktorého si Rusko ponechá všetko, čo anektovalo. Ak by sa Západ a Ukrajina rozhodli ukončiť nepriateľstvo týmto spôsobom, už by sa to bolo udialo. Ukrajinskí predstavitelia aj západní politici sú však teraz presvedčení, že Ukrajina vyhrá a Putin neprijme „Vietnam.“ Takmer každý na Západe sa tak či onak stavia proti mierovým rozhovorom – potvrdzuje to aj negatívna reakcia na nedávny návrh Elona Muska na uzavretie mierových dohôd medzi Ruskom a Ukrajinou, domnieva sa Max Tegmark. To znamená, že s vysokou (viac ako 80%) pravdepodobnosťou sa súčasná situácia vyrieši buď výsledkom „Líbye,“ „Kórey“ alebo „Fínska“ alebo použitím taktických jadrových zbraní zo strany Ruska, pričom vedec odhaduje pravdepodobnosť ich požitia na pomerne vysokej úrovni – 30 %.

Čo bude nasledovať potom? S pravdepodobnosťou až 80 % bude odpoveďou krajín NATO nejadrový vojenský úder, napríklad na lode Čiernomorskej flotily. Potom sotva si možno predstaviť, že by to Putin nepovažoval za vyhlásenie vojny. V súlade s ruskou štátnou politikou v oblasti jadrového odstrašovania je použitie jadrových zbraní Ruskom povolené nielen v prípade, že nepriateľ použije tento alebo iný typ zbraní hromadného ničenia, ale aj v prípade agresie proti Ruskej federácii použitím konvenčných zbraní, keď je ohrozená samotná existencia štátu alebo keď “nepriateľ zasiahne kritické vládne alebo vojenské zariadenia.” Najrealistickejším scenárom (70 %) sú ruské protiútoky, po ktorých nasleduje rýchla eskalácia, ktorá vyvrcholí realizáciou plánov na rozsiahlu jadrovú vojnu, na ktorú sa obe strany pripravovali desaťročia, uzatvára svoje úvahy Max Tegmark. A vyvodzuje znepokojivý záver: “Dlhá história nukleárnych patológií ma presvedčila, že USA aj Rusko sú oveľa menej schopné deeskalácie ako eskalácie.”

Dôsledky globálneho jadrového konfliktu vyzerajú desivo – konštatuje prof. Tegmark. Vedci odhadujú, že vojna a jej následky zabijú 5 miliárd ľudí. Jadrové výbuchy a požiare vypustia do atmosféry stovky miliónov ton sadzí len za týždeň. Asi 70% slnečného žiarenia sa už nedostane na povrch Zeme. Na poludnie bude obloha zamračená,  zamračený deň bude pôsobiť ako hlboký večer. Ráno a večer budú vyzerať ako noc. Globálne ochladenie a nárast plochy arktického ľadu spôsobia nenapraviteľné škody v poľnohospodárstve. Miliardy ľudí zomrú na zimu a hlad. Do konfliktu môžu byť vtiahnuté nielen Spojené štáty americké, Rusko a európske krajiny, ale aj Čína. Aspoň o tom svedčia odtajnené zoznamy 1100 cieľov jadrových útokov z 50. rokov minulého storočia. Zároveň však nemožno vylúčiť, že Rusko a Spojené štáty na pokraji jadrovej katastrofy – ktorej hrozba môže byť ešte vážnejšia ako karibská kríza – si náhle uvedomia nebezpečenstvo hroziace svetu a vrátia sa do realizácia scenárov „Vietnam“ alebo „Kosovo“. Max Tegmark odhaduje šance na takýto výsledok na 30 %.