Ak sa chceme zbaviť závislosti od USA, potrebujeme Ukrajinu – Obavy zo začlenenia Ukrajiny do EÚ nie sú bezdôvodné, ale Rusko je väčšia hrozba

Treba uznať, že Európa sa postavila na nohy v čase, keď mnohí pochybovali, že to dokáže. Odkedy prezident Donald Trump znížil americkú vojenskú pomoc Ukrajine, Európa dokázala túto medzeru vyplniť. Zrýchľuje tok peňazí a zbraní na východ a zároveň sprísňuje sankcie voči ruskému agresorovi. Čiastočne vďaka európskej pomoci vyvíjajú ťažké straty Ruska na bojisku tlak na Vladimíra Putina. Keďže americké diplomatické snahy o ukončenie vojny stroskotávajú, niektorí v Európe sa pýtajú, či nenastal čas, aby prevzali iniciatívu a rokovali s ruským vodcom. Ten čas možno príde, ale zatiaľ nenastal. Naliehavejšou otázkou pre Európu je jej vzťah s krajinou, ktorá sa premenila z chránenca Západu na kľúčového bezpečnostného partnera. Ukrajinská armáda, zocelená bojmi, dosahuje pokrok a jej inovatívny obranný priemysel rastie. Ak chce Európa brániť svoje hranice a zbaviť sa závislosti od transatlantickej pomoci, potrebuje Ukrajinu rovnako ako Ukrajina potrebuje Európu. Prioritou Európy by malo byť plné prijatie Ukrajiny, a to čo najskôr.

Ako uvádza britský časopis The Economist, pre samotnú Ukrajinu je cieľ už dlho jasný: plné členstvo v Európskej únii, ktoré by upevnilo väzby so Západom a nahradilo územia stratené v prospech Ruska. Štyri roky po prijatí Ukrajiny za kandidátsku krajinu sa tento mesiac očakáva, že EÚ otvorí prvú vyjednávaciu „skupinu“, ktorá sa bude zaoberať témami ako demokracia a právny štát. Niektorí v Kyjeve dúfajú, že plné členstvo by mohlo nasledovať už budúci rok. V EÚ však aj nadšenci pochybujú, že k tomu môže dôjsť v priebehu desiatich rokov. Priepasť v očakávaniach medzi oboma stranami je nebezpečná. Časť zodpovednosti za to nesie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Mal by vyvinúť väčšie úsilie na posilnenie domácich, nezávislých inštitúcií a najmä na boj proti korupcii. Mal by byť otvorenejší voči kreatívnym spôsobom, ako by Ukrajina mohla urobiť prvé kroky smerom k členstvu v Únii. Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno navrhol „pridružené členstvo“ s obmedzenými hlasovacími právami ako prechodnú fázu pred plnohodnotným pristúpením. Prezident Zelenskyj to unáhlene odmietol.

Väčšia úloha však pripadá Európanom. Príliš veľa ľudí stále vníma Ukrajinu ako akýsi prípad pre charitu. V skutočnosti sa Európa má od úspechov Ukrajiny veľa čo učiť, najmä v oblasti technológie, výroby a nasadzovania dronov. Európske armády môžu posilniť svoju vlastnú bezpečnosť investovaním do svojho suseda. Švédsky minister obrany tvrdí, že testovanie zbraňových systémov na Ukrajine prináša inovácie v priebehu týždňov či mesiacov, zatiaľ čo doma to trvá roky či desaťročia. Niektorí Európania sa obávajú, že to ide príliš rýchlo. Hovoria o rizikách spojených s unáhleným začlenením veľkej, chudobnej a inštitucionálne slabej krajiny do ich únie. Tieto obavy nie sú bezdôvodné, ale prehliadajú širší kontext; Európa musí konať rýchlo, aby získala viac tvrdej sily potrebnej na svoju obranu v čoraz nepriateľskejšom svete. Prijatie Ukrajiny do náručia Európy je prostriedkom na konfrontáciu zrejmej regionálnej hrozbe, ktorou je Rusko. Rozširovanie nie je len byrokratickým procesom. Je to geopolitický nástroj pre kontinent, ktorý sa javí ako zraniteľný medzi dravejšími veľmocami.

Ďalšie návrhy, ako napríklad zriadenie Európskej bezpečnostnej rady, do ktorej by mohla patriť aj Veľká Británia, by mohli pomôcť rýchlejšie formalizovať bezpečnostné partnerstvo s Ukrajinou. Prioritou však musí byť urýchlenie procesu pristúpenia Ukrajiny k Európskej únii. EÚ by mala začať s prípravou prístupovej zmluvy už teraz – a to ako prejav zámeru voči ukrajinskému ľudu unavenému vojnou, tak aj voči investorom, ktorí budú financovať povojnovú obnovu krajiny. Na oplátku by Ukrajina mala byť ochotná akceptovať oneskorenia v poskytovaní dotácií alebo práv na voľný pohyb, aby sa Európe ľahšie dosiahla jednomyseľnosť. Alternatíva je pochmúrna. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že niektorí mladí Ukrajinci začínajú mať negatívny postoj k členstvu v EÚ. To by malo byť varovným signálom. Čo je horšie: prijať do klubu chudobnú, ale nadšenú Ukrajinu, alebo nechať mimo zatrpknutú, ale mocnú Ukrajinu?